Vezieme sa v Brahimovej peugeotke na autobusák, bolo to skôr mini parkovisko jedného busa. Aspon niečo v Maroku dobre funguje – verejná štátna doprava.
legendárne serpentíny v Dádes Gorge© legendárne serpentíny v Dádes Gorge
Včera nám Brahim telefonicky objednal dva tickety do Ourzazate no a oni tam ráno naozaj boli!! Do poslednej chvíle sme úplne neverili – ale spoliehali sme sa. V autobuse na asi najväčšiu možnú hlasitosť huláka miestna muzika. My – marockí zelenáči si to užívame. Nalepení na okne sledujeme meniace sa scenérie. Cez údolie rieky Zíz, plné palmárií prefrčíme rýchlo cez Erfoud do Er Rachidie a odtiaľ už smer Ouarzazate.
úžasné údolie Dádes© úžasné údolie Dádes
Maročan Mohamed
Strapáň z predných sedadiel nás sleduje. Mohamed – ako sa nám predstavuje tenhle maročan, je pravý „byznysmen a vlastenec“ a hneď sa vrhá na kšefty. Na najbližšej zastávke nás už náš známy Moha pozval na čaj (ktorý aj zaplatil) a nám po marocky vnútil hotel s polpenziou. Síce sme mu extra neverili, ale nevadí – vyskúšame.
„opičie prsty“ Dádes© "opičie prsty" Dádes
Cestovali sme do Ouarzazate, kde sme si chceli požičať auto – čo sa nám aj podarilo.
Ourzazate
Mesto Ourzazate sme prešli zo západu na východ – kým sme konečne našli hotelík odpovedajúci našej cenovej relácii. No a predpokladám, že za čias francúzskej okupácie to bol Grand Hotel… Hundroš z recepcie nás donútil vyplnil „carté de resident“ a po vysolení obligátnej sumy nám predal kľúčik od chambre. Zhodou okolností – oproti nášmu hotelu je Supermarché (obchoďáčik) s pevnými cenami a alkoholom! Musím popravde priznať, že jediné čo nás z ich ponuky (a bola pestrá) zaujímalo, bolo pivo. Chladené. Celí šťastní sme sa pobrali na hotel – vyžahli sme dve Casablanky a vyrazili do ulíc.
Ouarzazate je mesto založené Francúzmi – sídlila tu kedysi francúzska armádna posádka, čo znamená, že si užíva všetky vymoženosti. V meste sú markety s európskym zbožím a tak trochu francúzska kozmopolitnosť, neďaleko sa nachádza letisko odkiaľ fungujú priame lety do Paríža. A filmové CLA studios. Je to taký zvláštny mix. Človek sa tu cíti absolútne spoľahlivo a príjemne.
Ait Ben Haddou
Ráno sme po raňajkách vyrazili smer Ait Ben Haddou. Príjemne sa linúcou cestou sa po cca 40 km dotrmácali do najväčšej a najzachovalejšej kasby. A najgýčovejšej. Už príchod a problém s parkovaním nás nijako nepotešil – nakoniec sa nám to zadarilo a podľa rád sme hľadali zadný vchod, ktorý mal byť údajne zadarmo. Prešli sme cez krásny most a zadný vchod sme poľahky našli. Bol lemovaným agresívnymi obchodníkmi, ktorí sa vôbec netrápili hlasnými nadávkami kvôli nášmu nezáujmu.
Ait Ben Haddou© Ait Ben Haddou
Kasba samotná by možno bola zaujímavou, v prípade, že by ste si pozreli aspoň zopár obydlí. Avšak v každej „číhal“ niekto s nastavenou dlaňou… Odolali sme a vyšplhali nahor, kde sa nachádza osamotený agadir (sýpka). Výhľad zvrchu bol úžasný – všade vôkol do ohniva rozpálená hornatá krajina, pod nami rieka a palmeráié… slnečná balada…
Kasbah Ait Ben Haddou patrí síce ku komerčným záležitostiam, ale myslím, že by sa patrilo ho navštíviť. Minimálne pri prvej návšteve Maroka. Cestou späť si vychutnáváme nádhernú červenú krajinu a ja pociťujem asi prvý krát v živote, čo je to pocit voľnosti a šťastia. „Take it easy“ dostáva reálne kontúry. Užívame si Maroko. Večer po zotmení podľa dohovoru dorážame k Mohamedovi do Boulmane.
Boulmane
Maročan čaká pri džúsovom obchodíku, popíja „jus avoccat“ a veselo nám máva. Sme voči nemu trochu skeptickí, ale zaumienili sme si, že ak sa nás pokúsi podviesť, odchádzame, aj keby sme spali v Dacii. Čo je prekvapujúce, Moha drží slovo. Okolo desiatej večer sa z Boumalne dostávame krivoľakou cestou na miesto činu. Nevidíme už vôbec nič, sme unavení a tešíme sa, že sme konečne tu. Moha vôbec neklamal… Veľa toho zvonku nevidíme, ale interiér sa nám pozdáva a aj dohoda s recepčným na cene sedí. Polpenzia s ubytkom za 6 éčiek – smiešne… Dostávame čajíček a večer a ešte trošku klebetíme s Mohamedom – ale únava vyhráva. Dostávame útulnú izbičku a okamžite zaspávame.
Hotel Panorama© Hotel Panorama
Ráno sme prežili menší šok – nádherný výhľad z okna do nádherného údolia plného paliem, bambusov, granátovníkov a mandľovníkov. Neverím vlastným očiam. Vyzerá to tu ako v skutočnej kasbe. Na poschodí nájdem reštauráciu a samozrejmě nechybí maročan Mohamed, tentokráte i s recepčným Brahimom. Sme poslaní na terasu, kde sme úplne pohltení nádhernou okolitou krajinou. Mám pocit eufórie a myslím, že šošovka objektívu asi praskne. Krajina všade navôkol je rozprávkovo červená, plná rôznych skalných útvarov a pod nami sa rozprestiera to najkrajšie údolie aké som kedy videla – tak neviem – už sme v raji?? Dostávame skvelé berberské raňajky a užívame si tú nádheru.
Mestečko Boumalne© mestečko Boumalne
Vyrážame na nákup do Boulmane, cestou berieme nášho byznysmena – za plnú igelitku čerstvého ovocia a zeleniny platíme 30 DH. Moha nám vykšeftuje ešte marocký „tea servis“ za „rozumnú cenu“ a je to. Spokojní aj s Mohamedom vyrážame späť na hotel, odkiaľ sa presúvame do údolia. Na piknik. Neviem, či máme šťastie, ale dole pri rieke akurát perú ženy. Nenápadne pretancujeme okolo nich, aby sme videli mini vodopádiky na rieke. Ďalšia červená hra tónov a svetiel. V údolí alebo skôr kaňone zostaneme.
Rose Valley
Spravili sme si piknik – v tieni paliem, bambusov a granátovníkov. Neviem ako ani odkiaľ sa zrazu zjaví malý chlapec a zvedavo si nás prezerá. Po čase sa síce osmelí a vezme si ponúkaný pomaranč, ale stále zachováva status „čumila“. Ráno nás Moha presvedčí na „very nice“ výlet do Rose Valley.
Ralllye du Dádes© Rallye du Dádes
No pravda pravdúca, údolie parádne, ale tá cesta a naša požičaná Dacia, okamžite som začala upodozrievať Mohameda, že spolupracuje s miestnou odťahovkou a robí si takto kšefty. Údolie ruží nestíham sledovať – trnem, že rozbijeme auto. Mohamed s božským kľudom precedí medzi riedke zuby „ žiadny problém“ a ja mám chuť majznúť ho palicou po strapatej hlave.
Rose Valley© Rose Valley
Berie nás na návštevu Nomádov a všemožne sa nás snaží donútiť na „božský“ nomádsky výlet – cez Atlas 5 dní na mulách za „very gud prajs for frend – not for turist“… ak sme aj nad niečím takým uvažovali, podmienky, ktoré sme videli v jaskyni Nomádov, boli žalostné a nás okamžite prešiel všetok entuziazmus. Najmä potom ako si Mohamed chcel zaúčtovať 500 Eur na hlavu 😀 Všetko nakoniec dobre dopadne a my s nervami napätými na prasknutie konečne vykopneme Mohameda znova v Boumalne a ponáhľame sa smer Tinghir – radi by sme videli kaňon Todra.
Tinghir
Cca 55 km od Boumalne je mestečko Tinghir – samo o sebe nijako zvlášť významné, ale je východiskovým bodom do Todra Gorge (kaňonu Todra). Cesta je pomerne dobre vyznačená, takže sa čoskoro dostávame do cieľa – cez obytné štvrte, pár kempingov, starodávnych kasieb a palmových hájov.
Medzi Boumalene a Tinghirom s Atlasom v pozadí© medzi Boumlane a Tinghirom s Atlasom v pozadí
Todra Gorge
Zostávame v nemom úžase nad dielom prírody – netrúfam si odhadnúť výšku skalných stien plných horolezcov. V tesnom priesmyku tečie horská riečka a my tu nechávame auto. Ďalej pokračujeme po svojich a obdivujeme ružové a bordové skalné steny. Trochu nám kazia dojem agresívni predajcovia, ktorí majú rozložené stánky všade popri ceste. Steny sú natoľko vysoké, že človek musí doraziť v skorých hodinách, aby zachytil zopár slnečných lúčov v priesmyku. Nám sa to vďaka Mohamedovi nepodarilo, ale nič si z toho nerobíme, keď po pár sto metroch dorazíme na voľné priestranstve a schodíkom, ktoré akoby viedli do neba.
Todra Gorge© Todra Gorge
Vystúpame nimi nahor a mlčky dlhé minúty nasávame atmosféru. My sa vraciame, ale pokiaľ máte dobrodružnú povahu môžete z Todry pokračovať nádherných 160 km až do horského Imilchilu nefalšovanými atlaskými priesmykmi a po pomerne dobrej asfaltovej ceste. Alebo sa z Imilchilu previezť až do Kasba Tadla a odtiaľ zahájiť ďalšiu cestu na pobrežie.
Todra© Todra
Teraz to nemáme na pláne, preto sa vraciame späť na hotel a užívame si ďalší večer v spoločnosti Mohameda. Pripojili sa k nám aj recepčný s pár miestnymi zamestnancami, hrajú na bongá a učia nás berberskú abecedu.
Zaumienili sme si, že do tohto údolia sa ešte rozhodne vrátime.
