Jedna vec je v Maroku istá. Milovníci korenia sú na správnom mieste.
V prípade, že sa rozhodnete preskúmať pôvod jednotlivých druhov a ich pôvod – tak Talivín/Taliouine je tým pravým miestom, kde začať. Veľa sa hovorí, že najlepší a najkvalitnejší šafrán pochádza z Iránu – nič proti tomu nenamietam – a možno som šafránový barbar, ale uprednostňujem ten z Talivínu. Pri mojej druhej návšteve Maroka sme Talivín bleskovo prebehli – jediné čo si z neho pamätám boli desiatky cedúľ, ktoré upozorňovali, že sa práve nachádzame v lokalite výskytu šafránu. Pri ďalšej návšteve už bolo šafránové údolie na pláne.
Vyrazili sme ráno zo Sidi Ifni a struhli to cez Tiznít a Tafraoute smer Taliouine. Asi stojí za zmienku, že sme krížom-krážom prefrčali cez Antiatlas po cestách, ktoré sme vlastne nenašli ani v mapách. Krajina sa v oranžovo-červených odtieňoch vlnila všade okolo. Mierne pahorkatiny, ktoré sme míňali celé hodiny občas spestrovali osamelé horské dedinky obklopené mandľovníkovými sadmi. Na začiatku nás táto krajina pohltila – ale po dlhých hodinách v aute únava vyhrala a boli sme radi, keď sme dorazili do Talivínu.
Práve bol čas „souku“ alebo arabského marketu – takže sme sa horko-ťažko pretlačili cez zaplnenú ulicu plnú stánkov a byznysmenov. Pre človeka, ktorý prvý krát navštívi Maroko môže byť podobná skúsenosť tak trochu desivá – ale všetko záleží na dobrodružnosti povahy. Zhodou okolností bol na nasledujúci deň významný sviatok Aid al Adha (sviatok prinášania obetí) a preto bola aj naša plánovaná návšteva družstva Souktana zaoberajúca sa pestovaním a spracovaním šafránu práve nemožná – bolo zavreté.
Všade panoval nákupný blázinec a zhon – pretože – práve v tento sviatok si Maročania užívajú deň voľna, ktorý trávia v kruhu rodiny a krajina na chvíľu utíchne – všetko je zavreté a doprava funguje len obmedzene.
Talivín je vlastne jedna predlhá dedina nachádzajúca sa v priesmyku v Antiatlase. Okrem šafránového bláznovstva tu nájdete starý kasbah (v značne zanedbanom stave), ktorý patril významnému rodu Glaoui – paša Glaoui mal za čias francúzskeho protektorátu pomerne veľké právomoci a železnou rukou vládol polovici krajiny.
Talivín je taktiež dobrá základňa na výlety do hôr – Jebel Sirwa – jedna z možností je najať si miestneho sprievodcu alebo s dobrou mapou a trochou skúseností spoznať okolité hory aj individuálne. Určite je o čo stáť – o čom nás presvedčili desiatky francúzskych dôchodcov, ktorí brázdia Antiatlas na karavanoch. Zamierili sme teda hľadať nocľah – a objavili sme Auberge de Safran (ako inak 🙂 ).
Majiteľ a manažér v jednej osobe – Mahmúd inak veľmi sympatický a ochotný chlapík. Hotelík sa krásne uspôsobil – všetko vo farbách šafránu. Na večeru šafránový čaj, šafránové zemiaky a ako inak šafránové karbonátky 😀 K tomu live music v reštaurácii/stane. Záleží na tom, či podobné akcie obľubujete – mne hluk až do neskorších nočných hodín neprekážal – marocká živelnosť v tomto prípade bola na mieste.
Šafrán si môžete kúpiť priamo v hoteli. Ponúka sa aj možnosť si vyskúšať samozber – poučia vás ako sa táto rastlina zbiera a pestuje. Pravý čas na zber je údajne v noci – pretože vtedy má potom najintezívnejšiu arómu a nepoškodí sa. Zbiera sa celý kvet – ale užíva sa len blizna – resp. stredový výhonok. Šafrán by sa mal skladovať v suchu a v tme – aby si zachoval svoju prirodzenú arómu a chuť. Nemá mnoho spoločné s oranžovým práškom, ktorý občas dostať kúpiť. A samozrejme nemá ani takú intenzívnu oranžovú farbu pri upotrebení v kuchyni. Šafránové blizny treba najskôr zaliať horúcou vodou – aby sa uvoľnila prirodzená chuť. Má charakteristickú arómu – mal by mať tzv. „lekárnický, liekový odér“. Rozhodne doporučujem pri nákupe tejto komodity – práve posledný menovaný prvok otestovať – nemôžete sa pomýliť a nedáte sa napáliť.
A v tom prípade ste pripravení na výrobu pravého Risotta Milanese.
