Preskúmajme krajinu zo všetkých perspektív…. V srdci vysokého Atlasu, plnom červených skál a horských priesmykov, starodávnych obydlí a hrdých Berberov, kde sa stretáva prítomnosť s minulosťou leží Telouet. Malá vieska učupená medzi štítmi a bralami majestátnych hôr… IDRAREN DRAREN – „hory hôr“ – tak nazývajú Berberi v jazyku Amazigh svoj Atlas.
Naozaj – Atlas človeku v mnoho vyrazí dych. Horské priesmyky a štíty Álp sú nádherné – ale kto raz zažije Atlas a prejazdí ho krížom krážom – bude sa sem vracať neustále – či fyzicky alebo v spomienkach. Odísť totiž neznamená zabudnúť a Atlas sa dostane pod kožu. Najvyšší horský priesmyk vo vysokom Atlase sa volá Tizi ‘n Tichka. Pretína ho asfaltová cesta vybudovaná Francúzmi za čias protektorátu , linie sa z Marakéša cez desiatky serpentín a horských sediel až do Ouarzazate. My stúpame skoro ráno práve z Ouarzazate smerom Tichka. Keby sme disponovali off road – autom určite by sme sa vybrali horskou pistou z Ait Ben Haddou cez údolie Ounilla aby sme sa trošku pokochali krajinou a našli slanú riečku „Oued Mellah“ a slané bane, kde sa údajne stále pracuje. Arabské slovo „mellah“ znamená slaný a asi stojí za zmienku spomenúť , že práve takto pomenovávali v Maroku časti miest, kde bývali Židia. Z jednoduchého dôvodu, pretože práve oni v Maroku riadili obchod so soľou.
My sme zvolili asfaltovú cestu, ktorá malebne stúpala z údolia do vrchov vysokého Atlasu. Míňali sme berberské osady a stále sme stúpali nahor. Cestou sme zastavili v „Cooperative du Feminine“ alebo ženskému družstvu, ktoré sa zaoberalo výrobou a predajom pravého argánového oleja. Možno je zaujímavé pripomenúť, že v Maroku sú podobných družstiev roztrúsených desiatky a práve v týchto inštitúciách pracujú a fungujú aj inak „nezamestnateľné“ ženy – negramotné, bez rodiny alebo ženy s deťmi, ktoré buď odvrhla vlastná rodina alebo muž. Samozrejme druh výroby, ktorým sa družstvo zaoberá závisí od jednotlivých regiónov – na severe a západe je to napr. olivový olej… na juhu remeselné výrobky…
„Cooperative du Feminine“ je takpovediac nepriamo projekt z dielne kráľa Mohameda – ktorý pomerne radikálnym spôsobom zmenil na na konci 90-tych rokov rodinné právo a postavenie žien v spoločnosti. V pozitívnom zmysle. Možno to znie nadnesene, ale práve Maroko sa vďaka tejto politike stalo krajinou s najpriateľskejším postojom voči ženám. Treba si ale uvedomiť, že sa nachádzame v arabskej krajine a to čo my považujeme za samozrejmé tu vždy neplatí.
My sme zastavili v tom „argánovom“ – kde je možnosť zakúpiť 100% argánový olej, spracovaný ručným spôsobom a výrobky z neho. Argánia je marocký endemit a je právom nazývaná ako „marocké zlato“ pretože o účinkoch oleja práve z orieškov argánií už niet pochýb. Spracováva sa ako kozmetický alebo kuchynský olej a v obidvoch prípadoch blahodarne pôsobí na organizmus. Obsahuje veľké množstvo vitamínu B, ktoré tzv. zastavuje čas – čiže pôsobí proti starnutiu pokožky a vyhladzuje vrásky.
Ale pokračujme ďalej. Asi 10 km pred horským sedlom Tizi ’n Tichka je práve odbočka smerom Telouet. Ďalším 9 km nás čakalo po príšernej rozbitej horskej ceste plnej výmoľov a dier. Oproti nám sa rútili nákladiaky alebo grand taxíky, takže adrenalín stúpal. Konečne sme boli v Telouete.
Prečo vlastne Telouet? Je to dedinka vo vysokom Atlase, ako mnoho iných a predsa iná. Mocný marakéšsky paša Tami el Glaoui si práve Telouet vybral za svoje sídlo a vybudoval si tu svoju hrad – pevnosť – kasbu. Na pozadí červených vrchov vyzerá polorozpadnutá kasba Dar Glaoui takmer heroicky.
Obrovský hrad obohnaný cimburím v srdci Atlasu. V časoch, kedy cez Atlas neviedla asfaltová cesta – ale pretkýnala ho sieť horských ciest – bol paša Tami el Glaoui zvrchovaným panovníkom a za prechod sedla Tichka vyberal od pocestných mýtne. Pretože nečakane a prepychovo aj so svojimi bratmi pohostil a ubytoval chorľavého sultána vracajúceho sa aj z vojskom z rozpáleného púštneho Tafilaltu – dostal obrovské právomoci a a ustanovil sa marakéšskym pašom. Za čias protektorátu „držal“ s Francúzmi, za čo sa práve po skončení francúzskej nadvlády dostal do absolútnej nemilosti a utiahol sa na svoj hrad v Telouete.
Každopádne história, miesto a samostatná kasba v horách stoja za návštevu. V časoch svojej najväčšej slávy to musela byť nádherná a hrdá stavba – je nečakane obrovských rozmerov, ale v žalostnom stave, rozpadnuté múry, zbúrané steny… je zarážajúce, ako za necelé polstoročie schátrala. Buď je to absolútne marocká ignorácia alebo akási pomsta rodu Glaoui. Rozhodne patrí do marockej histórie a v poslednej dobe sa konečne začína s konzerváciou jej pozostatkov.
Nájdeme tu ešte pár dokonalých pozostatkov nádherných mozaík a typických arabských stĺpových arkádových miestností a strešnú terasu s cimburím, z ktorej je pekný pohľad na okolité vrcholy.
V Telouete sa zastavil čas a iba hory pamätujú časy minulé. Legenda hovorí, že keď sa titán Atlas postavil proti Diovi, Zeus ho oklamal a prinútil ho pozrieť sa na hlavu medúzy a Atlas sa premenil na kameň. Horu veľkú ako on. Z jeho vlasov sa stali stromy v horách, jeho ruky a ramená sú horské hrebene, z jeho kostí sa stali kamene a jeho hlava je vrchol pohoria. Idraren Draren…