Kam ideme teraz? No do Sidi Ifni. A to je kde? No na juhu. Ah, ok a čo tam je? No oceán a je to bývalé španielske mestečko. OK.
Aj takto sa dá dostať do Ifni. Cestou zo Zagory sme si povedali že to dnes dáme. Nedali sme 🙂
Najskôr sme prefrčali okolo giga betonárky, potom cez malé Španielsko, cez údolie šafránu Tallivín a cez mesto o ktorom sme sa domnievali, že je Tarúdant (nebol) cez Agadir (kde sme dvakrát zablúdili) konečne smer Ifni. Už bolo dávno po zotmení a my hladní a unavení sme sa vďaka poznámkam od všetkých možných ľudí z internetu nakoniec dostali do Kempingu Sidi Wassai – presne ako na fotkách… Mladý miestny recepčný a allrounder vo všetkom s nami ochotne aj v prázdnej reštaurácii posedel a uvaril jeden z najdrahších tažínov (7 Eur na osobu) a aj pokecal. Nevadí že nehovoril nemecky ani anglicky – ale francúzsky a arabsky – doteraz si pamätám čo znamená „Comsi Comsa“ (= francouzsky „jde to/jakž takž“) – bol veľmi milý.
Krásne ráno a zistenie, že dôvod prudko zlého spánku bol burácajúci oceán. Najnádhernejší a najúžasnejší pohľad a zvuk, ktorý nám nedal spať. Sidi Wassai je výborný kemping – mnohokrát lepší ako lacný hotel – ak pôjdete smerom na juh a zastihne vás noc alebo budete jednoducho unavení, zastavte sa v Sidi Wassai. A pozdravte Saida z recepcie. Cesta na juh vedie popri Atlantiku, v prípade , že v Tizníte netrafíte na odbočku Aglou Plage a rovnou na Aglou pôjdete (čiže podľa mapy zle) – tak sa užijete tie najkrajšie pohľady a oceánske cesty. Dobre že sme sa tak trochu netrafili.
Skoro až do Ifni vám cestu bude lemovať Atlantik a karavany francúzskych dôchodcov, ktorí trávia čas cez zimu. Asi 10 km pred Ifni určite neprepásnite odobočku „Legzira Plage“… ľahko dostupný a jeden z najkrajších prírodných útvarov na juhu. Erodované kravovočervené útesy a skaly kde sa každý den míňa príliv s odlivom. Morské brány vymodelované morom. Počkajte na západ slnka. Smutné je, že na úpatí vyrastá – aj keď veľmi pomaly monžstrózny hotelový komplex. Miesto stratí svoju atmosféru.
Do Ifni už zostáva len pár kilometrov. Cesta sa malebne vlní okolo burácajúceho Atlantiku a miernyh pahorkov plných kaktusov všetkých druhov a občasne rastúcich argánií. Argánia je endemit, ktorý sa vyskytuje iba na v Maroku. O zázračných účinkoch oleja získavaného práve z argánií sa v poslednej dobe píše často. Vľavo neobvyklá zelená mešita a mesto. Obyčajné, južanské, marocké. Zrazu sme vleteli prudko do kotliny a zbadali sme ozajstné Ifni. Art Deco a Livin la Sidi Loca… Miesto vyhľadávané batôžkármi a surfermi. Bývalá španielska kolónia učupená medzi Atlantikom a Antiatlasom a jedna z prestupných transsaharských trás. Anektované územie Španielska, ktoré sa 30. júna 1969 dostalo pod výsostnú správu Marockého kráľovstva. „Santa Cruz de Mar Pequena“ znie bývalý španielsky názov Ifni.
Modré a biele, schátralé a zanedbané španielske v Art Deco štýle postavené mestečko. Ležiace priamo na oceáne. Maličké, sympatické a prívetivé miesto – v hotelíku Suerte Loca sme dostali izbu so skvelým výhľadom na oceán a večer sme si dali mätový čaj za rytmov španielskej hudby. Sympatickí hostitelia už len doplnili jedinečnú atmosféru. Najkrajším mestom robí to, že vás tu NIKTO nebude obťažovať. Na pláži, v kaviarni, na námestí, na trhu…. Večer úplne pokojné, bezproblémové aj pre ženy. Miestni si proste žijú svoj juhomarocký chillout.
Myslím, že sa máločo dochovalo zo španielskych čias okrem budov – ale ten duch tu nejak stále pretrváva. Nie je tu extra veľa k videniu ale napriek tomu má svoje neopakovateľné čaro. A dokonca aj pár stále pokope držiacich starých španielskych budov. Maročania sú v pravom zmysle slova bud ignoranti – alebo neprikladajú materiálnym veciam veľký význam. Príkladom je práve Sidi Ifni, ktoré je v zanedbanom stave. Ale čarovné. A nezabudnuteľné. Ked sa od Atlantiku plného surferov zrazu ocitnete na Transaharskom souku, kde sa práve kšeftuje so zvieratami, predávajú hore pomarančov a olív ….
Svet protikladov – možno najväčších v celom Maroku.
