Trmácame sa v nočnom buse z Meknésu už niekoľko hodín. Klíma frčí na plné obrátky – čo je inak v Maroku v štátnej spoločnosti CTM dobrým zvykom. Všetci naokolo spokojní – akurát ja sa snažím zohriať v šatke a spolucestujúci sa pokúša obliecť si aj ruksak. Tešíme sa každej zastávke – to znamená, že sa otvoria dvere a dnu sa vovalí teplý vzduch z vonku. Samozrejme s prímesou tažínov. Párik za nami si šteboce bez prestávky – niekoľko hodín. Na adresu urečnenej slečny ma napadá pár obľúbených replík z Červeného trpaslíka 🙂 Viezli sa s nami až do Er Rachidie. Zostala po nich len spomienka v podobe príšernej kopy odpadkov na sedadlách. A pod nimi.
miestne divé zvery© miestne divé zvery
Unavení, utrmácaní konečne dorazíme do Rissani. Okamžite sa na nás vrhli lapači turistov a za „prajs for friend“ nás radi odvezú do Merzougy. Chvíľku sa handrkujeme a odchádzame – odchytili Japoncov z autobusu. Potulujeme sa po námestí a zamierime si to na stanovište Grand Taxi. Po dosť šialene vyzerajúcej rannej kávičke sa konečne dostaneme do „Share taxi“ – staré nemecké Piano si to sviští jedna radosť. A my sme šťastní keď nás vyklopí na námestí v Merzouge. V časej našej návštevy ešte neprechádzala „reorganizáciou“ – asfalt sa končil cestou z Rissani.
takto žijú Nomádi© takto žijú Nomádi
Vrhá sa na nás húf miestnych v turbanoch. Tak mám trošku pocit ako na inej planéte. Alebo akoby sme prekročili pár časových pásiem. Naokolo vyprahnutá krajina a rovno pred nami obrovská duna. Sme takí zaskočení úplnou zmenou okolia, že si neustály záujem o naše osoby nevšímame.
sympatický interiér u Brahima© sympatický interiér u Brahima
A keď sa dostaví Brahim, s ktorým máme dohodnuté ubytovanie (http://www.khamliahouse.com/) , nasadáme do auta a vezie nás do 6km vzdialenej dedinky Khamlia.
už neexistujúca vstupná brána do Merzougy© už neexistujúca vstupná brána do Merzougy
Khamlia je údajne miesto, kde žili otroci z čiernej Afriky – a je známa hlavne ich domorodou hudbou Gnawa. Tešíme sa, že budeme u domácich a nie v hoteli – sme zvedaví na všetko. Brahim a jeho rodinka sa nám ihneď zapáčili. Na uvítanie sme dostali omelety. Známe regionálne jedlo sa volá „Khalia“ – čo je omeleta najčastejšie s kuracím mäsom a rímskym kmínom a zeleninou. Také berberské lečo. Veľmi chutné.
berberské lečo alebo KHALIA© berberské lečo alebo KHALIA
Ubytovali nás u nich v domčeku do vlastnej izby, tečúca voda, európska toaleta, sprcha …no čo si človek na Sahare ešte môže želať. Trošku sme sa vybalili, oddýchli si a začali plánovať – únava – neúnava – sme na Sahare a ja nejdem spať. Dohodli sme sa najskôr na výlete 4×4 – čo sme neskôr zistili bola najslabšia časť výletu. Potom nás Brahim zobral ku Gnawa muzikantom. A to bolo niečo! Niekoľko čiernych Maročanov vyobliekaných v bielych tunikách nám zrazu hralo na bongá, spievalo a tancovalo. A tak sme dobrovoľne pridali. Etno hudba u mňa hrá prím. Chlapíci boli veľmi milí a príjemní a my sme sa výborne bavili. Dni ako tieto túžim zažívať stále.
Gnawa veselica© Gnawa veselica
Boli sme na hranici Sahary a doteraz to považujem za jedno z tých najmagickejších miest, ktoré som mala šťastie spoznať. Na večer – dobre naladení sme sa pobrali prebrať krámy do Merzougy. Merzouga bola a je vlastne skupinka domov okolo „námestia“ (teraz už aj asfaltového), ktoré lemujú ako v každom marockom meste obchodíky. V jednom z nich sa nám možno nepáčilo ani tak zbožie, ale atmosféra. Prikúpili sme pár vecí a keďže sa nám dokonca podarilo napáliť predavača – pozval nás na čaj. V jeho obchodíku sa stavím každý rok a ako „starý známy“ si ma nikdy nepamätá. Ale zase vždy dostanem čaj.
saharský kočičák© saharský kočičák
K Brahimovi sme sa asi pod vplyvom ľahkého úpalu rozhodli ísť 6 km rozpálenou krajinou peši. Najskôr sa nám to aj páčilo ale keď sa Brahim pre nás z vlastnej iniciatívy prišiel boli sme naozaj šťastní 😀 Večer sme sa zabavili s deckami a rozbití odpadli do postele.
Everything is possible!© Everything is possible!
Na druhý deň sme vyrazili na výlet do púšte. Zaujímavé bolo, že pršalo – paradox. Brahim nestrácal dobrú náladu a zubil sa na nás so slovami „everything is possible“ čo bolo také nákazlivé, že sme nakoniec vyrazili na „camel trip“ do púšte ešte s troma ďalšími českými spolucestujúcimi. Tí sa škeria celú cestu. Kífovo. Ťavu riadiť teda… Snažím sa nadviazať zo zvedavosti rozhovor s naším Camel Manom. Volá sa Mohammed. Asi si ma obľúbil – lebo príchode do berberského kempu mi dáva prácu – nosiť ťažké kabely 😛
náš kemp© náš kemp
Zotmie sa sa my ideme do stanu. Šalát maroccain, berber whisky a tažín. Po hostine zase hudobná vložka – hrá sa na bongá a castanety, volám ich klepadlá. Najväčšia a nájznámejšia duna v Maroku sa volá „Erg Chebbi“ – a nachádza sa práve v Merzouge. Chebbi znamená, že je dunou, ktorá nemá stály tvar a mení sa v závislosti od smeru vetra.
večerná hudobná vložka v berberskom kempe© večerná hudobná vložka v berberskom kempe
V noci sme sa rozhodli vyjsť na Chebbi „show the stars“, čo doteraz považujem za výborný nápad. „Ramla“ je piesok „ubaja“ mesiac „wallhamdu lillah“ díky Bože a „insalláh“ dá li Boh… Berberský jazykový kurz. Ráno si to zopakujeme – chytáme východ slnka. Púšť hrá všetkými odtieňmi od šarlátovej po hrdzavú a krásne sa vlní v diaľke. Myslím, že sa nachádzame neďaleko od alžírskej hranice.
slnko vychádza na Sahare© slnko vychádza na Sahare
Z neznámych dôvodov je jeden z našich nových známych na tom so žalúdkom dosť zle. Jeho kamoši si ho celou cestou späť doberajú čo je akési nákazlivé tak sa z chudákovho nešťastia smejeme všetci. My máme zase mozole na zadku.
Chceli sme ešte v ten deň odísť do Erfoudu – ale zostali sme. Brahimova rodinka a púšť sa nedala len tak opustiť. Neďaleko Khamlie sa nachádzajú trosky bývalého baníckeho mestečka, ktoré založili Francúzi. Čo sa tu ťažilo a prečo po ich odchode zaniklo vlastne neviem. Navštívte aj Nomádov u ktorých si môžete vypiť čaj. My sme to nevyužili. Neďaleko sa nachádza aj slané sezónne jazero Dayet Sri, ktoré býva údajne pokryté kŕdľom ružových plameniakov. V správnej sezóne. V okolí je nespočetné množstvo ksarov a auberge – čiže ubytovaní rôzneho typu. A v Merzouge sa nachádza aj palmeraia – palmová ďatľovníková alej.
púštny ksar/auberge© púštny ksar/auberge
Merzouga spadá do kraja zvaného Tafilalet, ktorý siaha až po Midelt. Práve 20-tisícový Erfoud (mestečko neďaleko Merzougy) je známy svojím ďatľovým festivalom a veľkou produkciou tohto ovocia. Údajne nemajú takú výbornú chuť a kvalitu ako tie z údolia Dráá – ale každopádne je ich všade plno. Z ďatlí sa vyrába sladký sirup Tahalout (https://www.facebook.com/pages/Tahlaout-Zrigat-Errachidia/1411737265745972?fref=nf), ktorý je vraj lahodný v kombinácii s kozím syrom a foie gras. A ja som ho nikde nemohla zohnať. K tomu sa tu môžete nekonečne prechádzať po dunách. Alebo vyskúšať sandbording či štvorkolku.
Určite by som doporučila ubytovanie u miestnych v rodine. Brahim robil výborné palacinky 😀 a vždy keď zavítam do Merzougy ubytujem sa u neho.
tu by ste zaručene nechceli stopovať© tu by ste zaručene nechceli stopovať
Ráno sme chytili prvý bus do Ouarzazate, rozlúčili sa so Saharou a v autobuse stretli ďalšieho „osudového“ Maročana. Ale to už zase inokedy…
