Trmácame sa už pár hodín od Stredozemného mora autobusom cez celý legendárny Ríf. Cesta je to vcelku dobrodružná – cca 200 km pretína pohorie Ríf „routé de unité“ a vlní sa ako užovka. Vchádzame do Issaguenu – mestečka s najhoršou povesťou v celom Maroku.
Očakávam nejakú napínavú atmosféru – ale nič sa nekoná. Opatrnosti nikdy nie je dosť – ale v tomto prípade sú obavy zbytočné. Nachádzame sa v „hašišáckom“ regióne a ja sa márne snažím zazrieť aspoň kúsok z povestných legendárnych marihuanových plantáží. „Do Chefchaouenu nezachádzam – vysadím vás v Dardare“… kričal na nás šofér autobusu. Bola už tma, takže sme z toho neboli zrovna nadšení. Trepeme sa už 6 hodín z Al Hoceimy a neradi by sme ostali trčať dakde pred vytúženým cieľom. Šofér nás uisťuje, že určite chytíme hneď grand taxi a nemýli sa.
Horská vieska Dardara vzdialená od Chaoueunu 10 km je plná mercedesov a tak sa prakticky hneď dostávame do mestečka. Chefchaouen/Chaouen alebo jednoducho Šéšavén je mestečko ukryté v pohorí Ríf v severnom Maroku. Modré. Nie je jednoduché ho špecifikovať ani opísať. To načo sme zvyknutí z Maroka tu neplatí. Žiadna moja návšteva krajiny sa nezaobíde bez Šéšavénu. Je priam povinné absolvovať večerné prechádzky modrými uličkami v osvetlení pouličných lámp a nasávať závan čerstvého koriandru, mätového čaju, korenia Ras al Hanout a kífu zmiešaného s ostrým horským vzduchom.
Ak si zájdete večer na strešnú terasu a zbadáte v mesačnom prítmí stovky svetiel v horskom údolí, hlas imáma z mešity sa vám bude zdať fascinujúci a bude jediný, čo prezrádza, že sa nachádzate v arabskom svete.
Mestečko s asi 40 tisíc obyvateľmi sa pred vami vynorí z údolia na poslednú chvíľu – ak cestujete z Fésu alebo Al Hoceimy. Krajina na okolí je nesmierne malebná, kopcovitá – plná cédrov, borovíc a jalovcov, levandule, tymiánu a mäty – pripomína južné Španielsko. Vo výške nad 1200 m tu rastie jeden z marockých endemitov „Albies Maroccana“ rífsky céder. Vzduch je chladný a svieži – horský.
Meno Chefchaouen je odvodené od slova „el Chaoua „ – vŕšky alebo rohy – pretože sa nachádza medzi dvoma vrcholmi , ktoré pripomínajú kozie rohy. Priamo nad mestom sa týči Jebel el Kelaá (1616 m.n.) – ak vás mestečko začne nudiť – môžete sa vydať na niekoľkodňový trek po okolí. Či už s vodcom alebo po vlastnej osi. Práve Šéšavén je východiskovým bodom do národného parku Talassemtane ( www.gitetalassemtane.com).
Prichádzame v piatok – v čase souku a na uliciach je vcelku rušno. Pamätám si ešte cestu do mediny a aj hotelík z roku minulého. Lepí sa na nás otravný „byznysmen“ a z našej ignorácie si nič nerobí. Sleduje kam máme namierené a tesne pred nami vráža na recepciu a berie províziu… Čakám na cenu ubytovania – ale keďže je rovnaká ako minulý rok – drzého podvodníka už neriešime.
Hotelík v centre mediny s átriom a tromi poschodiami je plný backpackerov. Na strešnej terase je parádny výhľad na mesto a údolie a aj vcelku plno. Anonymní cestovatelia si veselo bafkajú kíf a užívajú ničnerobenie.
Až do 30tych rokov minulého storočia mesto žilo samostatným životom a bolo úplne zapovedané všetkým „kresťanským psom“. Okrem toho tu pobývala početná židovská komunita.
Najpríťažlivejším lákadlom zostáva modrá farba. Medina hýri asi troma odtieňmi – od azúrovej až po slivkovo modrú. Nikdy som sa vlastne nedozvedela – prečo je modré….. S farbením sa začalo niekedy v minulom storočí a na starosti ho majú ženy – ktoré 3 krát do roka premaľovávajú fasády, dvere, chodníky… Ak máte pocit, že sa v marockej medine zákonite musíte stratiť – tak práve Šéšavén je to pravé miesto – kde začať so spoznávaním. Maličká malebná medina s krivolakými uličkami – kde nezablúdite a ak predsa – bude to príjemné a čoskoro nájdete správny smer.
Na to, že mestečko je tak turisticky atraktívne a preplnené – na počudovanie vás tu nebude takmer nikto obťažovať a ceny ubytovania a ponúkaný štandard sú prekvapivo priaznivé a množstvo ubytovacích a stravovacích kapacít je prekvapivé. Mestečko je úplne bezpečné aj pre osamelých cestovateľov, resp. ženy. Nemusíte mať žiadne obavy ani večer blúdiť medinou.
Pohorie Ríf je známe ako najväčší pestovateľ marihuany a konečný výrobca hašišu/chocolate – resp. jeho časť nazývaná Ketama alebo mestečko Issaguen. Šéšavén je podľa niektorých cestovateľov označovaný za zónu predaja kífu a výskytu podivných indivíduí… ale ja som sa ani po viacerých návštevách nestretla so žiadnym indivíduom a toto „bu bu bu“ už neriešim. Chaouen je úplne pohodové, priateľské a príjemné mestečko v nádherných horách. V centre mediny sa nachádza námestie Plaza Outa al Hammam a presne v jeho strede rastú morušovníky. Je plné kaviarní a reštaurácií a dá sa tu príjemne posedieť – ráno si dať skvelé horské raňajky a večer zase vychutnávať pri „Thé a la Menthé“ atmosféru. Pomaly na každom rohu nájdete aj „luxusnú“ strešnú reštauráciu s parádnym výhľadom, modrým interiérom a „luxusnými“ cenami.
Miestnou špecialitou je výborný kozí syr, ktorý balia do palmových listov. A „brikat/brivat“ – taštičky z filo/warka cesta (podobné lístkovému) plnené práve domácim kozím syrom utopené v mede. Aj keď sa to nezdá – mesto je dobrá základňa na nákup remeselných výrobkov – ktoré dosahujú prekvapivo dobrú kvalitu a cenu. Striebro hrá prím a milovníci originálnych šperkov si prídu na svoje. Je tu pár tkáčskych dielní – kde sa dajú kúpiť pestrofarebné rífske prikrývky – tie drahšie a kvalitnejšie sú tkané z kaktusových vlákien (sabra) a treba sa o ne dlho zjednávať – ale výsledok stojí zato. Alebo si pozrieť Kasbah – kde nájdete malé entografické múzeum, bývalé väzenie (toho času tu bol bol zadržiavaný Abdel el Krim – známy ako vodca rífskeho povstania) a peknú andalúzsku záhradu za sympatickú cenu 10 DH.
Tak ako väčšina marockých miest je rozdelené na dve časti – medinu a ville nouvelle – administratívne centrum vystavané Francúzmi. V medine sa to prakticky stále hemží turistami – takže vydať sa na prieskum novej časti je zaujímavé. Skoro všetci miestni obyvatelia okrem arabčiny hovoria španielsky – je to samozrejme dané tým, že Ríf patril do španielskeho Maroka a nepretržitým prílevom španielskych víkendových výletníkov, z ktorých niektorí vlastnia v medine domy. Názvy niektorých hotelov sú taktiež španielske a na jedálnom lístku sa objaví paella aj tortilla.
Ak sa začnete nudiť – buď vyrazíte na prieskum Rífu alebo smerom Stredozemie – kam sa po novej ceste smer Oued Laou dostanete grand taxi. Necelú hodinku je vzdialený Tetouan alebo ak máte chuť križovať Ríf – vyberte sa autobusom na dlhú cestu do Al Hoceimy. Lístky sa dajú bez problémov kúpiť v kancelárii CTM – nachádza sa pri vstupnej bráne do mediny.
Návštevy Chefchaouenu radím k jedným z najpríjemnejších v Maroku a rozhodne ich doporučujem každému cestovateľovi. Každá je iná a má svoj vlastný príbeh. Arteterapia po marocky.