0
0

Keď sme v polovici septembra nasadali na bratislavskom letisku do lietadla, ktoré nás malo dopraviť na grécky ostrov Samos, hadiaci sa rad cestujúcich s kuframi potvrdzoval pravdivosť článku, ktorý práve vyšiel v jednom denníku. Jeho titulok hlásal, že aj slovenskí turisti sa približujú európskym trendom v tom, že čoraz viac dovolenkujú na jeseň, mimo letných prázdnin.

Štatistiky potvrdzujú, že len do Grécka odcestovalo zo Slovenska v septembri o pätnásť percent l´udí viac, ako v tom istom mesiaci pred rokom. Dôvody sú jasné: stabilná prímorská klíma s príjemnými teplotami, teplým morom, menší počet dovolenkárov a o tretinu nižšie ceny. A dôvody pre výber najvýchodnejšie položeného ostrova Egejského mora, z ktorého je do Turecka čo by kameňom dohodil alebo lepší plavec bez problémov doplával, teda len 1,5 kilometra? Okrem pamiatok na antiku aj skutočnost, že Samos, jeden z najzelenších gréckych ostrovov, ešte nie je skazený turistickým ruchom v takej miere, ako vychytené destinácie. O dôvod viac pre rodinnú dovolenku práve s malými deťmi. Len polovicu príjmov obyvatel´ov ostrova totiž tvoria príjmy z turistického ruchu, o zvyšok sa delí hlavne export skvelého olivového oleja a vína, dôležitým zdrojom obživy je aj pestovanie zeleniny a rybolov. Priemysel tu nie je takmer žiaden, jedinou výnimkou je elektráreň.

Prečo práve Samos?

Teplé more, pieskové i kameniské pláže, v ktorých si bez problémov nájdete vlastné súkromie. Špecialitky regionálnej gastronómie ako nádherne husý kozí jogurt s medom miestnych včiel, baklažány zapekané so syrom, pyré s medom a vodou z pomerančových kvetov, chalva z medu, sezamu a orieškov. Mnohé jedlá, ktoré tu ochutnáte, sú pripravené podl´a receptov známych od antických čias.

Ak máte radi dejiny, oceníte ruiny najväčšieho starovekého chrámu zasväteného bohyni manželstva Hére. Podl´a gréckych mýtov sa narodila práve na tomto ostrove. Dobre sa tu vraj cítil aj boh mora Poseidon a boh vína a bujarej zábavy Dionýzos. Odtial´to pochádzal génius staroveku, matematik a filozof Pytagoras, známy nielen ako autor známej vety o obsahu trojuholníka, s ktorou trápia žiačikov na základných školách, ale aj pohára správnej miery, roztomilého suveníru, ktorý si väčšina turistov odnáša domov. Ak do tohto pohára nalejete nápoj len po určenú čiaru, môžete ho nomálne vypiť. Ak však do neho nalejete či o len o jedinú kapku viac, všetok obsah vám vytečie na zem.

Samos bol domovem viacerých géniov, napríklad aj astronóma Aristarcha, prvého človeka, ktorý hlásal, že sa Zem točí okolo Slnka a súčasne okolo vlastnej osi. Tunajší stavitelia lodí vymysleli prvú trojveslicu, antickú vojnovú loď, nazvanú podl´a nich Samaina.

A tu sa stáročia pestuje jedinečné sladké víno. Zmieňuje sa o ňom už historka z čias Hipokrata o tom, že pri Cypre stroskotala loď naložená samoským vínom.

Tridsať stupňov v tieni koncom septembra, ovšem mesiacov v roku slnečných, vo zvyšku dosť prší, vďaka čomu však má ostrov zaujímavý bonus a tou je na grécke pomery nezvyčajne bujná vegetácia. Borovice a cyprusy, jedle a brezy, olivové háje, jabloňové sady, vinohrady.

Dve najvyššie pohoria ostrova sú stvorené pre šport. Vyšší Kerkys (1570m) láka horolezcov, nižší Ambelos (1139m) v pohode zvládnu aj starší a menej zdatní turisti.

Pod vládou boha vetra

Samos je vetrný ostrov. V horúcem lete pri štyridsaťstupňových horúčavách tento fenomén iste oceníte. Gréci využívajú silu Aeola, boha vetra aj ináč. Na viacerých miestach ostrova nájdete turbíny veterných mlýnov, ktorými už desiať rokov riešia zásobovanie ostrova energiou. Spolu so solárnymi kolektormi na strechách obytných domov, hotelov či penziónov, vyrábajú alternatívnu energiu, ktorej prebytky vykupuje miestna elektráreň. Veterné mlyny sú dotované z domácich zdrojov aj z grantov Európskej únie. Podporu majú aj solárne zdroje energie, veď minulý rok tu mali tritisíc hodín slnečného svetla a to je dosť na to, aby časť úžitkovej vody prišla touto alternatívnou cestou.

Boha vetra si vybrala do názvu aj cestovná kancelária, ktorá Samos objavila pre našich dovolenkárov a stále je garantom charterového letu, v ktorom majú neikol´ko miest k dispozícii aj dalšie cestovky. „Samos sme uviedli na trh po prvýkrát pred piatimi rokmi. Každý rok sa snažíme obohatiť ponuku o nové zaujímavé miesta, a tento ostrov patrí zatial´ k tým, ktoré sú na jednej strane k návštevníkom priatel´ské, a na strane druhej, dokázali sa ubrániť negatívam, aké prináša so sebou nadmerný turistický ruch,“ hovorí Jana Grosošová z CK Aeolus. Tento holding dnes už pôsobí v štyroch krajinách, okrem Slovenska aj v Čechách, Maďarsk a Rumunsku. V tejto sezóne prepravil do Grécka 35 tisíc klientov. Na ostrove Samos oddychovalo 1200 Slovákov, z Bratislavy odlietali aj maďarskí turisti, z pražského zase českí dovolenkári. Zaradili sa tak medzi turistov z Francúzka, Nemecka, Vel´kej Británie, Švédska, Rakúska, Holandska, Talianska a Slovinska, ktorí tvorili gro letných návštevníkov. Týždenne ich na ostrov prepraví 50 charterových letov.

Čo zmenili predčasné vol´by

„My Gréci sme posadnutí politikou a športom,“ prehodila s úsmevom naša sprievodkyňa Irini, pokým zručně šoférovala úzkymi cestami cez kaňony a údolia. Hovorili sme o výsledkoch predčasných volieb. Dôveru v nich znovu dostal premiér Kostas Karamanlis. Aj keď jeho Nová demokracia, ktorá stojí napravo, získala o pár miest v parlamente menej, l´udia ho podporili, hoci mu zazlievali, že nezvládol organizovanie záchranných prác počas série požiarov, které nedávno ničili krajinu. Menej kresiel má aj opozícia, ktorej šéfuje zástupca tretej generácie politickej dynastie Papandrevcov. Vol´by, ktoré sa konali o pol roky skôr, otvorili dvere do parlamentu extrémnej pravici aj l´avici. Trojpercentný prah zvolitel´nosti prekonala ultrapravicová L´udová ortodoxná výzva, ktorá dostala desať kriesel, komunisti majú 22 kriesel a l´avicovo zelená Syriza štrnásť.

Počas predchádzajúce Karamanlisovej vlády sa Grécku ekonomicky darilo. S medziročným rastom 4% sa radila medzi najlepšie krajiny eurozóny. Kým pred tromi rokmi mali schodok štátného rozpočtu sedem percent, teraz sú to necelé tri percentá. Pravici pri vol´bách nahrávali obavy z vysokých počtov ilegálnych prisťahovalcov a z islamu rozširujúceho sa v tejto kresťanskej krajine z blízkeho Turecka. Problémy s Turkami však podl´a Irini robia skôr politici, pre obyčajných l´udí nastalo dobré obdobie, prekvitá vzájomný obchod a dobré vzťahy. Gréci môžu ísť do Turecka len na občiansky preukaz.

Oheň – dobrý sluha a zlý pán

Ak sa boh vetra spojí s bohom ohňa Hefaistom, stávajú sa zlými pánmi. Obrovské požiare, ktoré začiatkom septembra za desať dní zničili v Grécku 97 tisíc hektárov lesa, z toho tretinu v chránených oblastiach, sa tohto roku Samu vyhli. V roku 2000 však vzbĺkol pri Pytagorione ohník, z ktorého sa v priebehu štyroch dní stala pohroma. Bolo to suché leto, no a vietor v spojení so živicou v dreve borovíc urobil tiež svoje. Aj tu sa márne hľadali vinníci. Hovorilo sa o nešťastnej náhode, o nezodpovedných turistoch, o vojakoch na cvičení, no najčastejším podozrivými sú, tak ako pri nedávnych požiaroch, developeri. Preto sa kladie dôraz na presadenie zákona o zákaze výstavby na zalesnených pôdach a zákaze uvoľnenia lesnej pôdy na zástavbu v prípade požiarov. Pretože stavebníctvo v Grécku prežíva boom, trh s nehnuteľnosti rastie, kúpyschopní sú už aj domáci, no sťahovať sa sem chce plno ľudí zo severnej a západnej Európy.

Aj keď sa tragédia pred siedmimi rokmi obišla bez strát na ľudských životoch, polovica ostrova bola zničená. Suché borovice vystreľovali horiace šišky na diaľku, zhrození obyvatelia videli vybiehať z ohnísk horiace potkany, ktoré ako fakle kilometre roznášali oheň. Vláda vtedy zakročila rázne, z Atén poslali na Samos tritisíc požiarnikov, ktorí spolu s domácimi zvládli požiar za štyri dni. Príroda opäť dokázala, aká je mocná a ako rýchle sa dokáže spamätať. Následky požiaru, ktorý v prvý rok vyzerali hrozne, zakryla v priebeho dvoch-troch sezón bujnou zeleňou.

Irini je pôvodom Austrálčanka. To, že sa rozhodla študovať archeológiu na ostrove Lesbos, má na svedomí jej starý otec Grék. Tam sa zoznámila s manželom, študentom environmentalistiky, dnes majiteľom reklamnej agentúry, ktorá vydáva propagačné materiály o turistických krásach ostrova. Pokým bol ich syn George maličký, brávala ho so sebou na archeologické výkopy. Teraz je George v škôlke a Irini pracuje ako turistická sprievodkyňa. Jej bohaté vedomosti sme ocenili v archeologickom múzeu mesta Samos/Vathy. Zanietene rozprávala o každom predmete od obojručného pohára, z akého podľa Homéra pil Odyseus, po najväčší exponát, ktorým je 4,5 metra vysoká socha Kurosa, krásneho mladého strážcu vstupu do posvätného areálu Heraionu. Mimochodom, socha má na nohe napísané meno toho, kto tento veľkolepý umelecký kúsok financoval. Slovo sponzor, ak to neviete, má pôvod v Grécku.

Irini patrí k tým, ktorí dopĺňajú počty usadlíkov: „Pre Samos sme sa rozhodli aj kvôli tomu, lebo je tu vynikajúca nemocnica. Aj keď sme ďaleko od Atén, v prípade zdravotných problémov sa nemusíme báť.“ Po vlnách vysťahovalectva za prácou nastáva teraz opačný trend. Keďže domovine sa začalo ekonomicky dariť, Gréci sa vracajú domov. Prinášajú peniaze aj skúsenosti. Jannis Loulourgas hrával v osemdesiatych rokoch v gréckej taverne v americkom San Diegu na buzuki, tento zaujímavý ľudový nástroj. Keď mu buzuki v Amerike náhodou zhorelo, vyrezal si do týždňa podľa návodu nové a odvtedy ich aj sám vyrába. Na Samose žije už desiatu letnú sezónu, má tu dielňu a vlastný obchodík. V zime sa vracia do Solúnu, kde študujú jeho deti. Vyrába buzuki rôznyc veľkostí, priemerná cena nástroja, ktorý sa stal hudobným symbolom Grécka, je 500 euro. V Jannisovej dielni visí nápis: Život je krátky, len umenie je večné.

Usadzujú sa tu aj cudzinci, ktorým ostrov učaroval. V Pytagorione sme našli šperkárku z Austrálie. Vydala sa za miestneho návrhára šperkov a spolu podnikajú.

V horskej dedinke Koumuradei, kam sa dostanete po hodinovej ceste serpentinami, stoja vedľa seba domáce dielne s keramikou a predajňa s tkaným textilom. Predávajú v nej dve Nemky, majiteľka Eva Eleftheriou je domáca, jej manžel je americký pilot. Rodinnú firmu založila Evina babka, vnučka teraz buduje malé múzeum o babkinom tkáčskom umení. Celá oblasť hôr je známa ručnou výrobou, či už textílií, keramiky, liečivých mydiel z olivového oleja, domácim medom, bylinkami.

Na ostrove fungujú dve továrne na výrobu značkového vína. Pestovatelia hrozna sú od roku 1934 spojení v družstevnej únii, ktorá im umožňuje spoločne spracovávať hrozno, vyrábať z neho víno, plniť ho do fliaš a lepiť naň etikety s názvami, ktoré znamenajú uznávanú kvalitu dokonca aj v takej vinárskej krajine, akou je Francúzsko. Ide o sladké muškátové víno, práve to, o ktorom lord Byron, jeden z najväčších znalcov romantiky, vína a žien, v svojom Donovi Juanovi hovorí: „Naplňte doplna čaše so samoským vínom…!“ Ak ste si však požičali auto na výlety po tomto nezabudnuteľnom ostrove, myslite na miestnu políciu, je prísna a k najhorším prečinom radí, ak niekto šoféruje opitý, neprípútaný a rýchlo. Tak nech vám nič neskalí radosť z dobre zvoleného miesta pre dovolenku!

Text: Danica Janiaková

Zobrazuji 0 výsledků
Vaše odpověď

Prosím, nejprve se .