0
0

Vidieť Nórsko a Nordkapp – to bol taký môj detský sen…

Máj 2013 – prípravy sú ukončené, stan, spacák, samonafukovacia karimatka, lieky, varič a adventúrne menu zakúpené, motorka tesne po servise, nové pneu… trasa v mape fixom zakreslená. Do navigácie som žiaľ tých plánovaných 9.000 km musel zadávať ručne, keďže harddisk v mojom PC odišiel nevedno kam :-/ Teória je 16 dní, plus ďalšie 2 rezervné. Pre okruh Škandináviou sa nakoniec rozhodol aj Jozef (DL650) a Laci (DL650) . Takže to budú tri stromčeky. Predsavzatia boli tiež tri: 1. Aspoň v Škandinávii budeme dodržiavať maximálky (v Nórsku 130e do 10 km/h, 530e do 35 km/h) 2. Prioritne spíme v stanoch 3.

Dvakrát denne teplá strava

Nedeľa 16.6.2013

Vyrážam z domu o 6.30, s Lacim si dávame stretko na pumpe v Nových Zámkoch. Lúči sa s nami Braňo, momentálne dlhodobo z vlastnej vôle nejazdiaci veľký fanúšik motovýletov. Laci nám objednáva kaffé, na pollitrové kelímky však zvyknutý nie som… Po 20tich minutách a dvoch cigaretách rozmýšľam, kam vyliať zvyšok pohára, lebo už nevládzem. Konečne sa hýbeme. Po Jozefa, smer Slovnaftka pri Seredi. V Seredi obdivujem Laciho vlastnoručne vyrobený držiak na 5l bandasku s vodou, Jozef má na kufroch držiaky 3 – na termosku, na PET fľašu plus dvojlitrovú bandasku. Ako sa neskôr ukáže, nie až tak pevné. Jozef okrem toho berie aj fľašu s olejom, pri výmene oleja v predvečer odchodu mu totiž jeho vlčiak Šarik rozhrýzol olejový uzáver a zvolená náhrada nemá potrebné tesniace vlastnosti. Je 8h, vyrážame na D1 smer Žilina. Asi 5 minút poprchá, potom sa vyčasí… a jasno a horúco je až do konca dňa. Tesne pred Čadcou odbočujeme na Oščadnicu a Skalité, nech je aspoň trochu zmena. Riadna nuda začína asi po 30km v Poľsku, rovné a rovinaté úseky, pomerne veľká premávka, úseky vo výstavbe, všetci jazdia minimalne o 20km/h viac ako MPR. A tak my teda tiež. Aspoň že kilometre ubiehajú …

Okrem drobného cúvania na diaľničnom privádzači pred Varšavou a Jozefovej odpadnutej a následne kamiónom vylisovanej ŠPZ-ky sa nič zaujímavého neudialo a tak po západe Slnka kúsok pred litovskými hranicami staviame stany na nejakej čistinke. Netušil som, že obávané komáre budú už tu. Dym z cigár, repelent a výpary tatranského čaju však úspešne pomáhajú.

Za prvý deň 953 km

Pondelok 17.6.2013

Budíček je o 7h, prichádza aj majiteľ čistinky a účtuje 5e za osobu. Nasadáme na motorky, tá Jozefova si síce vzápätí líha ale čonevidieť sme v Litve. Krajina pekná, cesty nudné, počasie slnečné, teploty vysoké. S nimi sme ale rátali, takže v gaťoch nemám žiadne vložky a ani termoprádlo. Všetko je pekne zabalené na spodku 60litrového prigurtňovaného vaku, obloženého ďaľšou pripavúkovanou batožinou. Čo sa neskôr tiež ukáže ako nie najlepší nápad. Rovnako pekne a čiastočne nudne pokračuje cesta aj cez Lotyšsko, tam však dávame aspoň malú pauzu pri brehu mora s pohľadom na domácich kúpačov kombinujúcich surfovú dosku s padákom.

Nasleduje Estónsko, slnko svieti naďalej aj keď teploty už poklesli z poobedňajších 30 zhruba na 18´C o 20h večer… S príchodom Tallinu nastáva aj jediný vopred očakávaný navigačný problém – samotné mesto nemám skrz moju inštalačnú chybu v navigácii. Takže ideme iba rovno za nosom spoliehajúc sa iba na fotografickú pamäť z googlemaps a tabule smerujúce do prístavu. Tabuľa bola iba jedna, a aj to až v centre, napriek tomu ferry nachádzame bez väčších problémov. Keďže odtiaľ momentálne nič nejde, ideme hľadať druhý prístav. Jozef svojim spomaleným odchodom z parkoviska a následnou jazdou cez zákaz spôsobí, že sa síce všetci nachádzame v centre Tallinu – ale nikto nikoho nevidí. Našťastie komunikátory Sena svoju úlohu zvládli a po 10 minutách sa opätovne stretávame. Ferry2 nájdeme bez problémov a keďže o 20min odchádza posledný trajekt (EUR 51) do Helsínk, tak neváhame… Slnko zapadá tesne pred 23h, to už ale sedíme na palube a sledujeme vzďalujúci sa Tallin. Cítim, že mi začína byť trocha chladnejšie :-/

Deň druhý 730 km, spolu 1.683 km

Utorok 18.6.2013

Je asi 30 minút po polnoci, keď z trajektu vchádzame do nočných Helsínk. Ideme cez centrum, premávka a nočný život sú o niečo hutnejšie ako v Bratislave. Čiže skoro mŕtvo. Sme plný dojmov a zážitkov, spať sa nám nechce. V podstate ani nie je kde. Jemne popŕcha, stan sa nám stavať nechce, kempy sú o polnoci zatvorené, a tak ťaháme na sever… Za Lahti schádzame z prázdnej diaľnice na prázdnu cestu 1.triedy, zase sa vyjasnilo, svetlo je ako u nás tesne po západe, akurát sa trocha ochladilo… asi tak 15´C. Myslím na moje skrehnuté telo a termoprádlo schované vo vaku.

Zhruba o 4.30 zastavujeme na pumpe, kde nikoho niet, varíme kávu na parkovisku a prelamujem svoju nechuť teplejšie sa obliecť. Spoločne sa zhodujeme, že by nebolo odveci niekde zakempovať. Za Jyväskylä nachádzame už otvorený kemp (je 8h ráno), zrubová chatka (6e/os.) je medzi borovicami na brehu jedného z množstva krásnych jazier… Budíček dáme na 14h a o hodinku na to už po okreskách ideme ďalej. Premávka podvečer (a určite aj cez deň) je oproti noci omnoho väčšia, je aj teplejšie. Krajina jazier sa mení na nudnejšie úseky cez lesy, cez Oulu smerujeme okolo Botnického zálivu do Kemi pri hraniciach so Švédskom. To je už ale 21h, začína pršať a my prvýkrát naťahujeme nepremoky. Tesne pred polnocou prichádzame na polárny kruh, pršať prestalo polhodku predtým.

V celom areáli nikoho niet, všetko je pozatvárané, čo nám však vôbec nevadí, aspoň nám nik nezavadzia pri fotení s bielou čiarou na zemi. Akurát Jozefovi musíme zaraziť jeho spontánnu myšlienku návštevy Dediny Santa Clausa.

Tretí deň 900km, spolu 2.583 km

Streda 19.6.2013

Tankujeme, skúšame free wifi a opúšťame polárny kruh. Začína pršať, ale aspoň je v nepremokoch príjemne teplúčko. O tretej v noci ale pršať neprestáva a tak schádzame na osamelú cestičku, kde by sa podľa značky mal nachádzať kemp. Zisťujeme, že nám chýba Laci, po chvíli sa však objaví aj s fľašou minerálky, ktorá Jozefovi odpadla z motorky priamo pod kolesá za ním jazdiaceho člena tímu. Po piatich kilometroch nachádzame kemp, s výdatnou pomocou v župane oblečenej panej budíme jej syna/majiteľa, nadávajúc na komáre a v daždi vybaľujeme motorky, o 4h líhame do postelí (20e/os.). Odchádzame na poludnie, neprší. Je ale zamračené, asi 16´C. Pokračujeme na Ivalo, ráz prírody sa mení, lesy vystriedali kamenisté pláne s minimom zelene. Pri ceste prvýkrát vidíme soby. Schádzame z hlavnej cesty na nórske hranice, cesta sa stáva zákrutovejšou a zvlnenou, popri ceste počujeme húkanie – ako sme neskôr zistili, majú tam namontované automatické zvukovo -svetelné plašiče sobov… nie však 100%-ne účinné, zo dvakrát sme museli ostať stáť, kým parohatí odkráčali. Do Nórska vstupujeme podvečer pri Karasjoku, oblaky zmizli a vyšlo slnko. Rýchlosť sa znižuje na miestnych 70km/h. Neskutočné scenérie so slnkom nízko nad obzorom, zanedlho sa objavuje prvý fjord a Barentsovo more. Nasleduje jednosmerka na Nordkapp, tam a späť je to ale nejakých 250km, tak radšej tankujeme. Na pumpe nikoho niet, iba dva stojany na kartu. Zisťujeme, že nie je Visa ako Visa a už vôbec nie ako MasterCard, takže našťastie máme všetci benzín, akurát, že mi za dve tankovania strhli namiesto 60 až 206eur… Po dvoch dňoch sa to ale dalo účtovne do poriadku. Je 22h a vyrážame na Nordkapp. Cesta po pobreží, vnútrozemím, tunelmi, mostami, klesania, stúpania, zákruty…. nádhera. Čakám nejaké poplatky za tunely, ale všade sú rampy hore – pravdepodobne kvôli nočnej hodine. Celú cestu hore nikoho nestretáme (až na jeden zúrivý autobus), to sa však mení po príjazde na Nordkapp. My sme asi poslední. Asi 100 karavanov, 60 autobusov, 50 áut a 20 motoriek :-/ Je tesne pred polnocou, všetci sú zvedaví na polnočné slnko…

Deň štvrtý 730km, spolu 3.313 km

Štvrtok 20.6.2013

Je polnoc, slnko svieti, vietor fúka, teplota 15´C. Je tu plno. Získať foto s glóbusom nad bralom, tak aby na fotke nik nebol, je nemožné. Scenérie s polnočným slnkom, vysokými útesmi a morom sú ale nádherné…

Preplnená je aj budova s kinom, reštauráciou a obchodmi. Robíme foto na pamiatku, kupujeme suveníry. O jednej v noci sa budova zatvára, ako mávnutím čarovného prútika je tu takmer prázdno, autobusy miznú preč. Ku glóbusu sa z parkoviska presúvajú motorky. Cestu z Nordkappu si opäť užívame, premávka žiadna, veríme, že tu ani policajtov niet. Tým pádom je aj rýchlosť ďaleko za tou povolenou… O tretej ráno si robíme väčšiu fotopauzu na pobreží a dohadujeme sa, kedy ísť spať.

O dve hodiny neskôr nachádzame nenápadnú čistinku so zurčiacim potokom, hneď vedľa cesty. Rýchlo staviame stany, komáre sú otravné. Repelent Deet však robí divy… Zbaliť stany a vyraziť ďalej sa nám podarí okolo obeda, až keď Laci s Jozefom vymenia olej. Nasleduje prejazd cez náhornú plošinu, teplota trocha klesá, slnko sa stráca za oblakmi. V Alte meníme eurá a tankujeme. Môj nápad nebrať si zbytočne veľa cigariet na cestu do zásoby sa ukazuje ako tiež nie najšťastnejší – za krabičku marlboriek platím 14 EUR. Príroda tuná na severe, je presne taká ako som si ju predstavoval – z mora sa týčiace bralá, kamenisté pláne bez zelene, zvyšky snehu… a takmer ľudoprázdno. Počasie sa však zhoršuje, začína pršať. Blíži sa večer, rozhodujeme sa pre chatku. Nachádzame značku so šípkou, je však zle umiestnená, a tak Jozef zvoní pri dverách ničnetušiacich dôchodcov s otázkou, či majú bungalov… nemali :) Kemp (17e/os.) nachádzame o niečo ďalej, varíme obedovečeru, nabíjame batérie…

Deň piaty 442km, spolu 3.755 km

Piatok 21.6.2013

Letný slnovrat, všade na sever od polárneho kruhu slnko nezapadá. Vyrážame narýchlo o deviatej, bez raňajok, je slnečno, na oblohe iba zopár obláčikov… Po dvadsiatich kilometroch zisťujem, že ranné rituály nedokážem oklamať. Chvíle súkromia v kríkoch s výhľadom na plťky v malebnom Lyngenfjorde však stoja za to zdržanie. Snáď to aj spolujazdci takto prežívajú… Zo snenia ma preberá esemeska z domu, že môj dvojročný junior si stavia domček z kartičiek – a že jedna z nich je môj európsky zdravotný preukaz :-/ Zanedlho sa vody Nórskeho mora strácajú a my pokračujeme vnútrozemím. Z juhu nás víta nepekná sivá hradba oblakov, dohadujeme sa, či neísť preventívne do nepremokov. Jozef nás upokojuje, je vidieť, že o tejto problematike má už čo-to naštudované… O 10 minút sa už v daždi tlačíme v autobusovej zastávke. A to som ešte pri urýchlenom vystupovaní z motocykla zabudol vysunúť bočák. Našťastie ani škrabanec, kufre kvalitne pérujú… Po 50-tich kilometroch dážď ustáva, pred Narvikom odbáčame na Lofoty. Vtedy je už jasno a 21´C, naša najvyššia teplota v Nórsku, a to sme ešte zhruba 300km nad polárnym kruhom . Na samotné ostrovy vstupujeme vkusným mostom ponad úžinu, žiaľ, zase pribúda oblačnosť.

Lofotom podľa mňa chýba iba jediné – slnko. Nasledujúcich asi 160km je napriek tomu nádherných. Z mora vyrastajúce strmé zelené kopce miestami sa strácajúce v oblačnosti, prekrásne výhľady na more, scenérie s červenými domčekmi v zátokách, množstvo zákrut, premávka minimálna, tunely kratšie ako 3km sme v Nórsku už ani neregistrujeme. K večeru začína jemne pršať a tak sa rozhodujeme pre chatku (20e/os.) v nádhernej zátoke neďaleko Valbergu.

Deň šiesty 556 km, spolu 4.311 km

Sobota 22.6.2013

Doobeda sa nikam neponáhľame, vysedávame na verande a suchármi kŕmime čajky. Na motorky sadáme až pred 12-tou. Prestalo pršať, je však stále zamračené. Ostáva nám úsek do Moskenes, odkiaľ máme v pláne pokračovať ďalej trajektom. Táto časť je však jednoznačne najkrajší úsek z celých Lofotov, čomu zodpovedá aj množstvo fotopáuz.

Pokračujeme až do A, z neznámych dôvodov sa nám ale nedarí nájsť tabuľu označujúcu obec. Vraciame sa do Moskenes, zo zálivu akurát odchádza trajekt. Je 14.20 takže nám to nevadí, veď pôjde ďalší… V infocentre sa dozvedáme, že presne o 7 hodín. Vonku sa rozpršalo, takže s Lacim ostávame v miestnej reštike na kávu, šnicle a pokec, Jozef sa vracia do A, nachádza tabuľu a robí spomienkové foto. Trajekt na pevninu (41eur) odchádza o 21.30, je stále zamračené, napriek tomu je svetla dosť.

Stojíme na palube a fotíme vzďalujúce sa Lofoty…

Deň siedmy 89 km, spolu 4.400 km

Nedeľa 23.6.2013 Bodó.

Zamračené, občas jemne mrholí, asi 30min po polnoci. Otvorený kemp ani nehľadáme, stan sa nám stavať zatiaľ nechce, takže ideme ďalej… Zanedlho stojíme pri Saltstraumen – miesto s údajne najväčšími prílivovými vírmi. Nasleduje nádherných 50km „nočnou“ krajinou – žiadna premávka, popri fjorde, v kopcoch, občas v hmle s viditeľnosťou 10 metrov, popri ceste soby, na ceste ovce… a v lese na čistinke v hmlistom opare pár metrov od nás – los. Hovado väčšie ako kôň. Tvári sa prekvapene, rovnako ako my. Chvíľu čumí, potom zahúka a rozbehne sa, našťastie opačným smerom. Mám pocit, že snívam… chce to redbull a cigaretu. Dostávame sa na hlavný ťah E6 smer Mo i Rana, jemne mrholí, sme však ochotní stavať stany. Osud nám však nepraje, nasleduje stúpanie na náhornú plošinu, teplota klesá, zdvíha sa vietor a nikde nevidíme kúska zeme, do ktorej by sa dali zapichnúť skoby stanu. O 4-tej nadránom sa objavuje turistické centrum – nórsky polárny kruh. Ešte nestihli otvoriť, takže celé aj s parkoviskom patrí iba nám.

Jozef s Lacim žhavia svoj digitálne fotoaparáty, ja využívam čas na krátky relax na opustenej detskej hojdačke… O pol šiestej líhame do stanov neďaleko akejsi telocvične, z druhej strany hučí rozbúrená rieka. O 11-tej zase všetko zbalíme a smerujeme na juh. Za zmienku stojí fotogenická, vodopádová a zákrutová oblasť Trofors pod Mosjøen, slniečko zase pečie, premávka je minimálna, urobili sme dobre, že sme sa na cestu vybrali pred letnými prázdninami. Na opustenom odpočívadle varíme kávu, vedľa postávajúca drevená dvojkadibudka by luxusom do vrecka strčila hocakú slovenskú drevenú kadibudku. S Jozefom krochkáme od spokojnosti. Zvyšok dennej etapy je už iba presunový, terén postupne klesá, príroda je však naďalej prekrásna. Večer zakotvíme na brehu zálivu v kempe asi 70km pred Trondheimom, kašleme na stany. Z troch cenových hladín chatiek vyhráva tá prostredná – s kuchynkou (23e/os.), plánujeme pranie.

Deň ôsmy 652 km, spolu 5.052 km

Pondelok 24.6.2013

Prádlo uschnúť nestihlo, tak naťahujem šnúry na chatku. Slnko pekne hreje, popíjame ranné kafé na terase.

Asi o 10h vyrážame, prepasírujeme sa cez plný Trondheim a zvolíme smer Kristiansund. Premávka sa zase stráca, pribúdajú zákruty. A žiaľ aj oblaky a jemný dážď. Pri vystúpení z 8-eurového trajektu je však zase slnečno. Blíži sa Kristiansund, pribúda áut. Mesto prechádzame bez zastavenia, nasleduje podmorský tunel a sme na ďalšom ostrove, najprv však musíme nechať zopár nórskych korún ako mýto za Atlantickú cestu. Slnko svieti, príroda a scenérie sú nádherné, je 18´C

Samotné mosty sú ale pre nás sklamaním. Na fotkách to vyzeralo parádne, ale za niečo stáli akurát dva mosty. Ostatné sme ani neregistrovali. Napriek tomu úsek prechádzame niekoľkokrát hore-dolu.

Po zastavení vysvetľujeme zmätenému Lacimu, že sme to tak aj chceli. Smolka, mal si zapnúť komunikátor :) Nasleduje fotopauza na ostrovčeku s rozlohou asi 100 x 40 metrov, kde sa okrem nás tiesni aj obsah asi troch autobusov a ôsmych karavanov. Po hodinke pokračujeme na Molde, nasleduje tunel a náááádhernýýý most Bolsøybroa. Potom ešte trajekt na pevninu a už je tu krásna prietrž mračien, nepremoky sú samozrejme zbalené v kufri. Uháňame okolo Romsdalsfjordu, trúbime na zvolenskú oktávku, vodič sa ale tvári nechápavo. Vopred vyhliadnutý kemp v Andalsnes je samozrejme plný, ponúkajú nám chatku bez vody v susednej dedine za nejakých 130eur. Nachádzame však slušný kemp s kuchynkou za polovičnú sumu. Prietrž mračien práve skončila :-/ Deň deviaty 443 km, spolu 5.495 km

Utorok 25.6.2013

Zhruba o 11h vyrážame na Cestu Trollov, jej začiatok je asi 3km od nášho kempu. Neprší, vrcholky hôr sa však strácajú v hmle, napriek tomu je údolie Trollstigen prekrásne. Zopár vracákov a už je tu fotopauza nad vodopádom.

V podstate je to také miniatúrne Stelvio… Len na vrchole nie je ten taliansky cirkus, ale decentné architektonicky pôsobivé centrum s niekoľkými obchodíkmi, umelým jazerom, perejami a vyhliadkovými plošinami . Tie sa už ale strácajú v padajúcej hmle. Pokračujeme ďalej na Geiranger, cestou ešte obzeráme vodopády Gudbrandsjuvet. Trajektom prechádzame cez fjord a stúpame do kopcov. Na chvíľu nás zastavuje kolóna a záchranárske majáky – z brala nad cestou sa totiž zosunulo zopár metrákov kamenia. Zmestí sa iba motorka, tým pádom je úsek aj s klesákmi pred Geirangerom bez premávky. Začína pršať, naťahujeme nepremoky. Parádny výhľad na fjord sa nám otvorí hneď ako klesneme pod oblaky, dolu nás čakajú obligátne lodné kolosy a asi tri milióny ázijských turistov. Nechcem vedieť aký chaos tam býva, keď svieti slnko…

Zastavujeme až na vyhliadke pri stúpaní za mestom, robíme foto a špekulujeme čo s benzínom, kedže nám blikajú rezervy. Z toho dôvodu vypúšťame aj Dalsnibbu (druhý dôvod je, že sa stráca v sivých oblakoch), prenádherným sedlom s jazerami a tunelmi klesáme do údolia Hjelle, pri tankovaní Jozef zisťuje, že mu ostávali 3 deci benzínu.

Obchádzame Innvikfjord, nasleduje stúpanie a potom už pozvolným klesaním a kochaním smerujeme na Sogndal… Dážď ustal, vyšlo slnko a zase sa objavujú nádherné scenérie zelených vrchov, vystupujúcich z fjordov a nad tým všetkým barančeky na modrej oblohe. Ešte malá fotopauza pri jazere pod ľadovcom Jostedalsbreen a už je tu trajekt cez Sognefjord. Lístky na trajekt posielame automaticky kúpiť Jozefa, keďže spomínal akési doučovanie anglickej gramatiky… tá mu je však nanič, keďže pri pohľade do okienka na lístky predávajúcu mladú obdarenú Nórku stráca v okamihu celú svoju slovnú zásobu :)

Za fjordom je Laerdal s jediným kempom široko-ďaleko, takže stany staviame tuná, za 9e/os.

Deň desiaty 354 km, spolu 5.849 km

Streda 26.6.2013

Kemp opúšťame o pol deviatej, po desiatich minutách vchádzame do 24 kilometrov dlhého Laerdalského tunela, ktorý je najdlhším cestným tunelom sveta. Vnútri sa nachádzajú dve odstavné plochy nasvietené na modrožlto, fotopauza je samozrejmá.

Na druhej strane tunela prší. Pokračujeme cez množstvo tunelov a ďalší trajekt, vychádza slnko, cez prázdnu krkahájovú cestu pobrežím Hardangerfjordu pokračujeme na Oddu. Rýchlosť sme už dávno prispôsobili domácim pomerom – plus 15km/h, beztak sme nikde nenarazili na políciu. V motore sa mi však okolo 4000ot. objavujú nepríjemné vibrácie, začína pršať, ideme do nepremokov a ako bonbónik je uzatvorená cesta. Po porade meníme plány, vypúšťame Stavanger a do Lysebotn sa pokúsime dostať z opačnej strany. Zvolená okreska 9 cez Hovden je napriek neustávajúcemu dažďu biker-friendly, Lysebotn však takisto nechávame na inokedy. Pokračujeme okolo množstva jazier po parádnej (a prázdnej) okreske 38, za Drangedalom končíme za neustáleho dažďa v chatke (20e/os.). Deň jedenásty 575 km, spolu 6.424 km

Štvrtok 27.6.2013

Neprší. Kemp opúšťame asi o 9h, zopár zákrut a sme na diaľnici pri Oslofjorde. Premávka sa zahusťuje, pomerne veľký úsek diaľnice je v oprave. Návštevu Osla v pláne nemáme, takže sériou tunelov sa cez Drøbak dostávame na diaľnicu do švédskeho Malmö . Zhruba tam niekde plánujeme večer kempovať. Oblačnosť sa stráca pri vjazde do Švédska, po zvyšok dňa už bude iba jasno a teplo. Zároveň sa strácajú aj vibrácie mojej motorky, takže ak to bolo niečo uvoľnené, tak to už odpadlo (neskôr v servise na diagnostike nič nezistili).

Takmer celý švédsky úsek je diaľnica, za zmienku stojí zvýšenie maximálnej povolenej rýchlosti miestami na 130 km/h, Göteborg má akurát dopravnú špičku a k Malmö sa dostávame o 20h. Pri pohľade na zapadajúce slnko nad Øresundským mostom opätovne meníme plány a pokračujeme cez most ďalej do Dánska. V Kodani nás víta oblačnosť, únavu necítime, pokračujeme ďalej skrz Dánsko. Volíme smer Hamburg – moja teória, že tento úsek bude trajektami vyťaženejší ako na Rostock a zároveň je aj 3krát kratší, vychádza, takže keď päť minút pred polnocou kupujeme lístky, do vyplávania ostáva akurát 10 minút.

Deň dvanásty 984km, spolu 7.408 km

Piatok 28.6.2013

Na trajekte pri rezni s hranolkami špekulujeme ako to urobiť, nech sme čím skôr doma, keďže zvyšok cesty je už iba presun. Po hodinovej plavbe za 50e to počasie vyrieši za nás – prší. Stavať stan v daždi nehrozí, kempy sú zatvorené a tak iba dávame nepremoky a pokračujeme ďalej. Nočným Nemeckom sa cez Lübeck a zopár dedín dostávame na diaľnicu do Berlína, vyjasnieva sa okolo štvrtej nadránom, jasno a neskôr horúco zostane už po celý deň… Okolo 7h nás brzdí ranná berlínska špička. Káva a redbully prestávajú účinkovať, volíme odpočívadlo a hodinového Poležajeva na kovových lavičkách. Laci zostáva bdieť a stráži motorky.

Zvyšok cesty okolo Drážďan je v pohode. Zdržuje nás však výstavba v Ústí nad Labem a za Prahou chytáme piatkovú popoludňajšiu špičku. Potom už len Brno, Bratislava a naše cesty sa rozchádzajú v Seredi. Napriek 2.300 km a 36 hodinám jazdy iba s hodinovým spánkom (Laci nespal vôbec) únavu necítiť…

Deň posledný 1.300 km, spolu 8.708 km

Resumé Vidieť nórsku krajinu bol môj sen odmalička… a teraz, keď sa mi to splnilo, môžem konštatovať, že to celé stálo za to :) Samozrejme by som privítal, keby bolo bývalo ešte viac slnka… ale asi môžem byť rád, keďže počasie bolo aj tak nadpriemerné, je to predsa len ďaleký sever… Niektoré veci síce ostali nevidené ale to je aspoň ďalší dôvod pre návrat a lepšie spoznanie tejto prenádhernej krajiny. – 13 dní, 8708 km, priemerná spotreba 3,89 lit./100km – náklady 1.550 EUR (jedlo, benzín, ubytovanie, 8 trajektov, zopár cigariet) – pneu, bočné kufre, hlavný stojan, stan, spacák, karimatka,varič, ešusy – do nákladov nepočítam, keďže tie zužitkujem aj neskôr. Nepoužil som ani zimné rukavice, úplne postačili letné perforované plus vykúrené hefty – ani jedno z pôvodných predsavzatí nebolo dodržané

Zobrazuji 0 výsledků
Vaše odpověď

Prosím, nejprve se .