0
0

Phnom Penh – Cambodia

Pred dvoma dnami sa zacala nasa spolocna put Indi, Rane a Ja. Takze sme sa vsetci nasli a stretli…

Po trochu opruzovych letoch s nervoznymi letuskami, prebdenej noci pri dobrych lietadlovych drinkoch :) sme s hodinovym meskanim pristali v Phnom Penh… Rane tam este nebol pretoze jeho let mal pre zmenu asi dvojhodinove meskania. Kto vie, mozno je tu to v azii uplny standard hehe… Ale aspon sme mali prilezitost obzriet male letisko a zaroven sa pripravit na prichod posledneho zbludilca ;).

Stretnutie bolo uplne huste, Rane vysiel spoza rohu a ja som ho zadelil fotakom… nakoniec sme sa vsetci tucne objali a obimali este nejaku tu minutku dve tri… xixixi ;). Proste mier a laska jak sa patri :).

Toto citove vypetie a zaroven potreba najst cestu do mesta, ubytko a ine veci… si vyzadovalo spolocne zasadnutie nad riadnym pohariskom tucne oroseneho Kambodzskeho piviska ANGKOR v miestnom bare :).

Nakoniec sme spolocnymi silami vybrali hotel, zadelili taxik a sme TU :) – vstrede hlavneho mesta, kde vladne chaos, dolare, dobre jedlo a roznorode vone a smrady… Jedna z veci, ktoru sme sa hned prvy den museli naucit je prechod na druhu stranu cesty, ktory tu vyzera ako samovrazedny cin… nastastie len vyzera, ale pokial sa clovek riadi pravidlom pomaly tecucej rieky, tak je vsetko v poriadku a hlavne je mozne bezpecne prejst bez akejkolvek ujmy na zdravi :). Doprava tu proste nema oficialne pravidla, teda aspon sa nimi nikto neriadi, ale napriek tomu to tu plynulo fici…

Vecer sme sli obzriet blizke okolie, rieku a skocili sme na nasu prvu spolocnu veceru :). Dali sme si pivko a otestovali miestnu kuchynu. Nechali sme si priniest na stol akusi rybku, kraby a krevety, to vsetko s ryzou ukuchtene na Khmersky sposob :). Proste vyborne… cele sme to splachli miestnym pivkom a na hoteli vypalili slovenskou hruskovickou :), mnami ;).

Dnes sme inak mali v podstate prvy celkovy den TU a zacali sme ho hned z hurta na miestom trhovisku tucnymi ranajkami s domacimi :). Obzreli sme nejake pamiatky, navstivili Narodne muzeum, nasli autobusovu stanicu odkial sa neskor vyberieme do Siam Reap… Teraz uz je vecer a napalujeme fotky, zadalavame reporty a odpisujeme na nejake maily…

Dufam, ze o chvilku sa pojdeme opat nadlabnut nejakou dobrou miestnou specialitkou :). Dal by som si nejakeho porka na palicke s bagetkou a ktomu kukuricu… alebo nejakeho chrobacika? hm hm no uvidime co je v ponuke za najblizsim rohom hehe…

Zatiiiiiiiiiiiim…

Siam Reap – Cambodia

Tak sme sa z Phnom Penh uspesne dostali do Siam Reap, cesta ani nebola az taka hrozna ako sme cakali :) Autobus klimatizovany, vela miesta na nohy, ani vela ludi s nami necestovalo, takze to bola pohodicka. Vo stvrtok vecer sme uspesne dorazili sem a pohladali nas Millenium Guesthouse, len 5 USD za noc, co vobec nie je zle:) Hned na druhy den sme si zicli bajky od chalanka v nasom hoteli na recepcii a vyrazili obzerat Angkor Wat! Inak keby nahodou niekto mal problem identifikovat, co to je, tak to je najvacsi chramovy komplex na svete, cele z 11.-12. storocia postavene Angkorskymi panovnikmi. V istom obdobi to cele zarastlo dzunglou a Indovia sa o par storoci neskor rozhodli, ze to vydoluju z pralesa spat…tak pouzili vseliake cistiace prostriedky (niektore z nich dost toxicke, znicili toho dost) a Angkor Wat je opat pristupny:) Aktivizuje sa tam aj dost vela japonskych organizacii, ktore platia renovovanie jednotlivych chramov…to nas dost prekvapilo.

Ako prvy sme samozrejme poobzerali a pofotili samotny Angkor Wat, najznamejsi zo vsetkych chramov. Je az neuveritelne, co ludia dokazali postavit…krasne, monumentalne…chvi­lami sme stracali rec:) Behali sme po ruinach, snazili sa vyhnut davu turistov…Ako dalsi sme navstivili na nasich skvelych bicykloch bez prevodov Ta Phrom, alias Tomb Raider Wat:) Tam po ruinach behala Lara Croft… Cesta domov po zotmeni nebolo ziadne labuzo, premavka ako do Bratislavy v nedelu vecer…same motorky, cyklisti, auta, nakladne auta, do polovice cesty ani lampy nesvietili takze sme sli potme…no pravdupovediac sme boli celkom radi, ked sme dorazili domov zivi a zdravi. Hned sme sa vybrali na lov vecere – miestna kuchyna je naozaj lahodna, kazdy z nas si uz vybral svoje oblubene jedlo:) Vacsinou su to ryby(ja a Cigi), Petovi samozrejme chuti najviac kuracie alebo hovadzie na akykolvek sposob:))

Dalsi den sme tiez prebajkovali, obzreli sme zvysok bajkom dosazitelnych chramov, dali sme si ovocny obed na ruinach…cista pohoda:) V nedelu sme boli donuteni ist tuk-tukom, lebo Banteay Srei Wat je asi 38 km od Siam Reap, to by sa nam asi na bajkoch nepodarilo…:( Ale tuk-tuk bol v pohode, 15 USD nas to stalo dokopy, zobral nas aj na dalsie 2 chramy, co sme este nevideli…a potom sme uz chramovania mali naozaj dost…

Inak cesta tuk-tukom je velmi prijemna, vacsinou ide celkom znesitelnou rychlostou, cize stihame aj obzerat okolity zivot kambodzanov…ako napr. deti na obrovskych bicykloch, alebo deti hrajuce sa hru podobnu hekisu, alebo miestne zeny predavajuce vsetko, co sa len da…:)) Vodne byvoly su tu tiez dost rozsirene, valaju sa vo vode…krasny pohlad:)

Toz chramy mame za sebou, dnes sme si od nich poriadne oddychli. Vybrali sme sa do floating village, cize dediny plavajucej na vode, asi 11 km od Siam Reap. Odvoz sme vybavili od chalanka na hoteli, on a este jeden jeho kamos nas zobrali na motorkach, Cigi a kamos isli na jednej, a Peto a ja s hotelovym bossom na druhej:)) Najskor som bola trochu nedoverciva voci miestnemu vozidlu, ale domaci sa ukazali ako moto-majstri a cesta bola fakt v pohode, pohodlna, bezpecna a funny:)

Pred vstupom do floating village sme si museli kupit listok, ktory stoji 15USD. My sme vsak chceli vidiet este aj zatopeny lesa dedinu vedla neho, to vsak je dost daleko od floating village…skratka problem, lebo niekedy si aj v Kambodzi zapytaju nehorazne sumy a tu nie je take lahke zjednavat ako v Thajsku, Laose alebo Nepale!!! Nakoniec sme vsak bossa dako ukecali, aby nam predal listok za 30 USD/osoba s tym, ze uvidime vsetko, co sa len da:)) Nijako specialny deal, par dni asi budeme na bananoch…ale ked uz sme tu, tak by bolo blbe to obist a nevidiet…..

V pristave sme nasadli na nasu lodku, len my 3, nas chalanko z hotela (ten bol rad, ze ma konecne vylet) a vodic a vydali sa za tajomstvom zaplaveneho lesa:) Inak cele sa to nachadza na brehoch obrovskeho jazera Tonle Sap, ktore sa taha od Siam Reap skoro az po Phnom Penh, cca 280 km na dlzku…nedovideli sme ani na jeden breh! Lodka sa predierala vseliakymi leknami a plavali sme okolo stromov (zaplavenych), az sme sa dostali ku zaplavenemu lesu, presadli sme na mensiu lodku a hor sa do lesa:) Na nase velke pocudovanie sme videli aj krokodilov, ti vsak boli nastastie zavreti za drevenymi doskami…a vraj neziju tu v jazere, ale miestni ich sem vozia odniekial ako atrakciu pre turistov…hm, iny kraj, iny mrav.

Plavajuca dedinka bola cool, videli sme zopar rodin ako sa prave stahovali – maly cln ma za sebou priviazany dom a dalsie casti, co k tomu patria (napriklad plavajucu klietku s prasatami) a cele toto zoskupenie plava nevedno kam…asi sa im nepozdavali susedia:) Cele skoly, dokonca katolicky kostol plavaju na vode. Haluz…..

Zajtra nasa put pokracuje dalej opat na juh, tentokrat by sme mali dorazit do Sihanoukville, mestecko pri mori. O plazach tam sme citali, sme zvedavi, co to bude zac…uvidime zajtra, co nam ponuknu kambodzske plaze:))

Chalani sa prave trapia s fotkami, cize o chvilku aj tie budu k maanii na webe, hope you will enjoy it:))

See ya, dajte vediet, co je nove v domovine…..

Opustame Kambodzu

Prave sa nachadzame opat v Phnom Penh – hlavnom meste. Posledych par dni sme vsak stravili na juhu tejto krasnej krajiny v meste Sihanuokville, kam sme sa dostali po 11 hodinach jazdy autobusom zo Siam Reap.

Do Sihanuokville sme dorazili podvecer a na nase prekvapenie dost vela guesthousov bolo plnych a nemali pre nasu trojclennu vypravu ziadnu celu s postelou :). Nakoniec po malom nocnom bludeni touto dierou v bezprostrednej blizkosti Juhocinskeho mora, sme zapadli do guesthouse, ktory niesol nazov Family. Vydilovali sme good price za slusnu izbu s hot shower a miestni nas za odmenu este pozvali na oslavu narodenin. Stoli v miestnej outdoorovej restauracii sa prehibali pod taniermi plnymi jedal a dzbanmi capovaneho piva. A to si nerobim srandu! :)

Prijali sme pozvanie ku stolu, tak ako sa na miestne pomeri slusi a patri a zasadli sme medzi miestnych. Ako sa ukazalo spolocnost nam robili miestny fucking taxi driver, fuckin tuk-tuk driver a policajt :). Vsetci v dobrej nalade z pivneho opojenia :) si snami pripijali s usmevom na tvari a my sme sa hladni pustili do specialit stola. Beef curry s ryzovymi noodles, varene krevety, zeleninove salaty, masove gulky a rozne ine jedla… Vsetko sme to kvalitne prekladali pivkom Ankgor z miestneho pivovaru :) a zapojili sme sa do nepolitickych a neobchodnych veselych debat nasich spolocnikov :).

Po niekolkych dzbanoch svetleho moku sa ukazalo, ze narodeniny oslavuje asi 8 rocne kambodzske dievcatko :) a nie majitel guesthousu (inak american), ako sme sa milne domnievali hehe :). Tak ci onak na znak deckej oslavi boli nase hlavy pomazane tortou :) a miestni sa pustili to zhavej tortovacky. Torta sa velmi nekonzumovala, skor natierala na hlavy, tricka ci nohavice vsetkych naokolo :). Samozrejme vsetko doprevadzala muzika, prskavky a dobra nalada :).

Nasledujuci den sme racej stravili v bezbeci lehatka na pieskovej plazi a konzumaciou ovocia :). Musim povedat, ze kambocske plaze stoja za to. Lacne a pekne, sluzby na urovni… :) Medzi lehatkami sa pohybuju male deti predavajuce rozne naramky, obrazky a ovocie. Tiez rozni zobraci bez ruk, noh alebo slepi… A tiez zeny, ktore ti za par dolarov oskrabkaju zltu patu, ostrihaju nechty na rukach ci nohach, vydepiluju zenske nohy alebo muzske chrbty !! :) Co si viac mozeme clovek na dovolenke priat? :)

Dalsiu noc sme sa oslavam a alkoholu racej vyhli, aby sme na dalsi den mohli vyrazit za ostrovmi a snorchlovanim. Za 10 americkych dolarov, sme dostali ranajky, plavbu lodou, obed a anglicky hovoriaceho sprievodcu. Ten nas zobral na Bamboo ostrov do uplne noveho rezortu, ktory este nie je v ziadnej knizke. Vznikol totiz pred 4 tyzdnami :), takze sme boli jedny z prvych navstevnikov :). Celkovo je tu vsetko v rozvoji a o par rokov toto miesto bude uplne ine. Pravdepodobne sa zmeni na dovolenkovu destinaciu podobnu tym v Thajsku a zmyznu vsetky neobyvane pieskove plaze ci ostrovy… Mame stastie, ze sme to este mohli vidiet este pred prichadzajucou zmenou…

No ale ako som uz vravel na zaciatku. Prave sme v Phnom Penh a zajtra rano uz vyrazame do Vietnamu. V ruksaku uz mame tickety na slow boat, ktora nas po Mekongu dostane cez Kambozsko-Vietnamsku hranicu.

Zbohom Kambodza…

V bludnom kruhu mesta Phnom Penh

Aktualne sa stale nachadzame v Phnom Penh, nie preto, ze by sa nam tu nesmierne pacilo :). Toto mesto je predsalen dost velka diera a travit tu dobrovolne cas by sa asi len tak hocikomu nechcelo… Ani nam nie, ale velmi na vyber nemame :).

Pred dvoma dnami sme s velkym nadsenim vyrazili pomalou ladkou po Mekongu smer Vietnam. Zabookovat lodku bola pohodicka ako objednat si pivko :). Cas odchodu bol stanoveny na 7:30 rano a kedze sme chceli pred cestou este co to rychlo spapat vstavali sme o 5:45. Cesta bola planovana na priblizne 6–7 hodin a my sme na nu boli priprveny zasobou bananou a grepou :)…

Rano teda pre nas prisiel mikrobusik, ktorym sme sa odviezli aj spolu z dalsimi dobrovolnikmi na lod. Vsetci sme boli v tom, ze lod je niekde blizko, ved k rieke to je asi 5minut jazdy tuktukom :). Ako sa vsak ukazalo, miesto nalodenia bolo niekde na pol ceste k vietnamskym hraniciam, takze sme si museli vytrpiet asi 3 hodinovu jazdu cez zatial este nedostavanu cestu. Drsny hardcore! Ritky nas veru zacali pobolievat :) a boli sme celkom radi,ze sme nakoniec dorazili k nasej drevenej lodke :).

Na tej to uz bola pohodicka. Nebolo to take zle ako ked sme sa plavili z thajska do laosu (Two fucking days on the boat). Tento krat to bol celkom komfort :), samozrejem v ramci moznosti a 8mich americkych dolarov, ktore nas tato poldenna cesta stala :).

Ked sme sa uz pomali blizili k hranici, tak paradoxne sa nasa nadej na uspesne preplavenie do Vietnmu zacala rozplyvat vo vlnach… :) Nie preto, ze by nas odhalili ako ileganych imigrantov :), ved viza sme si vybavili dopredu :). Avsak pri vypisovani colnych papierov si nas lodkovy sprievodca vsimol v mojom pase datum platnosti vietnamskych viz, ktory bol 22. novembra a kedze bolo este len 18. problem bol na svete.

Samozrejme, ze my sme o tomto datumovom nesulade vedeli, ale nerobili me si z toho tazku hlavu, pretoze ked sme ziadali o viza, tak nam chalanko, ktory ich riesil ubezpecoval, ze na datume nezalezi, ze je to len formalita a hranice mozeme prekrocit kedykolvek. Ako sa vsak nakoniec ukazalo, nebola to pravda, a hranice sa daju prekrocit len v spravny den uvedeny na vizach. Nepomohlo ani ukecavanie colnych uradnikov, ktori nam s usmevom na tvari vratili pasy so slovami Nou nou a tak sme ostali pred vietnamskymi branami…

Nakoniec sme sa teda museli vratit spat do Phnom Penh odkial sme rano vyrazali… Absolvovali sme teda cestu aj proti prudu mekongu a stravili tak dalsie asi 3 hodiny na lodi a asi 2 hodiny v autobuse na rozbitej ceste. Zo 6 hodinoveho prijemneho vyletu tak bol 12 hodinovy celodenny narocny trip :).

Tak ale aspon sme si uzili plavbu po rieke do sytosti :) a boli sme radi, ze druhy den nemusime nikam ist… :)

Teraz teda cakame na spravny datum :) a tym je 22.November. Do vtedy musime tvrdnut Tu :) hehe… nasou jedinou ulohou je len cakat a cakat a cakat… vsetko sme tu uz videli pretoze sme tu uz 4× :). Vsetky cesty totiz vedu tadialto ci uz na sever, na juh, na zapad… :) a tak sme stale v bludnom kruhu tohto mesta… :)

Btw: tento krat sme sa ubytovali v stvrti Lake Side priamo na brehu miestneho jazera. Je to tu dost backpackerska diera :), ktora sa dost podoba na Bangkocky Khao San Road alebo ostrov Khophangan so vsetkym co ktomu patri. Lekvar sa tu nekosi, ale pre zaujemcov je ho tu viac ako rias na hladine jazera :).

Zobrazuji 0 výsledků
Vaše odpověď

Prosím, nejprve se .