0
0

Pomaly to už bude rok čo sme sa vrátili z ciest… a to mi vraví, že je najvyšší čas opäť vyraziť za dobrodružstvom :).

Tentokrát našou destináciou je Malaysia – Kuala Lumpur a ostrov Borneo, ktorý z polovice patrí Indonézii. Naším cieľom je dostať sa na severovýchodnú časť ostrova do mesta Tawau a prejsť ostrovom k západnému pobrežiu do mesta Kota Kinabalu a po ceste si čo najviac užívať prírodne krásy a dobrodružstvá :).

Medzi plánované akcie patrí potápanie, pár dni v divočine pri rieke so slonmi a krokodílmi, návšteva jaskýň, prírodnej rezervácie pre orangutany, ostrovy s veľkými morskými korytnačkami, hot springs a trek k najvyššiemu kopcu medzi Himalájami a Novou Guineou – Mt.Kinabalu (4095m).

Na záver si odskočíme do Thajska na ostrov Phuket, kde si užijeme pláže a thajskú pohostinnosť, dobré jedlo, pitie, ovocné shaky, príjemné more, slnko… a iné :).

Náš čas odchodu sa neúprosne blíži a časovač nám ho neúprosne odpočítava :). Odlietame 21. Marca a príchod máme plánovaný o 4 týždne neskôr 18. Apríla.

Na cestu vyrážame štyria: Ja, Bombo, Owwi a Miki.

Malaysia Time

Do odchodu nám ostávajú už len tri hoďky… štandardný pocit zabudnutých vecí máme všetci už odvčera :). Samozrejme najdôležitejšie sú plavky a kreditka, možno ešte malá horalka a to chvála bohu máme ;).

Anyway thx to all za podporu a stými ktorými som sa nestihol rozlúčiť, tak aspoň symbolicky „SEVIIII“ :).

Všetok opruz bude o chvíľu len minulosť, v lietadle už bude všetko jedno :). Tento pocit mám rád a bez váhania priznávam, že je to návykové hehe…

Najbližšie sa ozveme z Kuala Lumpur, hneď ako vytriezveme, čo asi nebude tak skoro chichi… ale néééééé :).

Držte sa tu a see u soon…

Kuala Lumpur – Semporna (Borneo)

Nakoniec sa nam podarilo uspesne odletiet a po 16 hodinach sme unaveni dorazili do Kuala Lumpur, kde bolo asi 33 stupnov :). Prichod sme samozrejme oslavili ako sa na chlapcov z Petrzalky slusi a patri 😉 hehe… a po malom vytriezveni sme sa vydali na objavovanie mesta…

Omrkli sme hlavny highlight – Petronas Towers. Okrem toho sme sa povozli trainom, subwayom a monorailom… ocekovali sme miestny trh, lake gardens a par monumentov a podobne…

Stvrty den sme odleteli smer Borneo. Prave sa nachadzame v mestecku Semporna. Chvala bohu sme uz odlahcili nase taaaazke rukasaky o par kil – vypili sme co sa dalo: marhulu, hrusku a tatransky caj, s ktorym nam pomahali aj miestni chalankovia :).

Dnes sme sa boli potapat na krasnom ostrove Sibuan. Pri potapani a snorchlovani sme mali celkom stastie a podarilo sa nam vidiet velke morske korytnacky, ryby, rybky, ustrice, kozy, hviezdice a inu haved :). Proste paraada…

Yo a teraz pekne spaleni sa ideme schladit… pivkom of course :).

Semporna – Sukau – Sandakan

Siedmy den sme sa vydali na put za objavovanim tajomstiev miestnych jaskyn – Madai caves. Tie su zname tym, ze ich obyvaju obrovske netopierie kolonie. Miestni ludia tam chodia zbierat ich hniezda, ktore predavaju cinanom za dost velke prachy cca 600 ecok za kilo, ktori z nich varia polievku!!! Husty biznis.

My sme nazbierali mrte bat’s shit, ale ten za vela nestoji ;). Ale vraj je dobry na plet hahaha…

Anyway, stravili sme v caveoch asi hodku stveranim sa po skalach, brodenim sa vo vode a v netopierych srackach :), dost humac, ale inak pekny zazitok :).

Dalsi den sme mali v plane vyrazit do Sukau omrknut dzunglu a nejaku tu divu zver. Plan nam vsak skrizili nefunkcne bankomaty a kedze najblizsi bol az v Sandakane na severe ostrova, tak sme mali o cestovny zazitok postarane.

Busom sme sa trepali 5 hodin na sever, kde sme nakoniec nasli funkcny bubomat a dostali sme sa opat do baliku ;). V meste sme sa snazili vybavit autobus do Sukau, ale ako to uz byva zvykom, posledny sme samozrejme nestihli :). V tazkych chvilach tentokrat nepomohol kuraci vyvar :) a tak sme zacali uradovat alternativny odvoz u stanicneho manazera (mlady chalanko, ktory uraduje bus tickety). Ten sa nas snazil ukecat na odvoz za strasne peniaze a tak sme ho s prehladom a humorom poslali do este teplejsich krajin ako je malaysia :). Po malom dohovarani, obojstrannom dotahovani, srandovani a kseftovani s vlastnymi teniskami! sme nasli kompromis. Chalanko zavolal svojemu znamemu, ktory bol ochotny nas odviezt za peniaze, ktore sme boli ochotni zaplatit.

Regular bus stoji 30 ringitov na osobu a nasa finalna cena za sukromny jeep bola 35! chichi… Toto bol naozaj slusny deal!!

Sofer bol dost v pohode a auticko tiez. Ruksaky sme nalozili na korbu dozadu a my sme sa rozvalovali na kozenych sedadlach s vypeckovanou klimou :). Po malom rozhovore sme sa spolocne zabavali na tom, ze ma dve zeny a sedem deti!! Prachy zaraba na malej palmovej plantazi kde pestuje babypalms a predava ich plantaznikom sa celkom slusne Love! Kedze jeho prva zena je hrozna papuca a rada mina prachy, tak musi robit este taxikara o com ona nevie a tym si privyraba na vlastne potreby :).

Ale spat k ceste… uspesne sa nam po celom dni podarilo dorazit do Sukau k rieke Kinabatangan, kde sme zapili nas uspesny den poslenymi duskami havany :). Na druhy den rano sme vyrazili na Jungle trek, ktory bol zo zaciatku viac o bludeni ako o trekovani :). Nakoniec sme sa k nam pridali dalsi 3 guideovia, ktori nas previedli blatistou junglou na maly kopec do skrytej jaskyne. Poobede sme potom sli na river cruise, ktory bol naozaj dobry. Podarilo sa nam vidiet okrem par velkych jasterov aj divo zijuce opice! Naozaj super zazitok, pretoze sa nam podarilo dostat sa k nim cca na 3–4 metre!

Po dni plnom zazitkov sme sa vidali este na vecernu river cruise. Tento krat vsak nie za zvieratkami, ale za malym shopingom. S miestnym guidom, ktory sa nas ujal a uzival si s nami kopec srandy, sme vyrazili lodkou pod ruskom tmy do vzdialeneho obchodu pre par piviek :). Tie sme potom spolocne vyluchali pri kartovych hrach :).

Druhy den rano (vcera, 10.den cesty) sme si zbalili ruksaky a vyrazili na cestu do Sandakanu. Mestecka kde sme pred par dnami vyberli peniaze z ATM :).

Nasli sme tu v pohode hotelik – May Fair, ktory runuje stary stryco z ciny. Z vonku vyzera dost shitovo, ale z vnutra je to paradicka: velke izby, velke lcd tv, free dvd, hot shower, air con, internet a ktomu stryco je ako ziva informacna brozura :).

Z tohto hotelika pisem aj tento blog, ale to co sme zazili dnes, o tom az nabuduce.

Ako sme prežili záverečné týždne :)

Sandakan

11.deň

Tento deň sme sa vybrali na návštevu Orang-Utan Rehabilitation Center, kde sme sa našťastie ocitli v správny čas a to je kŕmenie orangutanov. Je to jedna z top atrakcií, ktoré patria medzi tie čo treba vidieť.

Podľa mňa je úžasné čo táto organizácia pre tieto zvieratka robí, i keď z pohľadu laického návštevníka som mal pocit, že okrem kŕmenia sa tam nebolo veľmi na čo pozerať.

Po opičkách sme sa potom vybrali na obhliadku Forest discovery center, čo bol zatiaľ asi najkrajší botanický zážitok v mojom živote. Naozaj krásne miesto s vybudovaným vyhliadkovým vysutým mostom nad úrovňou stromov – proste paráda. Tu sme prečkali aj peknú dažďovú spŕšku a keď vyšlo opäť slnko utekali sme ešte na miestnu krokodíliu farmu…

Farma bola už len takým bonusíkom v tomto nabitom dni :). Išlo viac menej o kvázi zoo s vystavenými krokodílmi, ktoré tam chovajú na komerčné účeli. Okrem nich tam mali aj zopár druhov korytnačiek, pštrosy, opičky a nejakých tých vtákov… slubovaného kŕmenia krokodílov sme sa nedočkali a tak sme sa vybrali nakŕmiť samých seba… Koniec koncov máme zo sebou Bomba (iný krokodíl) a toho tiež treba pravidelne prikrmovať 😉 chichi…

Poring Hot Springs

12.deň

Ráno sme mali vybavený taxán na autobusovú stanicu, kde sme s prehľadom vyúradovali bus do Poring Hot Springs. Darmo po predchádzajúcich „náročných“ dňoch bol čas vymáčať sa v prírodných prameňoch a uľaviť tak svojim telám, shrimpíkom a vepříkom haha :).

Bus sme teda vyúradovali celkom vpoho, no cesta, ako to už býva, bola trošku zapeklitejšia :). Chalanko drivoval káru jak testovací pilot F1! Pre istotu na začiatku cesty porozdávali cestujúcim grcacie sáčky :). Horšie však bolo, že chalanko odpálil akúsi hydrauliku na zadnej náprave a bus odstavil na krajnici. Po krátkom dohadovaní s ostatnými „manažérmi“ dali hlavy dokopy a z jungle priniesli kúsok bambusovej tyčky. Tú svojim umom, za ktorý by sa ani McGaiver nemusel hanbiť, pripevnili ku kľuke a brzdový systém bol opäť plne funkčný a my sme z pitstopu mohli opäť vyraziť na trať :).

Bus nás nakoniec vyhodil na foodstation (diera in da middle of nowhere), kde sme sa snažili úradovať odvoz do Hot springs, ktoré boli kúsok od hlavnej cesty. Hodili sme reč s taxikárom, ktorý sa tam poflakoval. Očividne sa nemal zle, bubky mu nechýbali. Keďže bol chalibačný a mi svojstojní nevedeli sme sa dohodnúť. Nakoniec to celé vyriešila náhoda. Neďaleko šiel mikrobusik s tetuškou vo vnútri, s ktorou som prehodil pár slov… tetuška bola ochotná nás odviezť kam sme mi chceli a dokonca zadarmo!! Síce nie hneď lebo šla riešiť rodinné povinnosti, ale o nejakú tu hodinku a pol (podla dohody) pre nás prišla a my sme sa viezli ako veľkí páni! :) Deťúrencom sme kúpili plechovkové malinovky, ktoré si hneď odložili do batôžiku na špeciálnu príležitosť :).

Nakoniec sme sa bezpečne dostali k prameňom, našli ubytko, omrknli okolie, dali hekíska, Miki fudbal s miestnym tímom 😉 a k večeri spolu pár piviek… ;).

13.deň

Tento deň bol náročný jak brúšaky a kliky hahaha… pekne sme sa váľali naložení v bazénoch, jazdili na detskom tobogane a papali zmrzlinu hehehe…

Ale aby to zas nebolo len tak o nič nerobení, vydali sme sa poobede na malý trek. Cesta viedla k vodopádom cez údolia smrtiacich a krvilačných pijavíc! Cesta bola naozaj náročná, terén blatistý a strmý… nakoniec nás ešte zachytil dážď a keďže sme mali tu najvhodnejšiu trekovaciu obuv (flip-flop šlapky), otočili sme to spať bojujúc o holé životy s krvilačnými prísoskami… prežili sme :) a tento úspech sme zapili miestnym 40% brandy made in malaysia :).

Mt. Kinabalu

14.deň

Dnes sme mali v pláne vyraziť z Poringu o kúsok ďalej do Mesilau pod kopec Mt. Kinabalu. Po úradovaní dopravy, sme nakoniec ukecali chalanka, ktorý robil v miestnej reštike, aby si s nami spravil malý výlet a odviezol nás tam. Chalanko nakoniec presvedčil svojho šéfa aby mu dal voľno a k tomu požičal 4WD káru. Podmienkou bolo zaplatenie asi 1/3 ceny taxanu a počkať do 14tej hodiny, kedy už nebudu mať v reštike veľa hostí. Nám to samozrejme nerobilo problém, nahodili sme plavky a pár hodín strávili opäť v bazénoch :).

O 14tej sme potom najedení nahodili ruksaky na korbu auta a pohodlne sme sa viezli smer najvyšší kopec široko ďaleko. Cesta nebola náročná a autíčko v pohode zvládalo 25% stúpania s plným nákladom.

V Mesilau, čo je vlastne horské centrum odkiaľ sa robia výstupy na kopec. Druhým centrom je Head Quaters o kúsok ďalej po hlavnej ceste. HQ je viac komerčné kvôli ľahkej dostupnosti, Mesilau zas poskytuje krajšie prostredie, náročnejšiu prvú etapu výstupu a menej návštevníkov.

15.deň

Zobudili sme sa v krásnom horskom prostredí, v krásnej chatke s relatívne luxusným zariadením :). Trochu sme sa cítili ako na lyžovačke :), len vonku bolo asi 23 stupňov.

Po raňajkách sme si dali malú rozcvičku a keďže sme nestihli predobedný začiatok organizovaného treku, zahrali sme si hekíska a vydali sme sa na iný trail… Ten organizovaný sme si dali potom, nakoniec to bolo aj lepšie nakoľko sme šli sami s guidom, ktorého sme ukecali na lepšiu akciovú cenu: buy 3 get 1 free chichi :). Ten nám porozprával čo to o kvetinkách, stromoch a tak podobne… celkom to bolo poučné.

Poobede sme potom zisťovali presné infošky o výstupe na kopec, poplatkoch a celkovej organizácii. Vzhľadom na vysokú vyťaženosť je potrebné si výstup bookovať niekoľko týždňov dopredu. Je to pre obmedzenú ubytovaciu kapacitu v Laban Rata, ktoré sa nachádza na polceste a prespáva sa tam. Taktiež ceny sa oproti minulým rokom rapídne zvýšili. Celkovo je tento výstup poňatý vysoko komerčne a kto chce ísť na vrchol musí zaplatiť vstup do parku, permit na výstup, poistenie, sprievodcu a ubytovanie… celkovo to robí cca 100€ na osobu za 2dňový výlet. Nám okrem iného ani počasie veľmi neprialo a tak sme sa nakoniec rozhodli pre alternatívny jednodňový trek z Mesilau do Kinabalu Head Quarters.

Ten sme absolvovali 16.deň. Tento trek nám dal nakoniec tiež pekne zabrať a doviedol nás do výšký cca 2700 metrov a trval nám takmer 8 hodín! Prešli sme cez rôzne výškové pásma a užili si drsné stúpania i drastické klesania, rovnko ako slnko i dážď :).

Večer sme potom tento náročný deň oslávili lokálnym drinkom a nejakým tým pivkom. Kvalitne unavení a zničení sme sa pobrali do luxusných postelí hehe…

Kota Kinabalu

17.deň

Sme vyrazili s Mesilau do KK. Po malých útrapách s taxíkom sme si stopli mikrobus a v pohodlí sme sa za pár hodín dostali do mesta. Našli sme ubytko v centre mesta a večer vyrazili na večeru, pivko a malú zábavu :). Naštarovali sme sa v miestnom klube kde hrala filipínska dievčenská kapela :). S miestnymi barmanmi sme potom vyrazili na večeru fish and chips a potom na lokálnu malayskú žúrku.

18.deň

Dnešný deň sa niesol v znamení oddych a pohody :). Omrkli sme trochu mesto, miestne trhovisko a fish market. V tento deň som si kúpil aj nový polarizačný filter, ktorý sa mi podarilo rozbiť ešte v Sandakane. Okrem iného sme tiež vybavili malý výlet na ďalší deň, hurá bude sa polarizovať ;).

Večer sme potom šli na „jedno“ pivko a úplnou náhodou sme skončili v miestnom bare, kde robil náš kamoš z predošlej noci hahaha… no nič, keď sa žúruje tak sa žúruje… príjemne sme sa zabavili, dali pár ohnivých drinkov a pokecali s lockal people…

19.deň

Po pár hodinovom spánku sme sa vidali na cestu na ostrov Manukan, kde sme sa šnorchlovali, opalovali… po pár hodinách sme sa nechali odviezť na druhý ostrov SAPI, kde nás čakal tučný obed – rybky, krabi, krevety, kurko, kopec zeleninky a nealko drinkov… tučná pohodička… dobre napapaní sme si šli zaplávať a venovať sa plážovému hekísovaniu.

Večer sme sa už len zbalili a šli sa konečne poriadne vyspať… zajtra odlietame do Thaiska.

20.deň

Ráno o piatej sme vyrazili na letisko. Odleteli sme do Kuala Lumpur, kde sme presadali na ďalší let na ostrov Phuket v Thaisku. Z letiska sme sa potom tralákali na Karon beach. Večer sme vyrazili na obhliadku okolia a omrknúť slávnu Patong beach. Dali sme si príjemnu večeru, omrkli rockový koncert motorkárov, ktorí tu mali zjazd. Na záver sme potom skočili do baru, kde sme si dali pár drinkov, pár B52 :) a zahopsali si na parkete… :).

Phuket

21.deň

Dens sme sa venovali celodennému plážovaniu a opalovaniu. Po malom zvažovaní sme sa nakoniec rozhodli z Phuketu odísť. To preto lebo Phuket a hlavne tieto pláže nie uplne naplnili naše očakávania. Neboli zlé, ale keď človek vie, že o kúsok ďalej je niečo krajšie, tak… Bookli sme si teda loď, ktorá nás na druhý deň odvezie na ostrov PhiPhi.

22.deň

Za hlučného a masového oblievania sme vyrazili do prístavu. V thajsku sa práve oslavuje nový rok. Všetci sa navzájom oblievajú vodou, ľudia chodia vyzbrojení vodnými pištolkami a delami a oblievajú sa (aj nás). Všetci to berú s humorom a úsmevom, motorkári pivinne zastavujú každých pár metrov a dostávajú spŕšku vody. Nakoniec sa nám podarí dostať sa z tohoto šialenstva a odchádzame loďou smer ostrov.

Phi Phi

22.deň

Po 4 hodinách plavby pristávame na brehu PhiPhi. Konečne sme ako doma. Krásny ostrov s krásnymi plážami nás víta tučnou sprškou z vedier. Aj tu sa voveľkom oslavuje. Rýchlo sme sa ubytovali a vyrazili na pláž… Večer sme si dali riadnu večeru – fried fish in 3 spicy sauce with french fries :). Dobre napapní sme šli na náš prvý bucket :) a mrkli si fireshow on the beach. Po pár bucketoch sme sa ocitli na druhej pláži, kde sme checkovali profesionálnejšiu fireshow a nakoniec sme skončili v beach bare, kde sa tancovalo na pláži aj počas výdatného osviežujúceho daž­ďa.

23. – 26.deň

Plážovanie, opalovanie, papnie melónov a ananásov… natieranie sa opalovacím krémom… večerný bucket – nie len jeden chichi… oslava narodiek na pláži, narodeninový večerný bucket :) a pár B52 :). Plážovanie a plážovanie a plážovanie… jazdenie na bicykli 😉 a objavovanie tajných cestičiek, vtipné ranné stretnutia a tajuplné ranné sťahovanie :). Plážovanie a plážovanie a pádlovanie na The Our Beach :) a ďalšie plážovanie…

Cesta domov

27. – 28. deň

Ráno sme sa čerství ako rybky utopené v buckete hahaha vydali na cestu domov. O deviatej sme sedeli na lodi smer Phuket. Z prístavu sme sa odviezli taxánom na letisko. Z Phuketu sme potom leteli do Kuala Lumpur, kde sme 9 hodín čakali na let do Dohy. V Kuala sme si trošku oddýchli a kvalitne zasockovali :). Nakoniec sme sa dočkali nášho nočného letu a o 3:30 sme odlietali do Dohy… Tam sme strávili 3 hoďky a opať sedeli v liedatle smer Viedeň. Nakoniec sa nám skutočne takmer po 40 hodinách podarilo dostať sa na rodnú hrudu… takže dík všetkým za podporu a vidíme sa na bare ;).

PS: Malajzia bola úžasná a osobne ju hodnotím za (pre mňa) najpozitívnejšiu ázijskú krajinu. Samozrejme každá krajina je iná, ale táto na mňa pôsobila skutočne krásne a hlavne veľmi pozitívne.

Zobrazuji 0 výsledků
Vaše odpověď

Prosím, nejprve se .