0
0

2.8.2002 piatok

Ja, Hanzi a Duro vyrazame z Bratislavy rano o 7:00 h smer Praha. Mame vyzdvihnut listky na trajekt v cestovke v Prahe a zobrat moje veci, s Durom si chceme este kupit prsiplaste. Ponahlame sa, aby sme boli o 16:00 h v Teplicach, kde sa mame stretnut so zvysnymi ucastnikmi vypravy. Celu cestu z BA prsi, hnusne pocasie, pred Brnom je prietrz mracien. Medzi Prahou a Teplicami tankujeme na benzinke, na vedlajsom stojane tankuje cervena Felicia s SPZ Nove Zamky. Stretame sa so Zolom a jeho kumpanmi. O 16:00 h sme vsetci v Teplicach, stretame sa s Bercom, Zajom a Tomosom a vyrazame smerom na Cinovec. Nase auto soferuje Duro a vytesuje sa z pohladu na „socialne“ pracovnicky. Dalej ideme na Drazdany, Berlin, Rostock, Straslund, a nakoniec do Sassnitzu, z kade nam ide trajekt do SWE. Cestou cez Nemecko uz svieti slnko. Za hranicami mame prve problemy s autom, elektricke stahovanie predneho skla na strane sofera nefunguje, okno fixujeme, ale neda sa otvorit. Nevadi. Pokracujeme dalej. Nejako sa nam podari minut obchvat Berlina, tak prechadzame cez centrum, trosku bludime, otrasne znacenie ciest a ziadne tabule, ktore by nam ulahcili situaciu. Nakoniec sme sa vykluckovali a sme na dialnici smer Rostock. Tahame dlho do noci. Do pristavu v Sassnitz sa dostavame o 1:30 h rano. O 3:00 h sme na lodi, berieme si spacaky so sebou na palubu, pod pristreskom rozkladame spacaky a ukladame sa na 4 hodinovy spanok. Ostatni inspirovani nami si chcu zobrat spacaky z aut, dole je to vsak vsetko uz uzamknute, maju smolu… Spali vo vnutri alebo pod dekami. Lod je velka, s restauraciami, kajutami, hracimi automatmi atd. V dolnej casti lode su okrem osobnych a nakladnych aut aj vlakove supravy, ktore pokracuju vo svoje ceste vo Svedsku.

3.8.2002 sobota

Plavba prebehla v pohode, je 7:00 h rano. Dobre sme sa vyspali, budi nas sviezi morsky vzduch. V dialke vidime svedske pobrezie zahalene v opare. Je zamracene, drobne poprcha, teplo vyzera inak. Taketo pocasie asi bude kazdy den… Dufame, ze nie, snad nam zasvieti aj slnko. Zolo s Feliciou nechal bezat chladnicku v aute pocas celej plavby, rano ma vybitu bateriu. Startuje pomocou kablov. Nejaky je z tej plavby zmotany, poplietol plus minus, dymi sa mu z predneho kufra (asi alternator). Zolo sa hned prebera, zapaja kable spravne, startuje na prvy pokus. Opustame lod, sme na svedskej pode. Nasleduje colna a pasova kontrola. Oficier iba kyva rukou v zmysle pokracujte, nezastavujte sa. Hned to pochopime a bez zastavenia ficime dalej. Soferujem ja. Po nejakom case zastavujeme na odpocivadle, najeme sa, zahrame volejbal a ficime dalej. Vo Svedsku je na dialnici povolena rychlost 110 km/h, cesty su dost v pohode. Norsku hranicu prekracujeme bez akejkolvek kontroly. Pred Oslo v meste Moss berieme trajekt do Hortenu za 150 NOK, ideme 30 minut, obchadzame tym Oslo a ziskavame 2 hodiny. Vycasilo sa, prestava prsat. Z Hortenu pokracujeme smerom na juh na mesto Kristiandsand. V jeho blizkosti chceme spat. Cestou platime myto (toll) 20 NOK /auto a este raz 20 NOK/auto. Maximalna povolena rychlost je 70 km/h, iba niekedy 90 km/h a zase iba sedemdesiatka. Jazdi sa pomaly a vsetci dodrzuju predpisy. Pokuty su brutalne vysoke. Vecer zastavujeme pri odpocivadle pri jazere. Rozkladame stany, veceriame, otvarame prvu flasku vodky a pripijame na uspesnost nasho tripu. Komare stipu, davame si viac vodky…

4.8.2002 nedela

Rano vstavame o 8:30 h. Ranajkujeme. Obloha je zatiahnuta. Pada drobny dazd. Dnes nas caka Preikestolen, kolma stena nad Lysefjordom vysoka viac ako 600 metrov. Nieco po 9:30 h vyrazame, na prvej pumpe zastavujeme, umyvame sa. Presli sme Kristiansand, platime myto 10 NOK. Pokracujeme smerom na Stavanger, cez obed sa vycasuje, slnecne luce sa zacinaju predierat cez oblaky. Zachvilu uz pekne svieti slnko. V Algarde odbacame na Oltdal, neskor na Lauvvik. Tam sme o 14:20 h, bereme trajekt do Oanes za 79 NOK. Odtial je to na Preikestolen iba kusok. 15:40 h sme pod skalou, vyslap trva podla informacii 2 hodiny. Hore sme asi za hodinu styridsat. Zase prisli velke mraky a viditelnost nie je dost dobra. Napriek tomu je to super pohlad z hora. Kvasime tam asi hodinu. Schadzame dole. Cestou dole sa mi ide horsie. Moj zlomeny malicek na nohe sa zacina ozyvat. Zlomil som si ho este doma den pred cestou do Norska. Brrr. Zacinam byt hladny, smadny, navyse ma nejak zacina pobolievat zub. O 20.00 sme vsetci dole pri autach. Prebieha prudka debata o sprchovani sa a hladani fleka na spanie. Nakoniec vyrazame hladat miesto na spanie. Asi po 20 km zastavujeme v kempe v hlbokom udoli obklopenom strmymi svahmi hor. Zjednavame cenu na prijatelnych 15 NOK na osobu. Potrebujeme sa osprchovat, teda aspom podla bab. Este ze ich mame, aspom sa z nas zase stanu ludia. Komarov je neurekom, OFF nastastie zabera. Je prijemny teply vecer, dohadujeme plan na zajtra, hrame volejbal. O 23:00 h ideme spat. Este si davam lieky proti bolesti, zub stale otravuje a neda mi spat.

5.8.2002 pondelok

Krasne slnecne rano, radost vstavat. Nic som nenaspal, stale som sa budil, ten zub ma zacina vazne boliet. Ranajkujeme, teda ja nie, chlopi si davaju nejake rybicky. Ideme do mesta Hjelmeland, berieme trajekt do Nesviku za 61 NOK. Ideme dalej na sever, najprv stupame serpentinami hore do kopca, hore mame pekny vyhlad na zasnezene vrcholy hor. Tunel strieda tunel, potom most a zase tunel. Krasna cesta. Zastavujeme pri obrovskom vodopade Latefossen. Je nadherny. Obzerame si ho hodnu chvilu. Bolest mojho zuba kumuluje, rozhodujem sa ist zubarovi pri prvej prilezitosti. Prichadzame do turistickeho mestecka Odda. Lezi na okraji velkeho fjordu, dookola vysoke hory. Na vrchu sneh. Krasa. Hladame zubara, hodinku a pol mi cistil ten zub – zapal. Ostatni zatial vegetili. Citim sa uz trosku lepsie, platim mu brutalne prachy, este kupujem antibiotika a mozme ficat dalej. V Utne berieme trajekt o 18:10 h za 77 NOK. Za 20 minut sme na druhom brehu, v Kvanndal. Tesne pred trajektom pri ceste stretame nahodou mladeho slovaka, ktory ked zbadal nase SPZ zacal vykrikovat Slovenskoooooo. Bol dost vyjaveny, ze tam videl hned tri auta z SK. Z trajektu ideme zase hore. Treba nabrat vysku, ktoru sme stratili, ked sme isli klesali ku fjordu na trajekt. O 21:30 h zastavujeme v hlbokom udoli, za velkou skalou stavame stany. Mame nezvanych hosti, stado krav nas otravuje dost dlho, Zajo s Durom sa ich snazia odohnat od stanov, kravy vsak na nich neberu ohlad. Este sa tam nakoniec priplietli nejake ovce. Obloha je jasna, v stane sme okolo 23:00 h. Ideme spat. Kravy stravia celu noc pri nasich stanoch. Vraj sa Zolovi dobijali v noci do stanu :)

6.8.2002 utorok

V noci sa zatiahlo a vsetci certi sa zenili. Bliskalo sa, hrmelo, celou dolinou otriasalo, prsalo celu noc. Stan nastastie vydrzal, Grezko s Kokinou spali v nasom aute. Ten ich stan by bol premoceny po 20 minutach… Este stale prsi. Ranajkujeme, balime stany a vyrazame dalej. Mam dost opuchnutu hubu z toho zubu, necitim sa dobre. Este doobeda sa vycasuje. Mame krasne vyhlady na okolite hory a fjordy. 9:50 h berieme trajekt z Vangnsnes do Helly za 91 NOK. Dnes ideme do NP Jotunheimen. Stupame zase hore, z urovne hladiny mora az do vysky cez 1000 metrov. Zolo zavaril vodu, stojime, nam nieco klepe od motora. Uz aby sme boli v Jotunheimene. Vstup do parku je 40 NOK/auto. Asi o 15:30 sme na chate Leiravssbu, odkial sa vyraza na tury. Zdatni borci este kuju plan na vyslap na dalsiu chatu Olavssbu vzdialenu asi 3 hodiny rychlou chodzou. Ti odvazlici boli Zajo, Berco, Tomos, Hanzi a Duro. Zbalili vsetko okrem stanov s tym, ze prespia na chate. Za sedem hodin boli naspat, tesne pred polnocou (stmievalo sa asi okolo 23:00 h). Podla zlych informacii cakali, ze to bude mala utulna, ale horska chata tam bola priserne draha – 200 NOK/osoba, 60 NOK iba vstup do chaty. Vydieraci!!! Rozhodli sa teda vratit a rozlozili si stany pri chate v zakladnom tabore. Za ten cas, co oni slapali nadhernou dolinou hore a dole, sme sa ubytovali na jednu noc v chate, stalo nas to 108 NOK/osoba. Ja som bol uplne dead, teplota, boli ma hlava, musim sa vypotit. Kokina, Grezko, Katka a Zolo a o mna staraju, varia my caj, polievku. Teraz by som chcel byt naozaj doma, je mi zle a celu noc sa budim.

7.8.2002 streda

Pomalicky sa budime, kazdy ako chce. Ja som uz o 6:00 hore, nemozem spat. Vychadzam von. Svieti slnko, je krasne ale studene rano. Trasem sa ako osika, je mi stale velmi zle, hubu mam stale otrasne opuchnutu. Pomaly vsetci vstavajaju. Dnes je volny program, kazdy si robi, co chce. Niektori podnikaju tury a hikuju po okoli. My marodi sa slnime pred stanmi. Vytahuje sa flaska, popija sa rum s cajom. Uz sa ho vypilo dost, Zajo vyzera dost unaveny. Poobede sa Zajo vybera na vyslap na jeden kopec, Hanzi s Tomosom si veberaju iny – slapu nalahko na jednu dvojtisicovku v masive Tindane. V predvecer sa prezenu slabe prehanky. Zase je pekne. Jotunheimen je naozaj krasny, vysoke zasnezene stity, jazera, plesa, snehove polia, ladovce. Chata Leiravssbu je dost plna, asi okolo patnast stanov je rozlozenych v okoli chaty. Nie je ziadny problem stanovat kusok od chaty a vyuzivat WC, sprchy a susiaren na chate. Skoda, ze som sa zmohol iba na prechadzku asi 15 minut od chaty a spat. Vecer sa debatuje, uz sa tak nepopija. Dufam, ze budem mat lepsiu noc ako minule.

8.8.2002 stvrtok

Rano nas budi studeny vietor. Spal som celu noc, citim sa trochu lepsie, stale mam vsak opuchnutu hubu. Ranajkujeme, balime sa, o 9:00 h vyrazame do mestecka Lom, kde si pozrieme stredoveky drevenny kostolik. Kostol vyzeral velmi zachovalo napriek svojmu vysokemu veku. Vchody zdobili vyrezavane ornamenty. Potom ideme do centra kde si Grezko s Kokinou kupuju novy stan pre 2 osoby. Ten ich nestal za nic. Pri kupe stanu v sportovom obchode sa predavaci nezmohli na ziadne parametre stanov, vraj by mali byt ok. Nuz, nepresvedcili nas velmi ale Grezko to riskol. Napokon, nemohol byt horsi ako ten co mal doposial. To je fakt. Z Lomu pokracujeme dalej a dalsia zastavka je v Geiranger, kde si chceme obzriet najkrajsi fjord. O 13:30 h sme v Geirangeri, berieme vyhliadkovu plavbu (75 NOK/osoba) po Geirangerfjorde, ktora zacina o 17:00 h. Mame teda nejaky cas, kupujeme si zmrzlinu, varime obed a kvasime na brehu Geirangerfjordu. Zajo vytahuje svoju udicu a skusam sa nieco chytit na chlieb. Ani zaber, ale vobec mi to nevadilo, konecne sa zacinanam citit lepsie ako doteraz a zelenomodry Geirangerfjord, velke zaoceanske lode a strme svahy okolitych hor s vodopadmi dotvaraju krasu tohto miesta. Je to vazne pohoda. O 17:00 h sme uz na lodi, aj s dalsimi cechmi, ktorych je vsade plno. Plavba trva 1.5 h, stoji to naozaj za to, vodopady, velke zaoceanske lode, ale aj male rybarske clny, strme svahy. Po 19:00 h opustame Geiranger a zase musime vystupat do hor asi tisic vyskovych metrov. Ideme smerom na Eidsdal, kde berieme trajekt za 97 NOK do Linge. Kusok pred Stenov Trollov nachadzame super miesto na spanie, krasnu rovinu pri malom jazierku, uprostred vysokych hor. Snazime sa opravit nase auto, stale to buchoce, zdvihame to na zdvihak, utahejem uvolneny kryt. Ideme na skusobnu jazdu. Vsetko vyzera byt zase ok, hned mame lepsiu naladu. Jeme, a este pred spanim hrame volejbal. Je 23.00 a stale je vidno, uz nas to nebavi s tym volejbalom, ideme spat. Tomos si este par krat pusta v aute FEI-karsky hit od Slobodnej Europy Analyza dokazala hovno. Konecne ide spat aj on :)

9.8.2002 piatok

Rano vstavame o 8:30 h. Noc bola zase o trochu studensia. Obloha je cista, vyzera to na pekny den. Vyrazame, a za pol hodinu sme na Ceste Trollov. Z hora mame pekny vyhlad na cele udolie. Schadzame dole jedenastimi serpentinamy, zastavujeme sa a kochame sa krajinou. V Aldalsnes tankujeme, berieme vodu. Vyrazame smerom do Trondheimu. Cez obed nam zase zacina klopotat od motora. Uz je to dost brutalne musime zastavit a nieco s tym spravit. Obehujem Berca, trosku som na to prislapol. V stodvadsiatke buchotanie prestava. Zabacame hned na parkovisko, pozerame sa zospodu na motor. Nic nevyriesime, najeme sa a ideme zase dalej. Buchanie odvtedy zmizlo. Menime sa za volantom, soferuje Duro. Sme v Trondheime, platime vstup do mesta 15 NOK/auto. O 16.15 h sme v meste. Obzerame Trondheim. Je velmi teplo. Poziciavame si bicykel za 20 NOK, ktore dostavame po vrateni bicykla spat. Stretame 2 slovakov. Prijemne mesto s nadhernou gotickou katedralou, ale dost drahe. Navecer opustame mesto, ideme stale na sever a nasim cielom je polarny kruh. Za Trondheimom platime dalsi toll 10 NOK. Miesto na spanie nachadzame asi 150 km od Trondheimu. Je uz dost neskoro, stale vsak svetlo. Varime si cestoviny, sme dost unaveni, coskoro zaspavame.

10.8.2002 sobota

Dnes nas caka asi 350 km na severny polarny kruh. V klude ranajkujeme, vyrazame, cely den presedime v aute a smerujeme na sever. Na obed zastavujeme na odpocivadle. Je priserne horuco. Az sa to neda vydrzat. Obedujeme pri krasnom jazere, kupeme sa. Teda ti odvaznejsi, voda je ako inak studena jak fras. Osviezujuci kupel ale padne vhod a ide sa dalej. Konecne polarny kruh. O 17:30 h sme tam. Obzerame okolie, posielame pohadnice, fotime sa. Kusok za polarnym kruhom stretame rodinku sobov. Konecne aj nejake zvierata. Zolo sa snazi priblizit k sobom co najblizzie, prikrci sa, na chvilu zastavi a je nehybny. Zase par krokov vpred. Je uz dost blizko. Foti sobov. My ostatni to vsetko pozorujeme. Otacame sa a uz pojdeme iba na juh. Cestou dole si pozrieme este Lillehammer, Dovrefjel, Rondane a Oslo. Vecer zakotvujeme pri opustenej kolibe, kde Zajo so Zolom opekaju hriby a slaninku. Nalada je pohodova, debatuje sa, pije sa rum s cajom. Kusok dole pod nami sumi ladovcova rieka. Zaspavame a tesime sa na dalsi den.

11.8.2002 nedela

Opat nas budi prekrasne rano. Ospalo sa prechadzam medzi stanmi, este by som spal. Zolo pusta z autoradia Metallicu a nalada sa hned zlepsuje. Dnes sa potrebujeme presunut cim dalej na juh, asi to bude nuda, cely den v aute. Potrebujeme dokupit chleba, skusame supermarket Rema 1000, ale je nedela a obchod je zatvoreny. Na najblizsej benzinke tankujeme a kupujeme aj chlieb. Zase sme v aute, ideme az do 14:30 h ked odbocujeme na odpocivadlo naobedovat sa. Davame si cinsku polievku, je to humus, strasne stiplave, potrebujeme to zahasit HP. Pred Trondheimom platime myto 10 NOK a neskor este 25 NOK/auto. Ficime dalej. Den ubehol rychlo, ale nic zaujimave sa nedeje. Pred Oppdalom hladame miesto na spanie. Bercova grupa nasla nejaky flek. Zatahuje tam auta. Zastavuje pri nas asi 45 rocny chlap na bicykli, spusti na nas zahoractinu. Chodi sem robit kazde leto uz niekolko rokov. V kempoch kosi travniky. Dali sme mu nejake noviny, co sme vyhrabali, nech si precita ako sa mame na Slovensku. Snazil sa nam ukazat lepsie miesto na spanie. Berco s Tomosom idu s nim autom nieco pozriet. My zatial hrame volejbal, bavime sa. Chalani sa vracaju, nic lepsie nenasli, ten slovacisko asi trepal. Rozkladame stany, veceriame, komarov je dost vela, zaspavame, stale je vsak svetlo. Je prijemny vecer, spim vonku pred stanom, po polhodine ma komare zazenu do stanu.

12.8.2002 pondelok

Rano vyrazame o 9:30 h. Je zatiahnute, zacina poprchat. Je celkom zima. Duri mal v noci zaludocne problemy, v noci bol chvalit Davida. Cakame, ze to pride aj na mna s Hanzim, vzdy sme jedli a pili to iste. Za hodinku sme pri Dovrefjel NP. Ideme pozorovat pizmone, velke zviera pribuzne bizonom. Chystame sa asi na 3 hodinu turu. Durimu je zle ale ide s nami. Po polhodine to v stupaku vzdava, vracia sa naspat do auta. My pokracujeme dalej, vidina pohladu na divokych pizmonov nas zenie vpred. Vystupali sme na nahornu plosinu, je tam hnusne pocasie, zima, prsi. Uz ideme dobru hodinu, videli sme nejake kone, ale ziadne pizmone. Pokracujeme dalej. Zhruba do dvoch hodin sme pri nejakej chate. Berco skuma okolie s dalekohladom. Na protilahlom svahu zbadal skupinu pizmonov, su velmi daleko. Poziciavame si dalekohlad a vytesujeme sa. Skoda, ze su tak daleko. Cestou naspat zbierame hriby, kozaky. Je ich tam spusta. Zajo sa tesi na dobre jedlo z hribov. Vraciame sa k autam, dole je lepsie pocasie. Aj Durimu je uz lepsie. Vyrazame smer NP Rondane. Soferuje Hanzi. Po hodinke odbocujeme z hlavneho tahu, a stupame brutalne hore. Na vrchu trosku bludime, je tam viac ciest a znacenie mizerne. Autobusar nam radi kade dalej. Konecne sme nasli vstup do NP. Platime 10 NOK/auto, peniaze davame do obalky a vhodime do malej drevenej budky. Je to samoobsluha. Ustrizok si dame za sklo a autom ideme dalej este asi 6 km. Na konci cesty je dost plne parkovisko. Odtialto sa ide uz iba peso. Je to asi 6 km pri horsku chatu, pri ktorej rozlozime stany. Na parkovisku sa este dokladne posilnujeme, Zajo spracuva hriby. Nabalime sa na 3 dni, a vyrazame. Obloha je zatiahnuta, mierne mrholi. Viditelnost slaba, nic dookola nie je vidiet. Ziadne kopce. Za hodinu dvadsat sme pri chate. Hladame miesto na stany, poprcha uz viac, odkedy sme v Norsku vytahujem prvykrat prsiplat. Ako sa ukazalo aj posledny. V stavani stanu sme uz dost dobri, netrva to dlhsie ako 4 minuty. Ostatni su samozrejme pomalsi 😉 Nasackujeme sa dnu, varime caj, tlacime nejake jedlo. Ja este dojedam antibiotika. Uz som dost v pohode. Konecne.

13.8.2002 utorok

Dobre sme sa vyspali. Stravime tu dva dni. Rano je uz zase krasne, vyzera to na pekny den. Na chate su sprchy za 5NOK/3 minuty, susiaren. Ideme dnes na najvyssiu horu v Rondane – Rondaslett (okolo 2200 m.n.m. tusim). Pozvolna slapeme hore, teren je kamenisty, neupraveny. Treba davat stale pozor kam clovek stupa. Je to riadny prutas, dava nam to zabrat vystverat sa do sedla. Oddych. Zo sedla mame krasne vyhlady na okolite kopce. Slapeme dalej hore, premavka turistov hustne. Slapeme dalsi hodinu do brutalneho stupaku. Sme hore, ale to este nie je vrchol. Tu sa rozdelujeme. Ja, Hanzi a Tomos pokracujeme dalej, kym ostatni menej odolni borci schadzaju naspat. Zbehneme do dalsieho sedla a zase hore. Trva to okolo hodiny. Teren je samy kamen a balvan. Vyzerato ako hrba vysypaneho kamenia. Konecne sme hore, bola to naozaj zaberacka. Na vrchole je v oblakoch a je dost kosa, robime vrcholove foto a rozmyslame kade dole. Po tej istej ceste sa nam nechce, ideme druhou stranou. Teren obdobny, navyse dole sa ide ovela horsie. Dostavame sa do casti kde to vyzera, ze uz dalej neprejdeme. Strme zrazy, rokliny. Naspat sa nam nechce ist, uz sme toho dost presli. Ideme dalej, skusime to. Na chatu to uz nie je daleko, trva nam to vsak vecnost. Musime ist pomaly, dokladne rozmyslat kade a kde stupit. 2 krat sme mysleli, ze sa uz dalej nedostaneme a budeme sa musiet vratit. Sme unaveni, uz mame toho plne zuby. Sem-tam preteka ponad nas vodopad, osviezujeme sa a ideme zase pomaly dalej. Slapeme dalsiu hodinu. Nohy kracaju uz zo zotrvacnosti. Sme totalne vycerpani. Opat treba prekonat nejaku skalu, snazime sa zliezt 4 metrovu stenu. Je to o nervy. Najhorsie mame za sebou, sme na rovine, zhora vidime chatu, stany. Konecne. Chvilka oddychu, nasleduje zostup k stanom. Je 20:00 a Berco, Zajo a Duri tu uz vegetuju 5 hodin. Najprv sa najeme, potom si ideme dat sprchu na chatu. O 21:00 h sme uz v spacaku, vegetime, debatujeme. Zolo vytahuje 15 rocnu slivovicu. Je to sila. Zevraj, ja stale beriem antibiotika. Je chladny vecer, okolo stanu sa potuluje niekolko oviec, vyzvanaju svojimi zvoncami. Zaspavame.

14.8.2002 streda

Spali sme opat do deviatej. Je oblacno. Slnko chvilu svieti, potom sa schova za velke mracno aby znova vyslo. Uz nie je taky hic, je ovela chladnejsie. Rozmyslame, co dnes podnikneme, po vcerajsej ture sa nam moc nechce nikde trepat. Niektori si spravili turu k autu a spat. Nedaleko chaty je krasny vodopad, s Durom sa tam ideme pozriet, prekonavame mensi prevys, hrame sa na lezcov, skusame bouldering. Dostavame sa tesne pod vodopad. Je vysoky asi 15 metrov. Neskor ho cely obchadzame a pozerame si to zvrchu. Vraciame sa naspat k stanom. Varime si nejake jedlo, oddychujeme pred stanmi. Hrame volejbal, kazdy podnika nejake vlastne aktivity. Zabavu najdeme v pozorovani Grezka a Kokiny Bercovym dalekohladom. Vecer je dost chladny, zalezieme do spacakov, snazime sa spat.

15.8.2002 stvrtok

Rano sa balime a opustame Rondane. Ideme 6 km k autam. Slapem s Durom rychlim krokom, za hodinu dvadsat sme na mieste. Dostavame spravy na mobil o povodnovej situacii v Cechach a Nemecku. Nevieme si to predstavit, moc sa tym nezaoberame, ideme dalej smerom do Lillehammeru. Stojime na pumpe, berieme vodu. V kazdych novinach je na titulnej strane zaplavena Praha alebo Drazdany. Norsky moc nevieme ale uz nam to je dost jasne. Dostavame dalsie spravy o uzavreti hranicnych priechodov a tak dalej. Praha je zatopena! Menime plan cesty domov. Okolo stvrtej sme v Lillehammeri, v dejisku zimnej olympiady 1994. Pobehame troska sportoviska, hokejove haly, skokansky mostik, pod ktorym pestuju jacmen. Lillehammer sa nezda byt vacsi ako Banovce, male mestecko. Vyrazame do centra, ktore je velmi prijmne. Je otrasne teplo, snad ani nie sme v Skandinavii, 28 stupnov v tieni. Modra obloha. Z mesta vyrazame podvecer po ceste c. 4 smerom do Osla. Platime 15 NOK toll a ficime dalej. Nachadzame miesto na stany na odpocivadle pri ceste, k dispozicii je tepla voda, WC. S Durom sa vydavame na okruznu jazdu po okoli, ci nenajdeme nieco lepsie. V jednej dedinke vidime z cesty seriozny zensky futbalovy zapas, dresy, rozhodca. Su to vlastne dievcata okolo 15 rokov. Sledujeme to asi 15 minut, celkom su niektore dobre, lepsie ako nasi futbalisti. Jeme, rozkladame stany a debatujeme. Popijame poslednu vodku. Spat ideme okolo polnoci.

16.8.2002 piatok

Uz skoro rano je otrasne teplo a v stane sa neda vydrzat. Pomaly sa balime, ranajkujeme. Oslo mame asi 2 hodiny cesty. Takze mame v podstate cely den na Oslo. Vyrazame asi o 10:00 h. O dvanastej sme v Oslo. Platime vstup do mesta 15 NOK/auto. Hadame flek na parkovanie, vsetky parkoviska su brutalne drahe. BRUTALNE! Ideme hladat dalej. Pri hladani sme opustili hranicu mesta, snazime sa otocit a vratit, platime vsak zase 15 NOK. Do paze! Nakoniec parkujeme pred greckou ambasadou. Celkom dobry flek, ziadny zakaz, a je to zadara. Dost blizko centra. Davame si rozchod na 6 hodin. Ideme do centra, obzerame pristav a jednu skvelu vystavu fotografii o zemi. Na miestnej univerzite maju zaciatok sk. roka, studenti na chodnikoch predavaju mladsim svoje stare skripta a zhanaju nove, ktore budu potrebovat pre tento rocnik. Je to zaujimava trma-vrma, prijemne sa chodi medzi tymi mladimi ludmi, hned zapadame do davu a snazime sa nieco si kupit. Videl som skvelu knihu MS Access v norstine, alebo Word…. Prechadzame sa peknou ulicou Karl’s Gate a neskor sa hladom zniceni vraciame k autu. Berieme nejake jedlo a robime si piknik vo Vegelandovom parku, ktory je plny soch zobrazujucich cloveka v roznych cinnostiach. Je to krasa. Neskor berieme auto ideme do Fram muzea, pozriet si slavnu lod Fram, ktorou sa plavili polarnici a badatelia ako Nansen a Amudsen. Vstup do muzea je 30 NOK/osoba, stoji to za to! Vraciame sa spat k ambasade kde sa mame stretnut s ostatnymi. Vyrazame okolo 19:00 h dalej z Osla smerom na juh. Zajtra uz ideme na trajekt. Hladanie miesta na spanie je stale tazsie, vsetko je obyvane, ziadny kusok volneho miesta. Vyberame si jedno odpocivadlo, je sice blizko cesty ale moc nam to nevadi. Je to posladna noc v Norsku. Jeme, rozkladame stany. Este hrame volejbal, potom si zase hadzeme lietajucim tanierom. Neskor mixujeme obidve hry dokopy a mame velku zabavu. Hrame Freez-ball. Snazime sa udrzat volejbalovu loptu a zaroven lietajuci tanier v hre. Uzasna zabava. Koncime. Ide sa spat.

17.8.2002 sobota

Posledne rano v Norsku. Je hmla, viditelnost minimalna. V klude sa pakujeme jedlo nam uz moc nechuti, druhy tyzden tlacime to iste. Okolo obeda sme na norsko-svedskych hraniciach, na poslednej norskej pumpe miname posledne NOKy. Listky mame rezervovane na 22:30 h z Trelleborgu. Zolo dostava na dialnici defekt v 110 kilometrovej rychlosti. Nastastie to zvlada, za 15 minut maju koleso vymenene. Nejak mu hapruje auto, idu rovno do Trelleborgu, ze nas tam pockaju. Mame stale kopec casu, my sa ideme kupat do mora. Nasli sme pieskovu plaz. Voda je dost studena, a velmi plytka. Sme uz 200 metrov od brehu a voda je iba po pas. Dostavame spravu od Zolovej posadky ze su uz v Trelleborgu a stihli trajekt skor. Takze su uz na ceste do Nemecka. My vyrazame podla planu a okolo 20:00 h sme v pristavnom meste. Veceriame, moc nam to uz nechuti. O 21:00 sme v pristave a cakame na lod. Hrame volejbal, Freez-ball, pridavaju sa dve nemky, celkom im to ide. Lod je pristavena, nalodujeme sa. Berieme spacaky na palubu. Lod je plna cechov, vsade sama cestina. Hrame karty, debatujeme, pozorujeme ako sa vzdalujeme od brehu. Ideme spat, v Nemecku by sme mali byt okolo druhej hodiny rano.

18.8.2002 nedela

Podla planu sme dorazili do pristavu v Sassnitz okolo 2:00 h rano. Trosku som sa dal dokopy a ideme dalej smerom na Berlin. Je neskutocna tma, po dvoch tyzdnoch v Norsku ked bolo maximalne sero je to zmena ako hrom. Ficime vo sviznom tempe, za hodinu sa dostavame na dialnicu. Ideme 130 km/h a zda sa nam ze letime, po tych rychlostiach v Norsku (max. 70-90 km/h). Berco zastavuje na odpocivadle, musi sa trosku zotavit, chyta ho spanie. Na lavickach spia nejaky cesi v spacakoch. Pred Berlinom sa menime, soferuje Duro. Cinovec je stale uzavrety, ideme cez prechod v Rumburku. Z tade do Mladej Boleslavy kde sa rozdelujeme. Hanzi a Duri presadaju k Bercovej posadke. Ja pokracujem do Prahy a ostatni do Blavy. Este neviem ako sa vymocem v Prahe. Okolo pol druhej pobede som uz na byte, chalani dorazili do BA tiez okolo 14:00 h. Sme doma v poriadku a zdravi.

Zobrazuji 0 výsledků
Vaše odpověď

Prosím, nejprve se .