0
0

alebo

BYVA SA TU DOBRE, LEN ZIT SA TU NEDA /*

V krajine kontrastov, akou su Filipiny, sa da zit bud na velmi dobrej urovni alebo mizerne. My mame to stastie, ze napriek tomu, ze sme cudzinci, a teda vsetko pre nas je drahsie, si mozeme dovolit byvat na velmi dobrej urovni.

Velmi slusny bytovy standard (ak sa tento vyraz da pouzit v krajine kontrastov) predstavuju vyskove domy, ktore zvonka vyzeraju ako mrakodrapy plne kancelarskych priestorov alebo hotely. Pristup k obytnym budovam byva strazeny patrolou niekedy uz na pristupovej ceste, ktora pred spustenou zavorou zastavi kazde auto a vypyta si informacie o ucele navstevy, prip. si ponecha vodicsky preukaz. Tieto kontroly su typicke hlavne pre stvrte bungalowov (= rodinnych domov), ale videla som ich aj pred ulicami s „panelakmi“. Ak nie je patrola na ceste, urcite ju stretnete na prizemi budovy.

Dalej budem popisovat predovsetkym nas dom a byt. Dom ma tusim 28 poschodi, pricom my mame prenajaty byt na 26.

Teda, prizemie nasho domu ma hned uputalo. Vyzeralo totiz ako vstupna hala hotela. Samozrejme, nie prilis luxusneho hotela, ale je tam pult, su tam vratnici – strazcovia objektu, maju tam taku malu miestnost, na stene visi celkom pekny velky obraz, drevene oblozenie na stenach, mramorova dlazba na zemi. Dva rychlovytahy plus jeden pre personal vas za chvilu dopravia na ktorekolvek poschodie.

Poschodia vyzeraju rovnako dobre ako prizemie. Mramor a drevo, na niektorych sa dokonca nachadza obrovska hala, v ktorej je umiestnena luxusna sedacia suprava, pod nou koberec, proste hala aj so zariadenim, dalo by sa v nej prijimat navstevy. Pravdepodobne ma sluzit ako miesto stretnuti alebo miesto na cakanie. To, ze na siedmom poschodi sa nachadza bazen, na neviemktorom posilovna a pod budovou su dve alebo tri podlazia strazeneho parkoviska (ktore, mimochodom, sa deli na miesta prisluchajuce obyvatelom bytov a miesta pre navstevy), patri takisto k beznemu standardu. Naklady na vsetky tieto sluzby, prirodzene, su rozratane medzi najomnikov bytov a predstavuju nezanedbatelnu ciastku.

Beznym standardom na Filipinach je mat doma aspon jednu sluzku. Kedze hovorime o Filipinach, je pochopitelne, ze sluzka, ktora u vas zije a byva, vas vyjde lacnejsie nez sluzka, ktora k vam pride len sem-tam na jeden den. Tomuto su prisposobene aj byty. Kazdy z nich ma malu miestnostku s prilahlou kupelnou. Je to izba pre sluzku. V nasom byte tato izba nema okno, ale kupelna by mozno tromfla niektoru petrzalsku. Sluzka ma pouzivat osobitny vchod do bytu, ten tu takisto je a vedie priamo do kuchyne.

V kuchyni, na americky sposob, je umiestnena okrem linky aj pracka a susicka bielizne (obidve znacky Hoover). Obrovska pracka na 10 kg bielizne sa plni zhora a „nezatazuje“ vas nejakymi cislami (napr. teplota vody alebo pocet otacok za min. pri odstredovani). Vidno, ze funguje na americky styl. Teplotu vody si mozete vybrat studenu, teplu alebo horucu a odstredovanie normalne alebo pomale. Susicka je tu zrejme tiez bezna vec. V bytoch totiz nie je velmi kde susit a vonku je strasne vlhko. (A propos, s tymto sa spaja historka s nakupom rozkladacieho susiaka na bielizen, ktory na Filipinach pravdepodobne nepoznaju, podobne ako obliecky na paplon, a ktoreho pouzitie a dizajn som popisovala v obchode najprv jednemu a potom celemu hufu predavacov, ktori sa zbehli vypocut si tu rozpravku o zazracnom neelektrickom susiaku. Bolo to do popukania, lebo tie nechapave tvare by sa dali prirovnat len k prekvapenemu vyzor domorodcov pri vylodeni prvych Spanielov v case objavenia Filipin. S oblieckami to bolo podobne, dost dlho nam trvalo, kym sme pochopili, ze tymi nekonecnymi otazkami predavacky len trapime a tyranizujeme (lebo povedat, ze nieco nemaju, sa rovna tyranii), ze take veci sa tu fakt nepredavaju… Koniec-koncov, naco by sa tu aj predavali, ked v neklimatizovanych priestoroch sa spava pod plachtou a v klimatizovanych staci tenka prikryvka, ktora sa perie cela.)

Ku kuchyni neodmyslitelne patri velka chladnicka, v ktorej je vhodne uskladnovat prakticky vsetko jedlo a pitie vcitane chleba. Specialitkou su velke plastikove nadoby na potraviny, do ktorych sa uzatvaraju tie potraviny, ktore nemusia byt v chladnicke. Naco? Iste tazkosti nam sposobuju mriezkovane otvory v podlahe, ktore su v kuchyni a v kupelniach, a ktore su evidentne najjednoduchsou pristupovou cestou pre vsakovaku haved (behom jedneho vikendu sme sa mali moznost presvedcit o skutocne bohatom velkostnom rozpati svabov, ktore dokazu preliezt dotycnymi mriezkami. Povodny napad upchat mriezky sa neosvedcil, lebo su prepojene s gulickami v umyvadlach, dreze a vo vani, cim by sa komplikoval odtok. Avsak nevzdavame sa: uvidime, odkial na nas miestna haved zautoci, ked tieto asi polcentimetrove mriezky doplnime elegantnym hustym drotenym sitom.

Neodmyslitelnou a velmi uzitocnou sucastou bytu su aircony (= klimatizacne zariadenia). Su naozaj vykonne a dokazu za kratky cas v rozpalenom byte vytvorit celkom prijemne ovzdusie. Zariadenie bytu je jednoduche a prakticke. Obrovske rozmery sedacky a zavesov robia dojem luxusnosti a pohodlia, koberec na parketovej podlahe takisto symbolizuje luxus.

Vsetko to, co nasinec pozna a predstavuje si ako idealne miesto odpocinku, tu neexistuje. Kto sa chce v Manile prejst, „oddychnut si“, vypadnut z domu, spolocensky sa zabavit, najest sa, nakupit, proste cokolvek, ten ide do niektoreho z mega – nakupnych stredisk. To najvacsie z nich sa priznacne nazyva Megamall. Miesia sa v nom ludia vsetkeho druhu. Vacsina skutocne nakupuje, mnohi vyuzivaju sluzby pocetnych samoobsluznych ale aj inych restauracii a barov, dalsi len tak posedavaju a oddychuju v prijemne chladnom prostredi. Megamall ma na dlzku snad kilometer a asi 5 poschodi. Napriek tomu zaparkovat tam v sobotu nie je vobec jednoduche. Tieto nakupne strediska predstavuju oazu chladu v umornom teple, avsak zdaleka nie oazu pokoja a ticha. Obchodnici smelo a suverenne vyuzivaju vysoku koncentraciu kupyschopneho obyvatelstva na hlucne ponukanie a promotovanie najrozlicnejsich veci (aj u nas zname naparovacie zehlicky, struhaky apod.). Z toho teda vychadza jednoduche pravidlo: tam, kde je chlad, nie je ticho a tam, kde je ticho, spravidla nie je chlad. Ale takto aspon my, Stredoeuropania, mame o com snivat: o prechadzke v parku v letny podvecer alebo o vecernom letnom posedeni v zahrade ci o zavane osviezujuceho , chladneho vzduchu po letnej burke…

Neviem, o com snivaju Filipinci, snad o veceroch stravenych na nadhernej plazi lemovanej palmami, o lehneni v hupacej sieti, o pocuvani priboja mora… Nepochybne aj tu existuje mnozstvo podnetov a prijemnych stranok zivota, len ich treba objavit. More a plaze su urcite jednou z nich, v meste je tazsie nejake najst, ale milovnici dobreho jedla a pijatiky si tu pridu na svoje, zabava ma dost miestny charakter (popularne je tu karaoke a tancovanie tzv. ballroom dances, ktore, i ked by to tak mohlo na prvy pohlad vyzerat, nemaju nic spolocne s nasimi spolocenskymi tancami), ale takisto jej je tu dost, no a co sa sportu tyka, najrozsirenejsim sportom tu je basketbal. Je tu velky lunapark aj aquapark, golfove ihrisko.

Co je teda neobycajne na tunajsom zivote?

Najneobycajnejsie je, ze mozete tu mat spustu penazi, pomocou ktorych si trebars dokazete zariadit zivot okolo seba tak, aby vam co najviac pripominal vas domov, stale budete narazat na dokazy toho, ze ste daleko od svojho domova. Hoci usilie je velke, predsa len sa neda uplne vyhnut tomu, aby ste sa pri prestupovani z auta do obchodu nenadychali horuceho vzduchu, aby ste v lese alebo na ceste nestretli zvlastne zviera, aby ste nepresli autom cez dedinu, ktora pripomina koniec sveta apod. Ale to zalezi od kazdeho. Kto sa rozhodne prezit svoj pobyt na Filipinach vo svojom byte a v praci a tvarit sa, ze prenho sa nic nezmenilo, ten nebude mat problem prakticky s nicim. Iba ak s tym, ze si bude neustale stazovat na nemoznych, neschopnych a hlupych Filipincov, ktori robia vsetko zle (lebo to nerobia tak, ako my v Europe), nikdy ich nepochopi ani sa nepriblizi k ich pochopeniu, lebo svojim spravanim sa im bude cim dalej tym viac vzdalovat… Konecne som pochopila mojho sefa, ktory mi na zaciatku hovoril, ze ved tato klima nie je vobec strasna, lebo hned z domu prejde do auta, z auta vystupi v praci, cestou spat je to naopak a tak to ide kazdy den, akurat cez vikendy sa vsetci namiesto v praci stretavame v nakupnom stredisku… Aj takto sa tu da zit, alebo len takto? Neviem, viem len alebo skor tusim, ze to, co pozna moj sef z tunajsieho prostredia, to nie su Filipiny. Filipiny clovek vidi, ked ide do Makati a zajde do bocnych uliciek, alebo ked ide na vidiek alebo do pristavu… Podnebie, ludia ktori uznavaju ine hodnoty a trkocu akymsi na nic sa nepodobajucim jazykom, stravovacie zvyky, to vsetko je tu ine.

Luci sa s vami cestovatelka

Andrea.

Zobrazuji 0 výsledků
Vaše odpověď

Prosím, nejprve se .