0
0

Egypt bol pre mňa jedinečným zážitkom, spoznal som arabský svet, ktorý je dosť odlišný od nášho. Aspoň trochu sa Vám pokúsim priblížiť, aký je naozaj život ľudí v Egypte.

Rodina Egypťana:

Rodina je pre každého Egypťana najdôležitejším prvkom jeho života. Egypťania majú vrodený silný a hlboký zmysel pre rodinu. Pýcha jedného člena rodiny je automaticky pýchou celej rodiny a jeho zneuctenie je zneuctením celej rodiny. A pritom za rodinu sa nepovažujú len manželia spolu s deťmi. Egypťania za rodinu považujú aj starých rodičov, tety, strýkov, netere, synovcov a nespočetné množstvo bratrancov a sesterníc. V mnohých prípadoch sa rodina odvíja aj od prastarých rodičov. Dá sa to vidieť na mene. Prvé meno je meno danej osoby, potom nasleduje meno otca, starého otca a nakoniec je to meno rodu. Meno rodu je vlastne krstne meno jedného rodinného člena, ktorý žil dávno v minulosti, a ktorý založil daný rod. Toto posledne “rodové“ meno je zaužívané najmä medzi vysoko rešpektovanou rodinou, ktorá je hrdá na cely svoj pôvod. Toto však platí najmä pre mužských príslušníkov rodiny.

Pre ženu platia iné pravidla – aspoň v dedinských oblastiach. Matka je napríklad označovaná menom svojho najstaršieho syna. Čiže keď má syna s menom Abdu, jej meno je Om Abdu – matka Abdua. Je to svojim spôsobom hrdosť rodiny, pretože každému je hneď jasne, že tá rodina má mužského potomka. Dovtedy, dokým žena nemá syna, je podriadená nielen svojmu manželovi, ale aj svokre. Po narodení mužského potomka sa jej status vylepšuje. Meno ženy sa nemení po svadbe, menia sa až mená jej potomkov.

Rodina je najdôležitejšou zložkou egyptskej spoločnosti. Každý čleň sa snaží o posilnenie jej väzieb a vplyvu v spoločnosti. Dobrým príkladom sú manželstvá medzi bratrancami a sesternicami. Je to z jedinej príčiny. Čím viac manželstiev je uzavretých v kruhu rodiny, tým narastá význam danej rodiny v spoločnosti.

Rozdiely medzi rodinou v meste a rodinou na vidieku:

Treba ale poukázať aj na rozdiely medzi rodinou v meste a rodinou na vidieku. V meste je to viac uvolnene a neprikladá sa až taký veľký význam tomu s kým sa sobáš uzavrie. Dedinské rodiny sú viac ovládané tradíciami. Na čele je muž, hlava rodiny. Veľký dôraz sa kladie aj na syna. Syn a dcéra, pokiaľ sú stále slobodní, zostavajú so svojou rodinou až do svojej svadby. Rodina sa cíti byť za nich zodpovedná a chráni ich až pokým si nezaložia vlastné rodiny. To môže trvať aj dosť dlho, vzhľadom na vysoké náklady spojené s manželstvom. Keď si chce mladý Egypťan zobrať dievča za ženu, musí sa postarať o byt, nábytok, množstvo zlata pre budúcu nevestu a jej matku. V mnohých prípadoch sú budúce nevesty ešte náročnejšie a vyžadujú aj auto. V niektorých rodinách synovi pomáhajú rodičia a zaplatia časť nákladov, inde sa musí postarať sám. Toto je typické najmä pre rodiny žijúce v meste.

Na dedine sa tomu taktiež kladie doraz, ale vzhľadom na pomery nie je od ženícha požadovaných až toľko vecí. Ďalším, veľmi využívaným riešením je, že syn si po svadbe vezme nevestu do rodičovského domu, aj keď tam nie je dostatok miesta a musia žiť doslova hlava na hlave. Toto sa stáva ešte obtiažnejšie neskôr, keď prídu deti, pretože na dedine je zvykom mat aj viac ako 10 detí, aby bolo čo najviac mužských nositeľov mena danej rodiny. Rozšírené sú aj „rodinne budovy“ s tým, že rodičia žijú v jednom byte a synovia s nevestami v ďalších bytoch, ale v tej istej budove. Z tohto sa dá vidieť, aký veľký význam ma rodina v živote Egypťana. Každý člen rodiny je pripravený brániť ostatných až do vlastnej smrti. Ak by nebol, bolo by to pre rodinu obrovské sklamanie a jeho pozícia v rodine by bola narušená. Dobrým príkladom sú takzvané zločiny pre česť, kedy mužskí členovia rodiny bránia česť svojej rodiny. Najmä na juhu Egypta v okolí Asuánu sa ešte stále stáva, že ak bolo dievča prichytene s mužom pred manželstvom, jej rodina ju zabije, aby očistila svoje meno. Podobný prípad je znásilnenie. Ak dievča niekto znásilní, hrozí tomu mužovi trest smrti, pretože rodina by tak či tak na ňom vykonala krvnú pomstu. Aj keď z tohto všetkého to môže vyzerať, že ženy sú v Egypte považované za čosi podradne, nie je tomu vždy tak. Istotne sú ešte stále rodiny v ktorých to môže platiť, ale drvivá väčšina egyptských mužov má ženy v úcte.

Manželstvo v Egypte:

Sobášne tradície majú korene ešte v starodávnom Egypte a v arabských tradíciách. Celkovo je to zväzok, ktorý spája dovedna dve veľké rodiny a nie iba daný pár. Platí, že sa nesobášite iba s nevestou, alebo ženíchom, ale s celou jeho/jej rodinou. Podobne aj tu platia rozdiely medzi mestskými a dedinskými rodinami. V meste má dvojica viac slobody. Môžu sa navzájom spoznať a keď dievča súhlasí s manželstvom, chlapec oficiálne požiada o jej ruku. Privedie so sebou matku a otca a spoločne navštívia po prvý krát rodinu dievčaťa. Keď rodičia dievčaťa zhodnotia, že chlapec je hodný ich dcéry, dohodnú sa finančné podmienky. To zahŕňa množstvo peňazí, ktoré dá chlapcova rodina rodičom dievčaťa na zariadenie bytu, ktorý už vopred zabezpečil chlapec. Tieto peniaze sa nazývajú „veno“. V mnohých prípadoch určia manžela, alebo manželku rodičia bez súhlasu mladých. Tento zvyk už postupne začal zanikať, ale v minulosti, keď to bolo rozšírené, to aj tak nepredstavovalo veľký problém, pretože manželstvá sa uzatvárali okolo 14 , alebo 15 roku dievčaťa, takže ešte nepoznala dosť ľudí, z ktorých by si mohla vyberať. Platilo pravidlo, že láska prichádza po manželstve a nie naopak.

Typicky egyptsky manželsky kontrakt musí zahrňovať nasledovné:

Moqaddam Sadak: Peniaze, ktoré sa dávajú neveste (taktiež považované za veno)

Moakhar Sadak: Peniaze, ktoré sú vyplatené žene pre prípad rozvodu, alebo úmrtia manžela

Esma: Právo na rozvod, väčšinou je priradené mužovi.

Qayma: Zoznam nábytku a šperkov, ktoré žena dostane od muža v prípade rozvodu, alebo jeho úmrtia

Nafaga: alimenty

Taktiež treba poukázať na rozdiely medzi kresťanským a moslimským sobášom.

Kresťanský ženích musí zabezpečiť byt, ale nemusí platiť veno. Nákup nábytku sa delí medzi obe rodiny. Podľa tradície (ktorá už ale nie je veľmi udržiavaná s výnimkou veľmi tradične založených rodín) nevesta kupuje spálňu a zariadenie do kuchyne a ženích zvyšok. Ďalším rozdielom je, že kresťanský sobáš musí byť uskutočnený v kostole za prítomnosti kňaza, islamský sobáš je zvyčajne uskutočnený ako rodinná záležitosť v byte, alebo dome za prítomnosti „mazoun“ (registrátor). A taktiež v kresťanskom sobáši je rozvod zakázaný a v moslimskom povolený. Po rozvode musí moslimská manželka dostať Moakhar Sadak, nábytok a šperky ako bolo definované v kontrakte a taktiež Nafaga. V islame sú povolené 3 rozvody medzi párom. S tým, že rozvod je síce uskutočnený aj oficiálne, ale z náboženského hľadiska, ktoré je rešpektované, sa muž môže so ženou rozviesť ústne. Jednoducho jej povie, že je rozvedená. Po čase sa k sebe môžu vrátiť. Môžu sa aj znova rozviesť, ale z náboženského hľadiska nie je možné si ženu opäť vziať po tom, čo sa rozviedli 3x. Rozviesť sa môžu aj 3x naraz keď muž si je istý, že tú ženu už nikdy nechce vidieť a nikdy s ňou nechce žiť. Vtedy jej povie, že sa s ňou rozvádza 3x naraz. Po tom sa už nikdy nemôžu opäť vziať, iba ak by bola žena medzitým vydatá za iného, ktorý sa s ňou rozviedol. Až do roku 2000 platilo, že rozviesť sa môže iba muž so ženou a nie naopak. V roku 2000 bol však vydaný takzvaný zákon Kula´, na základe ktorého sa rozviesť môže aj žena, musí však dokázať, že v manželstve boli porušené jej práva, ktoré boli definované v sobášnom kontrakte.

Po sobáši nasleduje oslava. Všetci členovia sa stretnú a usporiadajú obrovskú zábavu na ktorej zvyčajne nesmie chýbať brušná tanečnica. Tradične založené páry si ešte stále dávajú robiť fotku svojich rúk na jej bruchu. Taktiež na oslave sa dávajú finančné dary novomanželom. Na začiatku sú novomanželia posadení na kreslá a sediac sledujú zábavu. Prichádzajúci hostia ich idú pozdraviť a odovzdať dary. Bohatí ľudia si na oslavu zarezervujú luxusný hotel, chudobní sa musia uspokojiť s priestrannou ulicou niekde v ich meste, alebo na otvorenom priestranstve na dedine. Ak niekedy máte príležitosť ísť okolo takéhoto miesta, kde je práve svadobná oslava, pristavte niekoho z oslavujúcich a spýtajte sa, či sa môžete zúčastniť. S radosťou vás vezmú medzi seba. Potom kľudne choďte pozdraviť novomanželov a zablahoželať im a nebojte sa pripojiť k oslavujúcim. Po oslave novomanželia strávia noc v hoteli, alebo v ich dome. Najmä na dedine sa ešte stále udržiava zvyk, že ženích musí ľuďom ukázať dôkaz, že žena bola panna až do manželstva. Toto zároveň poctí jej otca. Dedinčania potom prechádzajú ulicami s posteľnou plachtou, na ktorej je nevestina krv a spievajú piesne oslavujúce jej poctivosť. Ak by tak nebolo, bola by to urážka pre otca dievčaťa a jej manžela a pravdepodobne by sa to skončilo jej smrťou.

Ďalším špecifikom v islame je, že moslimský muž môže mať naraz až 4 manželky. Musí sa však o každú z nich rovnako starať, žiadna nemôže byť uprednostňovaná a čo dostane jedna z nich, musia dostať aj ostatné. Toto už postupne zaniká. Najmä ženy v meste sú proti tomu, aby si ich manžel bral druhé ženy.

Snáď ako posledné by sa zišlo spomenúť, že keď sa sobáši moslimský muž s kresťankou, tá si síce môže ponechať svoje náboženstvo (aj keď muž bude postupne vyvíjať tlak na to, aby sa ho zriekla v rámci jednoty rodiny), deti však budú automaticky moslimské a žena nemôže proti tomu nič namietať. Je to na základe ich zákonov. Kresťan si však nemôže zobrať za manželku moslimku. Je to zakázané islamom. Ten muž by musel prejsť pred manželstvom na islam, aby všetky deti z toho manželstva museli byť automaticky moslimmi.

Ako vidieť z tohoto všetkého, uzavrieť manželstvo pre Egypťana nie je jednoduchá záležitosť. Aj preto je v Egypte tak veľa slobodných ľudí aj keď už nepatria medzi najmladších. Nie je to preto, že by uprednostňovali nemanželské vzťahy, ale jednoducho nie sú schopní nazhromaždiť také množstvo peňazí, aby si sobáš mohli dovoliť.

Egyptské ženy:

Ženy v Egypte sa tešia všeobecnej úcte, aj keď majú podstatne menej práv ako muži. Podľa zákona môžu byť ženy finančne nezávislé. V prípade dedičstva a svedectva sa však žena počíta iba ako pol muža a má taktiež limitované práva v mnohých sférach. Nemožno ich však považovať za niečo menejcenné. V mnohých rodinách môže žena dokonca pracovať, ale iba pokiaľ nezanedbáva domácnosť. Mnoho ráz sa v rodinách stáva, že muž vystupuje ako hlava rodiny na verejnosti, ale v byte sa všetko mení. Poznám prípady, keď žena ovládala finančnú situáciu a kontrolovala financie, ktoré muž v priebehu dňa minul. Taktiež môže mužovi zakázať ísť von s priateľmi, alebo mu to aspoň znepríjemniť tak ako je to len možné. Toto samozrejme platí v tých pokrokovejších rodinách. V zaostalejších sa muž rozhoduje sám a žena nemá právo do jeho rozhodovania zasahovať. Týchto rodín však postupne ubúda.

Každá egyptská žena je výborná kuchárka. Už od detstva sa venuje domácim prácam a je schopná postarať sa o domácnosť. Nerobí to však z donútenia, ale z citu pre rodinu. Rodina je pre ňu na prvom mieste a obetuje jej všetko. Určite nie je možná generalizácia, ale vo všeobecnosti sú arabské ženy pokladané za lepšie manželky, ktoré dokážu zvládať každú situáciu, ktorá v rodine môže nastať. Cenené sú aj vďaka citom, ktoré prejavujú bez zábran. Medzi domácimi prevláda názor, že sa lepšie dokážu vžiť do manželovej situácie a dodať mu plnú podporu. Neplatí ani názor, že sa o seba nestarajú, lebo sú aj tak po väčšiu časť života zahalené. Zahalené sú iba na verejnosti, ale doma pre manžela sa snažia vyzerať perfektne. Ani tu samozrejme neplatí generalizácia, ale žena, ktorá nemusí pracovať celý deň, aby zarobila na obživu po smrti manžela, a má aspoň trochu času, je veľmi udržiavaná. Stará sa o svoju pleť, ktorú si vyjasňuje krémami, aby nebola tmavá, telo má starostlivo zbavené chĺpkov, nechty má opracované a decentne nalakované na rukách, ako aj na nohách, dbá na to, aby voňala po celý deň, veľkú starostlivosť venuje vlasom, ktoré sú starostlivo nafarbené hennou. Musia sa vždy pekne lesknúť a mať perfektný tvar po celý deň. Veľký dôraz sa kladie aj na make-up. Iba máloktorá žena ho nezvládne naozaj dokonale. Oči si starostlivo zväčšujú kajalom a dôraz kladú najmä na ne, pretože (aspoň pre silné moslimky) je to často jediná časť tela, ktorú ukážu aj na verejnosti. K celkovému výzoru treba pripojiť aj oblečenie. Pod abayou sa väčšinou skrýva dokonale vyčistené a vyžehlené značkové oblečenie, za ktoré by sa nemusela hanbiť v žiadnej vyspelej európskej krajine. Dôraz sa kladie aj na šperky. Egypťanky, a vlastne všetky Arabky, milujú všetko čo sa leskne. Veľmi obľubujú najmä zlato. A taktiež radi ukazujú, že ho majú veľa. Treba taktiež upozorniť aj na rozdiel medzi kresťankami a moslimkami. Kresťanky sa nezahaľujú, niektoré nosia abayu, ale to len vo veľmi tradičnom prostredí na dedinách, obliekajú sa moderne, ale taktiež sa kladie dôraz na to, kde idú a v akom prostredí sa pohybujú. Aj napriek tomu, že si môžu dovoliť väčšiu slobodu v obliekaní, držia sa určitých pravidiel. Len vo veľmi zriedkavých prípadoch by ste ju videli v 2-dielnych plavkách na pláži. Iné je to s moslimkami. Ani tie sa nemusia zahaľovať. Je to skôr odporúčanie. Môže síce ísť o prípad, keď jej manžel, alebo otec trvajú na tom, aby bola zahalená, ale mnoho razy sa pre to rozhodnú sami. V dnešnej dobe už ale vôbec neplatí, že zahalená žena je v úzadí. Mladé moslimky sa snažia vyzerať dobre aj napriek „hijab“- šatke, ktorú nosia na hlave. Obliekajú sa do obtiahnutých nohavíc a tričiek a snažia sa dostať do pozornosti ostatných. Chcem ešte podotknúť, aby sa Egypťanky nehodnotili podľa toho, čo sa dá vidieť v turistických strediskách. Tí ľudia sú už značne ovplyvnení spôsobom života, ktorý v tých oblastiach prevláda. Hovorím skôr o „normálnych“ Egypťankách v mestách a na dedinách, kde nechodí toľko turistov. Stretla som sa už aj s názormi, že cudzincom Egypťanky pripadajú príliš namyslené a závistlivé. Samozrejme sú aj také, ale väčšina z nich tak len pôsobí. V skutočnosti sú to milé ženy, ibaže veľa razy nevedia ako sa vám prihovoriť, aj keď ste žena, alebo sa hanbia. Keby ste však potrebovali pomoc a opýtali by ste sa nejakej napríklad na cestu, tak by ste videli, že mnohé sú veľmi milé a ochotné pomôcť.

Status Egypťanky a cudzinky v Egypte:

Treba snáď ešte podotknúť status Egypťanky a cudzinky v Egypte. Aj keď sa muži správajú úctivo aj k cudzinkám, necenia si ich tak vysoko ako egyptské ženy. Sex – turizmus spôsobil, že každá cudzinka je v ich pohľade „sharmuta“ a preto toľko prejavov náklonnosti z ich strany. Myslia si, že „niečo“ za to dostanú. Netreba ani veriť, keď muž vyznáva lásku už po minúte rozhovoru (alebo skôr) a manželstvu ponúknutému počas pár minút. To sú ich tradičné „baliace“ metódy. Keby ste na sobáš pristúpili, vzali by vás k právnikovi a nechali by vyhotoviť „orfi“, čo je sobášny kontrakt, ale nie je nikde legalizovaný a žena na základe neho nemá nijaké právo. Aj keď mu dávajú akúsi oficiálnu formu, v skutočnosti je to iba papier, ktorým na základe svojho podpisu potvrdzujete, že ten muž môže byť vo vašej blízkosti. Slúži len na to, aby ste spolu mohli žiť v jednom byte, alebo hoteli. Väčšinou sú touto formou zosobášení s desiatkami iných turistiek, ktoré veria tomu, že majú oficiálne manželstvo. Rozvod je v tomto prípade dosť jednoduchý. Roztrhne sa papier a je po manželstve. Keby mala žena dieťa, muž nie je povinný sa o neho starať, alebo platiť výživné. Iné je to, ak sa orfi zlegalizuje v El Shahr el Aqari v Káhire. V tom prípade je sobáš zaregistrovaný, ale na jeho základe nemá žena žiadne práva na dedičstvo, rovnako ako všetky jej deti. Na ženy zosobášené týmto sobášom sa Egypťania zvyčajne dívajú zvysoka a jej deti budú pokladané ako niečo menejcenné po celý život. Muž má na základe tohoto papiera zakázať žene odchod z krajiny, a v tom prípade nepomôže ani obrátiť sa na ambasádu.

Jediný právoplatný sobáš zahŕňajúci všetky práva manželky a detí je na ministerstve spravodlivosti v Káhire u takzvaného ma´azun.

Taktiež platí, že iba máloktorý Egypťan by si vzal ženu za manželku, ktorá by s ním niečo mala pred manželstvom, alebo ktorá mala pred ním partnerov. Rozdiely možno badať aj napríklad v autobuse. Kým väčšina by pokojne nechala cudzinku stáť (snáď okrem 100% gentlemanov alebo tých, čo by si od svojho gesta niečo sľubovali), hneď ako by sa objavila Egypťanka, postavili by sa naraz aj viacerí. V ich očiach by jednoducho bola poctivá žena, ktorú hodno rešpektovať, kým cudzinka nie. Ale zasa nehovorím o všetkých egyptských mužoch. Sú takí, čo nerobia rozdiel v národnosti (to sú väčšinou tí, ktorí majú nejaké vzdelanie) a rešpektujú rovnako aj turistku aj Egypťanku a nepokladajú každú cudzinku automaticky za „sharmutu“. Taktiež sú šťastné manželstvá medzi Egypťanmi a cudzinkami. Pre väčšinu z nich však platí, že žena sa musí snažiť čo najviac priblížiť arabským obyčajom, aspoň na verejnosti keď už nie v domácnosti a nemôže robiť veci, ktoré by ponižovali jej manžela v očiach iných.

Život v egyptskej domácnosti:

Tak opísať toto je dosť ťažké, pretože všetko sa mení aj vzhľadom na počet členov a finančnú situáciu:

Tu sú klasicky rozdelené povinnosti každého člena. Kým otec celý deň pracuje a vracia sa okolo 4, alebo 5 večer (ak nie neskôr). Sú prípady keď sa vracia až neskoro v noci),žena sa venuje domácim prácam. Nevydáva na to však všetku energiu vzhľadom na to, že jej pomáha aj dcéra. Záleží aj na tom, či dcéra chodí do školy, alebo nie. Ak áno, matka musí zvládať viac, ak nie, je viacej na dcére. Platí pravidlo, že dcéra sa už od detstva učí variť a starať o domácnosť, takže žiadna domáca práca jej nerobí problém. V dome majú vždy čisto, aj keď zariadenie je často úbohé. Prevládajú živé farby, ornamenty a pestré koberce. V kresťanskej rodine je byt vyložený kresťanskými obrázkami, v islamskej je (väčšinou v prvej miestnosti kde ľudia vojdú) zarámovaný verš z koránu, alebo fotografia mešity. Ako som spomínala, zariadenie v priemernej rodine je veľmi jednoduché. Nesmie však chýbať televízor! Kuchyne sú väčšinou málo priestranné, takže jesť sa musí v iných miestnostiach. Ak je v rodine syn a dcéra, dievča má izbu samo. Ak sú napríklad 2 synovia a dcéra, tak obaja chlapci často bývajú v jednej izbe, aby dievča mohlo byť samé. Muži v rodine, ako živitelia, pracujú celý deň, ak otec zomrie, zodpovednosť živiť rodinu ide na najstaršieho syna (poznám prípad, keď začať pracovať musel 11-ročný chlapec, aby uživil celý zvyšok rodiny), ženám pripadá úloha v domácnosti. Vstávajú skoro ráno, aby pre mužov pripravili jedlo, a taktiež čakajú kým sa vrátia z práce a väčšinou večerajú až s nimi, aj keď by muž chodil domov pozde večer, alebo až v noci. Cez deň starostlivo vyčistia byt, navštívia susedky a poobede si väčšinou na chvíľu pospia. Egypťanky obľubujú telenovely, takže každý deň si vyhradia určitý čas na to, a popri pozeraniu sa často venujú ručným prácam. Je zvykom, že po návrate manžela mu žena vyzuje topánky a umyje nohy. Keď je v rodine aj dcéra, tak si úlohy zadelia a matka má tak viac času pre seba. Keď napríklad príde do rodiny návšteva, matka sa jej venuje, kým dcéra pripraví jedlo. Keď už hovorím o jedle, je nevhodné odmietnuť, ale aj tu platí určitý rituál. Ak vás ponúknu, prvý raz treba odmietnuť. Oni vás budú nútiť a núkať druhý raz. Vtedy by už bola neslušnosť odmietnuť. Nechajte si teda nabrať, ak dané jedlo nemáte radi, povedzte, že chcete len ochutnať, aby vám nenabrali veľa. Všetci budú s napätím čakať čo na jedlo poviete. Nehádžte znechutené tváre, urazili by ste ich. Ich priazeň si získate, keď sa budete tváriť prekvapene nad výbornou chuťou jedla (aj keď tým riskujete, že vám naberú druhý raz). Tým poctíte nielen ženu, alebo dievča, čo jedlo pripravovala, ale zároveň celú rodinu, ktorá bude hrdá na to, že má takú skvelú kuchárku. Keď ste na návšteve, treba si rovnako dávať pozor na to, ako sa oblečiete a treba si dávať pozor aj na to, čo poviete. Oblečenie by malo byť slušné, aby, ak ste žena, muži na vás prehnane neciveli, tým by sa mohli egyptské ženy cítiť dotknuté a aj v očiach toho muža by ste stratili na cene. Vážia si totiž ľudí, ktorí vedia zaujať aj v slušnom oblečení. Pozor si dávajte aj počas rozhovoru. Žena by nemala používať nadávky, alebo fajčiť, ponížila by sa tým (aspoň v očiach väčšiny prítomných). Treba si dávať pozor aj na náboženstvo hostiteľov. Nesmiete ich po tejto stránke nijako uraziť. Takže keď sa vám nepáči niečo v islame, nepovedzte im, že s tým nesúhlasíte. Radšej sa náboženskej téme úplne vyhnite. Pýtať sa na náboženstvo je dovolené (ale niektoré islamské rodiny stále dodržujú zvyk, aj keď už len zriedka, že je zakázané o náboženstve hovoriť. najmä počas trvania ramadánu).Ak sa pýtate kresťanov, radi vám o náboženstve porozprávajú bez toho, že by ste mali pocit, že vás do niečoho tlačia. V tomto sú dosť tolerantní a svojím záujmom o ich náboženstvo si ich úplne získate. Stojí za to občas to vyskúšať. Hneď zbadáte ako im zažiaria oči a so zápalom budú rozprávať. Aj vy u nich stúpnete. Pozor si dávajte len na to, aby ste ich nezačali presviedčať, že nemajú pravdu atď. Dotkli by ste sa ich. Oni rešpektujú to, že ste iného vierovyznania a nebudú vás nútiť a presviedčať o svojej pravde, takže im to nerobte ani vy. Ak máte záujem, môžete ich požiadať, aby vás zoznámili s ich koptským kňazom. Je to o zážitok naviac, a len máloktorým turistom sa ich podarí stretnúť. Ešte vzhľadom na návštevu by úplne ideálne bolo, keby ste do Egypta prišli na dlhší čas. V tom prípade by ste mohli pozvanie vrátiť a vaše vzájomné vzťahy by sa upevnili. Tu snáď treba len upozorniť, aby ste vopred počítali s tým, že keď pozvete muža, vezme so sebou aj manželku, alebo naopak. Nie je to pravidlom, ale môže sa to stať. Zavolajte radšej oboch naraz, aby ste sa vyhli nedorozumeniu.

Situácia sa mení, aj keď je v rodine syn. Automaticky sa mu prikladá väčšia dôležitosť, pretože on zabezpečuje rozšírenie mena rodiny na viacerých nositeľov. Syn je taktiež ochranca sestry a zvyšku rodiny. Dohliada na to, aby sa každý správal úctivo k jeho sestre a matke. Ak by ju niekto nejakým spôsobom urazil, rieši to jej brat. Ak by mal pomer pred manželstvom, nie je to riešené tak radikálne ako v prípade ženy. V niektorých prípadoch by ho otec zbil, alebo mu vynadal, aj keď by už nebol dieťaťom, ale jeho smrťou by sa to rozhodne nekončilo. Syn sa nevenuje domácim prácam (aj keď môže z vlastnej vôle) a má viac slobody ako dievča. Môže ísť študovať, čo pre dievčatá ešte pred pár rokmi nebolo možné. Teraz sa to už trošku mení – aspoň v mestách a v pokrokových rodinách. Najstarší synovia sú zvyčajne veľmi skoro zasnúbení so sesternicou, ale to ešte neznamená, že sa musia aj zobrať.

V Egypte platí, že každý chlapec si musí vykonať vojenskú povinnosť. Ta trvá 1-3 roky. Jediná možnosť, ako sa jej vyhnúť je študovať (ale to vojenskú povinnosť iba presúva na neskoršie, kým školu nedokončí), byť jediným synom, alebo mať vážne zdravotné problémy. A myslím skutočne vážne, pretože kým nie je napríklad slepý ako netopier (farbosleposť ho neospravedlňuje), alebo má silný stupeň cukrovky, alebo vážne problémy so srdcom, vojne sa nevyhne. Platí tiež, že ak váži viac ako 120kg, ísť nemusí. Preto mladí chlapci (najmä na dedinách) sa často prejedajú, aby sa vojne vyhli. Obľúbené rodinné aktivity sú nakupovanie a návšteva príbuzných. Na tie slúžia najmä piatky, kedy je pracovné voľno. Stredná vrstva si z času na čas dovolí aj dovolenku. Väčšinou je to niekde v Egypte pri Červenom mori, bohaté rodiny idú aj za hranice.

Celkový život sa až tak neodlišuje až na to, že nie je taký uponáhľaný, a vedia si urobiť radosť aj z maličkostí. Častejšie sa usmievajú a cítiť z nich obrovskú vzájomnú súdržnosť.

http://egyptania.szm.com/zivot.html

Zobrazuji 0 výsledků
Vaše odpověď

Prosím, nejprve se .