Ze Slovenska do Egypta a zpět

S L O V E N S K Á R E P U B L I K A

Dnes je 12.3.2000, nedeľa, 7 hod. a 34 min. Dôležitá udalosť, ktorú máme pred sebou, je cesta do Egypta, pričom už dnes nás čaká urputná cesta autobusom z Lučenca do Bratislavy, kde sme si vybavovali víza. Základnou podmienkou pre ich získanie bolo predloženie potvrdenia o zakúpení zájazdu. Išlo teda o samotnú letenku, ale aj potvrdenie o ubytovaní, a to po dobu celého pobytu. Na ambasáde mi tvrdili, že víza sa dajú vybaviť len na Slovensku. Nie je to možné priamo v Egypte, čo situáciu, samozrejme, značne komplikuje. Musím povedať, že jediný, kto nás nenechal napospas danej situácii, bol Daniel z CKM v Košiciach, ktorému touto cestou ešte raz ďakujem. Bol ochotný rezervovať nám hotel v Egypte. Táto rezervácia sa po získaní víz zrušila. Vedeli sme predsa, že s ubytovaním v Egypte nemôžu byť žiadne problémy. Preto je aj dosť ťažko pochopiteľná podmienka, ktorú egyptská strana požaduje. Po získaní spomínaného potvrdenia už nebol problém dané vízum získať. „Chcelo to len“ 800 Sk, fotku a vyplniť formulár, ktorý bol k dispozícii priamo na ambasáde.

Je 13.3.2000 a práve sme prišli do Bratislavy. Po úmornej nočnej ceste si trochu oddýchneme a následne sa odvezieme na Viedenské letisko, ktoré poznám už z mojej prvej cesty do Izraela.

Hodiny ukazujú 10 hod. a 22 min, už sme mali letieť, ale ešte sa tak nedeje. Ozaj, v Bratislave nastúpili ešte dva páry, ktoré tiež idú do Káhiry. To sa nám môže zísť … Teraz sedíme v lietadle a počúvam klasické viedenské valčíky. Je tu veľa Arabov. Čakáme …

Keďže je 11 hod. a 16 min., už samozrejme letíme. To vzlietnutie bolo opäť zaujímavé, skoro som zažil mimotelový zážitok. Teraz sa už nachádzame nad Maďarskom (Szeged). Práve sme dostali jedlo, takže ideme jesť !

E G Y P T

K Á H I R A

Za 10 minút sú 3 hod., resp. 4, pretože v Egypte je hodinový časový posun oproti nášmu domácemu času. Sme na letisku v Káhire. Z lietadla vyzeralo toto mesto obrovsky, až nekonečne. Cez víza sme prešli v pohode, ale partia zo SR ešte víza vybavuje. Akonáhle sme sa vzdialili od colného úradníka, hneď nás kontaktoval jeden mladý muž, ktorý nám ponúkal ubytovanie. Naša cena bola 8 LE (okolo 88 Sk) za izbu. Nakoniec sme ho však odmietli, lebo sme sa rozhodli počkať na naších spolucestovateľov, aby sme išli do mesta spolu a dojednali lacné ubytovanie. Samotné letisko v Káhire je úplne iné ako to, ktoré je v Tel Aviv, akoby bolo postavené na púšti. Z každého kúta je počuť arabštinu. Je to zaujímavé. Dúfam, že víza dostanú všetci.

Je takmer 24 hod. a čo všetko sa stalo !? V prvom rade chcem upozorniť na to, že získanie víz v Egypte už naozaj nie je hračka. Je to veľmi problémové, preto naozaj odporúčame, aby boli vybavené radšej priamo na Slovensku. Naši priatelia ich dostali len preto, lebo pre nich prišli skauti, od ktorých mal jeden pár pozvanie. Ináč by to tak „optimisticky“ nedopadlo ! Hoci dostali povolenie len na týždeň, chcú tu zostať dlhšie. Potom ako víza dostali, rozdelili sa. Tí s pozvaním museli ísť ku skautom a tí druhí šli s nami. Z letiska sme šli autobusom č. 949 do mesta, na hlavné námestie – Midán Tahrír. Cesta bola vzrušujúca. Káhira bola neskutočne veľká, vysvietená, plná áut a ľudí. Naozaj sa zdá, že tu neplatia dopravné predpisy, jednoducho silnejší a drzejší vyhráva. Je to fantastické mesto, s orientálnym a zároveň moderným nádychom. Keď sme na Md. Tahrír vysadli, šli sme peši hľadať ubytovanie, ktoré malo byť v bočných uliciach, oproti vchodu do Egyptského múzea. Množstvo ľudí sa ponúkalo, že nám zoženie ubytovanie. Jedným egypťanom sme sa nechali prehovoriť. Ubytovanie sme vybavili za 100 Sk/noc pre 1 osobu. Je to celkom lacné a ide naozaj o čistý hotel. Volá sa Richmond hotel. Arab, ktorý nás sprevádzal bol dosť komunikatívny a navrhol, aby sme v duty free shope kúpili pivo, liehoviny a cigarety. On nám za to dá každému 25 LE + cestu do Gízy a Sakkáry. A to už zajtra ráno o 8 hod. a 30 min. Cesta do obchodu bola super, šli sme asi 3/4 hod. cez mesto taxíkom, samozrejme zadarmo. Ulice akoby nemali pruhy a každý ide tam, kde sa zmestí. Aby som nezabudol. Prechod cez cestu – to je úplná bomba! Musí sa uplatniť teória BUĎ – ALEBO. Je potrebné sa „surovo“vybrať na cestu, hoci je tam „kopa“ áut. Ešte pred nákupom v duty shope sme boli účastníkmi klasickej akcie – fajčenie vodnej fajky. Záver dňa: Káhira je fantastické mesto. Bolo srandovné, keď do autobusu nastupovali ľudia v behu, lebo niekedy autobus ani nestál. Jednoducho – riadený chaos !

14.3.2000, je ráno, trochu sme si pospali. Sedíme v kaviarni, neďaleko Giza station (nie RAMZES station !), kde za 30 libier na 1 os. dostaneme lístok do Luxoru. Je to super cena, leba bežne sa kupuje za 35-40 LE. Je vhodnejšie si ísť vybaviť cestovné lístky sem, lebo tu nie je taký problém ich získať ako na hlavnej stanici. Je však dôležité, aby sa lístky vybavovali aspoň 2 dni dopredu ! Teraz pijeme čaj, ľudia fajčia vodné fajky, doprava je v maximálnej premávke. Potom by sme mali ísť k pyramídam…

Deň bol dlhý a vôbec som nemal čas, aby som v jeho priebehu niečo napísal. Teraz ležíme na izbe a je 23 hod. a 32 min. Dnes sme boli v Gíze. Zaviedol nás tam náš sprievodca, ktorý nám vybavil tento hotel. Pred tým sme boli v papyrusovom múzeu, kde nám predviedli ich výrobu. My sme si dva kúpili. Nasledovali pyramídy. Týčili sa už z diaľky a boli ohromujúce. Sprievodca nás zaviedol k „ťaviarom“. Cena, ktorú nám ponúkali bola 40 LE/1 os. Bola to dobrá cena, ale aj tak sme ju odmietli. Šli sme pešo. Vstupné študentské bolo 10 LE/1 os. Sfinga pred Chufréovou pyramídou bola obrovská. Začali sme však s Cheopsovou pyramídou. Denne sa tu akceptuje návšteva 300 ľudí, a to 150 ľudí o 8 hod. a 150 ľudí o 13 hod.. To sme však nestihli, takže moja túžba po tejto najväčšej pyramíde stále trvá. Prezreli sme si Chufrenovu a Mykeirovu pyramídu. Jednali sme aj s prevádzačmi na ťavách a dojednali sme asi 300 metrový prevoz za 1 LE/1 os.

Aby sme toho stíhali viac, odviezli sme sa rýchlo do Sakkáry taxíkom za 4 LE/os. Bola to super cesta. Staré hlinené domy, paláce, či rezidencie sú v kontraste so zaostalými štvrťami a kopou smetia na brehu fantastickej rieky Níl. V Sakkáre sme videli Džosérovu stupňovitú a najstaršiu pyramídu. Vstupné stálo 10 LE/os. + 5 LE za foto. Späť sme cestovali už trochu drahšie, tým istým taxikom, a vystúpili sme v Gíze. Mestskou dopravou sme sa dostali do centra mesta. Ľudia sú veľmi ochotní, radi poradia a ukážu autobus, ktorý ide na Md. Tahrír. Dokonca aj vyberač lístkov si pamätá kam chcete ísť a vždy pomôže, prípadne zastaví aj celý autobus, aby ste vystúpili tam kde treba. Zajtra by sme si mali obzrieť Káhiru.

15.3.2000, je ráno okolo 8 hod., trošku sme sa oneskorili, lebo už o 7.30 hod. sme mali byť v meste. Ideme si pozrieť islamskú Káhiru, predovšetkým trhovisko Khán al Khalili. Na raňajky sme mali petah s paštétou, ktorý ale nebol taký dobrý ako v Izraeli. Lepšie sú také „sympatické“ dlhé rožky. 1,5l vody stojí 1,50 LE kým sóda, resp. voda s bublinkami stojí 3,20 LE.

Ani sme sa nenazdali a už je večer. Bol to veľmi namáhavý deň. Naším cieľom bolo trhovisko v islamskej štvrti. Po dlhej ceste peši, popod dlhý most, ktorý začínal pri Opera square sme dorazili k nášmu cieľu. Na konci mostu začína slávna Khán al Khalili. My sme šli opačným smerom, až sme sa dostali do mešity HUSSAIN, ktorá ale nie je sprístupnená pre turistov. Popri nej vľavo sme išli touto islamskou cestou, až sme vyšli bránou Bab an Násr a následne späť cez druhú bránu Bab al – Futuch. Popri mešitách sme došli k trhovisku, kde som si vyskúšal sukňovité oblečenie. Kúpili sme voňavky (50 piastrov za 1 gram), košele a tričká. Samé super veci. Kúpili sme najmenšie fľašky plnené esenciami a jednu sme dojednali za 16 LE. Košeľu som si kúpil za 15 LE a dve tričká za 12 LE. Celý klasický oblek z perfektnej látky stal 55 LE . Mohol som ho mať za 50 LE, ten som už nekúpil. Po tejto nákupnej zábave sme šli do Al – Azhar mešity, ktorá je významovo na rovnakej úrovni ako Vatikán v kresťanskom svete. Bolo to pekné a pôsobivé. Čo však nasledovalo? Pekelná cesta na Citadelu. Tou cestou ako sme šli my, snáď normálny turista ani nešiel. Išli sme priamo cez islamské hniezdo „strašidelných ľudí“, čo vôbec nebolo príjemné. Nakoniec, po obchádzke Citadely, sme sa do nej aj dostali. Vstupné bolo 10 LE pre študentov. Hlavná mešita Muhameda Allího bola fascinujúca. Z Citadely bol prekrásny výhľad na Káhiru a v diaľke sa týčili pyramídy, ktoré sú viditeľné v dobrých „bezsmogových“ podmienkach.

Naspäť sme sa vrátili taxíkom na Tahrir square za 2,5 LE/1 osoba (boli sme štyria). To bola už cena po zjednaní. Keďže sme do ubytovne prišli až o 17.15 náš sprievodca nebol ochotných ísť s nami na Gíza station. Šli sme tam teda bez neho za 10 LE/2 osoby. Tam sme si vymenili lístok, aby odchod vlaku do Luxoru bol v utorok , pretože zajtra v noci máme naplánovanú cestu do Dahabu. Zmena podmienok stála 4,5 LE/1 osobu. Naspäť sme už šli mestskou hromadnou dopravou za 25 piastrov/1os späť do centra mesta a navštívili sme tamojšie fast food. Tradičné egyptské jedlo sa volalo koshere falfele a stálo iba 2 LE + cola za 1,25 LE. Bolo to naozaj chutné, sýte a lacné. Gro tvorili cestoviny.

Po výbornej večeri sme došli do našej ubytovne, stojacej na ulici Sheriff street, ktorá kolmo naväzuje na známu 26´th Street. Na izbe sme jedlo zapili becherovkou a zavolali domov. 1 minúta telefonického hovoru stála 6,5 LE a po 12 hod. PM to bolo za 6 LE.

16.3.2000 – vstali sme o 7 hod. a 30 min., teraz je 8 hod. a 12 min. Chystáme sa jesť, konkrétne salámu, chlieb a hovädziu sáčkovú polievku. Keď sme sa išli umyť, na chodbe zabíjali, resp. rezali nejaké zviera. Nič sympatické. Keď sme sa vracali z umývarky, to zviera už viselo na ráme dverí. S úsmevom sa nám ospravedlnili, ale vraj majú sviatok. Je to tak. Už od štvrtku majú až 4 dni FEST, ktorý platí pre islám. Aj preto všetci tiahli vo štvrtok do Luxoru. Bol to hlavný dôvod, prečo nám vlak zostal len na utorok.

Je 14 hod. a len teraz sme sa dostali von z Egyptského múzea. Vstupné bolo 10 LE/študent, za kameru sa platilo ďalších 10 LE. Múzeum sa nezdá príliš veľké, ale je to len zdanie. Je také obrovské, že tam človek môže stráviť aj celý deň. Osviežujúco pôsobili múmie, no tie vyžadovali dodatočnú investíciu 20 LE/študent. Videli sme Ramzesa II, Setchiho I, Ramzesa IV, Mereptaha a pod. Bolo to perfektné. Teraz sedíme pred múzeom, konkrétne na sfinge a dojedli sme keksík. Odfotíme sa a ideme ďalej …

Nachádzame sa v Koptskej štvrti, ktorá predstavuje najstaršiu časť Káhiry. Šli sme tam metrom za 50 piastrov na 1 os., na zastávku MAR GIRRIS. Je to dobré zrýchlenie trasy. Hneď ako sa vyjde z metra , na pravej strane stojí pekný chrám, v ktorom teraz sedíme. Pravdepodobne Nemci vyspevujú Aleluja. Teraz som zistil, že to boli Japonci. Je to tu úplne iné ako v islamskej štvrti.

Je 16 hod. a 30 min. Navštívili sme aj bazár, kde sa predáva všetko, čo súvisí s historickými pamiatkami – najlepší obchod svojho druhu. Sme v ďalšom chráme. Spievajú sa tu podmanivé, ortodoxné, či pravoslávne piesne. Škoda len, že už je toľko hodín, lebo ďalšie pamiatky už pozavierali. Takže ideme späť do centra (4 zastávky), opäť metrom za 50 piastrov.

Je 19 hod. a nachádzame sa za hotelom Hilton pri Níle, kde je veľká show. Sú tu vysvetlené lode, hudba je fantastická. Plavba na 1 hod. po Níle stojí 20 LE, dá sa určite dojednať za podstatne nižšiu sumu. Škoda len, že už musím ísť, pretože nás čaká cesta do Dahabu na Sinai zberným taxíkom.

Nachádzame sa v „prístavisku“ zberných taxíkov za vlakovou stanicou. Dojednávali sme cenu do Dahabu. Ponúkli nám cestu za 100 LE/1os. Po dlhšom vyjednávaní sme dohodli cenu 35/1os. Je pravda, že sme boli štyria. Podarila sa nám dobrá kúpa. Čakáme… Už je 22 hod. – čas, kedy sa chystáme na odchod priamo cez Suez. Zajtra ráno by sme mali byť v Dahabe, ktorý je vzdialený 590 km …

17.3.2000, 6 hod. a 30 min. – nachádzame sa v Torsine. Toto mestečko leží už na Sinai, 400 Km od Káhiry. Určite je tu lepšie ako v Sueze. Cesta z Káhiry do Suezu stojí 7-7,5 LE. Suez bol otrasný. Aspoň mne pripadal ako hrozné miesto, kde sa stretáva spodina. Som rád, že sme odtiaľ takmer hneď odišli.

Do Torsiry to stálo 15 LE. Prihovorilo sa nám veľa taxikárov, ale zatiaľ ponúkli len vysoké ceny. Uvidíme …

Je 9 hod. a 25 min. Zo spomínanej dediny sme sa dostali zberným taxíkom za 5 LE na 1 os. Došli sme na autobusovú stanicu ďalšieho, ale už turistického centra (Šarm aš-Šajch), ktoré je vzdialené 98 Km od Dahabu. Stopli sme si auto, ktoré má malý nákladný priestor. Stojí nás to 4 LE. Sedíme na otvorenom priestore. Je to super. Vejú nám vlasy a tešíme sa na Dahab. Ide nás odfúknuť, ideme asi 14 Km/hod.

DAHAB

18.3.2000 – Začnem ešte včerajším dňom. Už spomínaný šofér nás nakoniec do Dahabu nemohol doviesť, lebo nás stopla polícia. Prevoz na otvorenom priestranstve totiž nie je povolený. Túto službu môžu poskytovať len vybraní prevádzkovatelia týchto služieb. Nakoniec sme si vybrali jedného z nich a za 10 LE nás odviezol do Dahabu.

Dahab je malé prímorské mestečko. Bývame v hoteli Seven Heaven v Beduin Village. Ešte sme sa síce neubytovali, ale to preto, lebo v noci o 23 hod. sme vyrazili na hotelový výlet do St. Katherine Monestery, spojený s výstupom na horu Sinai, kde Mojžiš dostal desatoro božích prikázaní. Odfotili sme si východ slnka z výšky približne zhodnej s nadmorskou výškou nášho Gerlachovského štítu. Je tu nehorázna zima a vietor.

Je 9 hod. a 45 min. a nachádzame sa v kláštore svätej Kataríny. Mám sa práve pozrieť na horiaci krík. Už sa teším…

19.3.2000 – Áno, horiaci krík som videl a potajomky sme si odrezali kúsok z vetvičky. Je jasné, že si ju beriem domov. Kúpil som si aj brožúru o tomto kláštore za 8 LE. Šli sme si ešte pozrieť cintorín, patriaci kláštoru, a potom sme sa vrátili k autu, ktoré nás čakalo. Všetci už boli netrpezliví, pretože sme chýbali len my. No nič, veď sme sa nedohodli na konkrétnom čase. Povedalo sa, že keď si všetko pozrieme, tak sa pri aute stretneme. Niektorých to asi nezaujímalo. Prišli sme pred 13 hod. Zaplatili sme za výlet. Na 1 os. to bolo 30 LE. Došli sme na izbu, kde sme zaľahli a pomerne dlho spali (najdlhšie v mojom živote), vlastne až doteraz. Únava sa naozaj nedá oklamať … Dnes sa máme ísť potápať do zátoky BLUE HALL. Uvidíme, či si to budeme môcť ešte rezervovať. Dnes v noci alebo zajtra ráno sa vraciame do Káhiry.

Je 9 hod. a 50 min. a na 10.30 máme rezervované auto do zátoky Blue Hall, kde sa budeme potápať. Prenajatie auta na celý deň pre 1 os. stojí 10 LE. Už sa teším, len aby som bol schopný vstúpiť do vody (Červené more). Spolu s priateľkou sme si rezervovali autobus, resp. mikrobus do Káhiry o 23 hod. Ide však aj o 8 hod. ráno, ale keďže plánujeme navštíviť Alexandriu, je vhodnejší prvý termín. Cesta z Dahabu do Caira mikrobusom stojí 55 LE/1 os. a ráno 45 LE/1 os.. Nočný spoj je drahší, lebo v podstate nie je nutné platiť za izbu cez noc …

Teraz sa nachádzame na pláži Blue Hall. Je to tu veľmi zaujímavé. Je tu horúco a voda je relatívne teplá. Už sme sa aj potápali. Bolo to fantastické. Toľko farebných rýb, morskí ježkovia a korale. Všetko je blízko brehu, ktorý prudko spadá do veľkej hlbiny. Snáď urobíme aj foto. Jedlo je tu už o niečo drahšie. Príklad cien :

Cola, Sprite, Fanta, Tea = 2 LE

Pizza od 10 LE do 22 LE

Spaghetti od 8 LE do 12 LE

O 16 hod. sa vraciame späť do Dahabu, ktorý je vzdialený len okolo 15 km.

Ozaj ! Včera, resp. predvčerom sme boli na perfektnej večeri, ktorá pozostávala zo šalátu a originálu egyptskej kuchyne – šiš kebab. Ten mi však veľmi nechutil, asi ako mleté mäso s korením. Vyšlo nás to na 10 LE. Nasýtili sme sa tým na dlhú dobu. Teraz sme si kúpili PIZZU za 10 LE – jednu pre dve osoby. Máme mať vraj diskont. Uvidíme …

Aby som nezabudol, prenajatie okuliarov stálo 5 LE/1 os. a prenajatie plutiev ďalších 5 LE.

20.3.2000, pondelok – stále sme ešte v Dahabe, včera večer sme mali ísť už do Káhiry, ale nenašiel sa dostatočný počet záujemcov. Len jeden Egypťan. Ak sme chceli ísť, mali sme si priplatiť 7,50 LE/1os. Radšej sme prespali. Dnes o 15 hod. by sme mali byť v Káhire.

Je 11 hod. Smerujeme do Táby, čo je pohraničné mesto s Eilatom v Izraeli. Prešli sme teda celé západné pobrežie Sinaju. Vidieť prekrásne hory, medzi ktorými sa zrazu objaví Červené more a ďalšie hory Saudskej Arábie. Sú tu akési čudné skaly. Celá cesta je z nich červená. Práve prichádzame na vnútrohraničný prechod v Egypte.

Pred vstupom do mesta (Tába) sme sa vybrali po ine ceste, ktorá lemuje hranicu s Izraelom. Aby som však nezabudol, 1l benzínu stojí 3-4 Sk ! To sa potom jazdí …

Je 13 hod. a 20 min., mali sme prestávku, sme asi 250 km od Káhiry. O chvíľu pôjdeme tunelom popod Suezský prieplav. Kúpili sme si super orieškový koláč za 3,50 LE. Okrem toho badať jav veľmi netypický, a to, že trošku prší, šofér musel zapnúť aj stierače a naše tašky moknú na streche auta …

18 hod. 12 min. A opäť sme v Káhire. Najhoršie bolo, že sme nevedeli, kde sme. Šofér nás vysadil pred železničnou stanicou, kde sa nachádza veľká socha Ramzesa II z Memfisu. Trošku sme sa popýtali a zistili sme, že na Md. Tahrír sa dostaneme, ak pôjdeme asi 15 až 20 min. rovno za nosom. Tak sa aj stalo až sme došli k múzeu. Odtiaľ to už bola hračka. Dokonca cestou do nášho bývalého hotela nás odchytil majiteľ hotela DAHAB (je tiež pekný a pomerne čistý) a ponúkol nám izbu za 10 LE/1os. + raňajky. Bolo tam pekne, ale keďže by sme neboli na izbe sami, rozhodli sme sa, že pôjdeme do nášho starého známeho hotela RICHMOND. Prišli sme tam, najskôr nás z recepcie jeden kolega nespoznal, ale potom sme sa mu pripomenuli. Ukázal nám výbornú izbu s 3 posteľami. Chcel však 15 LE. My sme mu opäť pripomenuli, že sme tu už bývali, že nemáme peniaze, že sme študenti a že už ráno o 8 hod. odchádzame. Okrem toho, vraj ho pozdravuje aj známy z Dahabu, zo Seven Heaven. Zabralo to a dostali sme veľmi dobrú izbu za 10 LE/1 os. Zajtra plánujeme ísť o 10 PM do Luxoru, ešte ráno by sme chceli navštíviť Alexandriu.

21.3.2000 – je 7 hod. a 15 min. Už sme pobalení, pretože si chceme ísť obzrieť Alexandriu. Keď som sa šiel umyť, v kúpeľni bol veľký šváb. No nič, stávajú sa aj také veci. Podstatné je, že aj napriek tomu sú kúpeľne udržiavané v čistote. Čo je horšie, v noci sa prejavila chrípka. Bolí ma trochu hrdlo. To asi kvôli tým vodám, ktoré v Dahabe predávali len chladené. Mimochodom, chrípka je druhá najčastejšia choroba, s ktorou sa turisti v tejto zemi stretnú! Dnes sme si aj spočítali, čo a hlavne koľko sme už minuli. Musíme sa trochu obmedziť. Na druhej strane : keď sme už tu, prečo by sme mali významné časti Egypta vynechať ? Sám som zvedavý, či sa na stanici pre Alexandriu rozhodneme …

Asi nakoniec pôjdeme do Menoferu. Cestovné do Alexandrie stojí 11 LE/os, samozrejme, že na študentský lístok. Veľmi dobrý vlak je o 8 hod. a 30 min a návrat o 17 alebo 18 hod, pričom cesta trvá 2 hodiny a 30 minút.

Za 5 minút je 10 hodín. Naši spolucestujúci došli z Dahabu. Rozhodli sme sa, že pôjdeme do Menoferu. Teraz išli ešte vykonať očistu po dlhej a namáhavej ceste. Stretli sa v Dahabe ešte s jednou Slovenkou, ktorá pochodila celý Egypt. Vravela, že do Abú Simbel sa dá dostať len letecky za 80$, čo je pre nás veľmi, ale veľmi drahé. Keďže už vieme, že Abú Simbel si neobzrieme, máme tak jeden deň navyše, ktorý pravdepodobne využijeme na obhliadku Alexandrie.

MEMPHIS

Je 15 hod. Sme v Memfise. Dostali sme sa sem celkom lacno. Najskôr sme nastúpili na autobus č. 997, ktorý má zástavku za Egyptským múzeom. Tento autobus ide až k pyramídam. Potom sme prestúpili na zberný special taxi až do Menoferu. Je tu super. Pekné, otvorené múzeum pod holým nebom, kde sa nachádzajú sochy Ramzesa II, sfinga, sarkofág Amenhotepa a pod. Vstupné do Memfisu bolo 7 LE pre študenta + 5 LE za fotenie. My sme síce fotili, ale fotoaparát sme neprihlásili – fotenie zdarma. Memfis bolo kedysi hlavné mesto Egypta. Jeho krása pominula hlavne vplyvom záplav Nílu. Mesto a jeho hranice už nie sú celkom zrejmé, ale je jasné, že sa nachádzalo práve tu. Za plotom, ktorý ohraničuje areál, sú ďalšie vykopávky, kde vidieť zaujímavé hrobky. Tam však prístup nebol umožnený, takže nasleduje cesta späť do centra Káhiry …

Je 19.17 hod., vrátili sme sa už z Memfisu. Cesta bola prekvapivo lacná. Prepeškovali sme cez jednu dedinu, a potom sme zohnali zberný taxi za 50 piastrov, čo sa nám zdalo neuveriteľné. Z centra mesta sme šli na večeru – obľúbené Kosherey falfela za 2 LE/1porcia, a potom na trh s ovocím a zeleninou, ktorý stojí nedaleko nášho hotela (stačí prejsť na druhú stranu známej 26´th Street. Nachádza sa tu aj hotel Sultán, ktorý však ani z vonku nepôsobí prívetivo. Kúpili sme dve papriky a mandarinky. Potom začalo pršať. Došli sme späť do nášho hotela, kde nám už dobrý priateľ poskytol izbu zadarmo dokedy chceme, pretože vedel, že o 22 hod. odchádzame do Luxoru. Takže nás čaká dlhá cesta naprieč Egyptom po celú noc …

Je 21 hod. a 47 min., necelých 15 min. do odchodu a my sedíme, aspoň dúfam, vo vlaku do Luxoru, ktorý ide z 8 nástupišťa. My máme 9 vozeň, sedadlá 15 a 16. Mám pocit, že sedím v lietadle. Všetko je ladené do modra a opierky na hlavu sú zelené. Sú dosť od seba vzdialené, asi 30 cm od kolena a to je už čo povedať. Okrem toho, sedí sa nám veľmi pohodlne – aspoň prvých 10 minút. Pravda je však taká, že cesta nebude krátka. Ináč je zaujímavé, že vo vlaku neexistuje kupé. Sedí sa tu ako v lietadle, alebo v našom Intercity. Čo sa týka tretej triedy (my cestujeme druhou), tá mi pripadá na úrovni s našimi „malinami“ – staršími osobnými vlakmi. Myslím si však, že tunajšej druhej triede sa nevyrovná ani naša prvá trieda. Značenie v železničnej stanici je prehľadné. Dobré je, ak si pri kúpe lístka necháte vysvetliť, kde vlastne máte sedieť, kedy odchádzate, z ktorého nástupišťa a pod. Po týchto informáciach by už nemal byť problém so správnym výberom vlaku.

22.28 hod. – po 25 minútach cestovania sme došli na prvú zastávku – GÍZA, odkiaľ je odchod o 22.50 hod. Momentálne ma mrzí to, že ma ešte bolí hrdlo a strácam hlas. Dúfam, že sa to zlepší. Práve som zapil acylpirín … Keď však už píšem o Gíze je dobré pripomenúť, že cestovné lístky je možné kúpiť nielen na Ramzes station (hlavná stanica), ale aj tu. Ide totiž o menšiu stanicu, čím vzniká možnosť ľahšieho obstarania si lístkov do Luxoru, či Asuánu.

Jazda zatiaľ bola pomalá, asi preto, že sme doteraz cestovali po Káhire. Mierne nás otravuje skutočnosť, že do vozňa pravidelne nabiehajú predavači novín, suvenírov a pod. Pritom strašne nahlas vykrikujú arabské „hatlaniny“. Za mnou ešte k tomu spieva nejaký arab modlitby. Momentálne je 22 hod. a 35 min. a konečne sme sa pohli. Potom by to ale znamenalo, že ešte sme neboli v Gíze. No, nechajme sa prekvapiť…

22.3.2000, streda, 6.45 hod. ráno. Nachádzame sa v južnejšom Egypte, pravdepodobne nie veľmi Ďaleko od Luxoru. To bude ešte sranda, kde vystúpiť. Cesta je dosť pomalá, vlak išiel snáď v rozmedzí 60 – 80 Km/hod, maximálne 90 Km/hod (podľa môjho odhadu). Treba však podotknúť, že okolitá príroda je nádherná a fascinujúca – zelené polia, hlinené domy a kedy-tedy v pozadí vidieť vysoké skaly. Samotná cesta pre automobily je priemerná a aj to je dôvod, prečo autá častokrát v pohode predbiehame.

Ochutnali sme naše mandarinky z Káhiry. 4 mandarinky stáli 75 piastrov a 2 papriky 50 piastrov. Dodatočné raňajky si dáme až v hoteli v Luxore. Ešte ma napadlo – vlak je aj po 8 hodinách sedenia veľmi príjemný, nebolí ma ani hlava, ani zadok. Jednoducho by som vydržal cestovať ešte raz takú dlhú cestu. S našimi vlakmi sa to veľmi porovnať asi nedá. Máme čo doháňať …

LUXOR

Je to tu. Moje hodinky ukazujú 8 hod. a 45 minút a my sme už ubytovaní. Chceli sme sa ubytovať v hoteli HAPPYLAND za garantovanú cenu 7,5 LE. Pred vlakom nás však „zbalil“ vlastník hotela OASIS a ponúkol nám jednu izbu pre všetkých za 6 LE. Keďže sme mu povedali o našom hoteli HAPPY LAND, stiahol cenu na 5 LE. Teraz však máme samostatné izby a stojí nás to 6 LE/1 os., v tom sú zahrnuté aj raňajky.

Raňajkujeme slovenský guláš, a pritom si prezeráme našu izbu so štyrmi posteľami a balkónom. Je tu celkom fajn a čisto. Zdá sa mi to lepšie ako v Dahabe. Už nám bol ponúknutý aj zájazd do údolia Kráľov a kráľovien, ale zatiaľ sme ho odmietli. Dnes máme naplánovaný Karnak.

Je 22 hod. a 7 min. Sedím na posteli v hoteli OSASIS. Dnešný deň bol náročný. Po raňajkách sme si oddýchli, osprchovali sa a šli do mesta, ktoré je pomerne veľké, hoci má „len“ 40 tis. obyvateľov. Hlavná cesta pri Níle je perfektne udržiavaná, plná rastlín a turistických ľodí. Náš smer bol však Karnak. Vstupné bolo 10LE/1os. Čo sme vo vnútri videli, to sa nedá popísať. Tá veľkoleposť bola neskutočná. Ako vždy, najvýraznejší bol RAMZES II a jeho stavebné práce, ale aj kráľovná Hatšepsovet. Cestou späť do mesta sme si rezervovali drošku, čo stálo 2,50 LE na 1 os. až k Luxorskému chrámu, ktorý hlavne za nočného osvetlenia pôsobí fascinujúco. Medzi tým nás stiahli na čln a nahovorili na výlet do Théb, Údolia mŕtvych na somároch. Ponuku sme akceptovali (samozrejme, že po miernom vyjednávaní). Celodenný výlet do krajiny mŕtvych na somároch nás stál 25LE/1os. Vedel som, že raz nejaké zviera určite chcem vyskúšať, takže nás dlho prehovárať nemuseli. Potom sme šli na stanicu, kde si naši spolucestujúci museli kúpiť lístok do prvej triedy na sobotu, lebo všetko už bolo rozpredané. My sme si kúpili lístok z Asuánu do Káhiry za 33 LE/1 os., čo je veľmi dobrá cena. Takže lístok sa dá kúpiť aj v inom meste, čo nám vyhovovalo lebo sme mohli spiatočný lístok kúpiť v predstihu.

Ako som predpokladal, mám teplotu a veľmi ma bolí hrdlo. Urobili sme si na izbe teplý čaj a zapili tabletky Orofar – proti bolesti hrdla, ktoré som kúpil v jednej z miestnych lekární.

23.3.2000, štvrtok, 7 hod. a svieti slnko. Pre Luxor to platí asi vždy. Zabudol som ešte napísať, že je tu tak horúco, ako u nás počas najteplejších dní. Dlho sa teda na slnku vydržať nedá … O 7.30 hod. sme dohodnutí na raňajky, a potom o 8 hod. sa musíme stretnúť s naším sprievodcom na brehu Níla.

Je 19 hod. a 7 min., čas pokročil a nachádzame sa už v hoteli. Deň bol veľmi pestrý. Začal raňajkami, konkrétne tri polovičky rožkov (pomerne dlhých), maslo, syr a džem + čaj. Celkom dobré, akurát sú tu také otravné muchy, že ma to privádza do stavu nervozity. Nechovajú sa ako naše muchy, kľudne si drzo pristanú na pere, oku, nose a pod. Po raňajkách sme šli na miesto, na ktoré sme sa dohodli. Šli sme tam s tým, že ideme ešte bojovať o lepšiu cenu. Tvrdili sme, že sme si museli kúpiť lístky do Káhiry I. triedy, čo je drahšie ako II. trieda, ktorá bola plná. A to sa kupovali vo štvrtok na nočný vlakový spoj v piatok. Bolo to naozaj o dosť drahšie. Nakoniec sme sa dohodli na 21 LE/1 os. Preplavili sme sa cez Níl (cena 1LE tam za prevoz a 1LE späť už bola v cene) a na druhej strane, okrem množstva taxikárov na nás čakali naši sprievodcovia s oslami. Ja som mal silného a dokonca najvyššieho somára. Hneď sme si padli do oka. Priateľke bol priradený taký biely oslík, zdal sa byť trošku slabší, ale veľmi zlatý a vytrvalý. Vždy chcel byť prvý. Vyrazili sme a bolo to veľmi zábavné. Po krátkej asfaltke sme nabehli do malých uličiek dedinky, bolo to veľmi autentické. Týto ľudia asi doslova milujú prach a bordel . Prešli sme do prekrásnych sýto zelených polí. Tu sme sa veľmi rozbehli až tak, že priateľkin oslík sa potkol o kameň a nasledoval nepríjemný pád. Už sa to však viackrát nezopakovalo. Kúpili sme si lístky a smelo sme sa vybrali do Údolia kráľovien. Tam sme navštívili hrobku TITI, mladých synov RAMZESA III. Bola tam samozrejme ešte hrobka Nefertari, ale tá je veľmi drahá 100 LE/1os. Myslel som si, že tam bude viac hrobov. Hrobky však neboli obrovské, ale s farebnými hieroglyfami pôsobili nádherne. Cestou k oslom som urobil dobrý obchod. Jano si kúpil pletenú farebnú čiapku za 10 LE a pero. Neskôr sme sa dozvedeli, že egyptská cena takejto čiapky je 5 LE. Ja som však dostal rozkladacie staršie foto ako i hieroglyf na skale. Vyzerá ako originál. Dal som za to 1 zapaľovač a kľúčenku. Určite som neprerobil …

Nasledoval horror, cesta do Údolia kráľovien. Šli sme cez vysoký vrch, ktorý sa týči na chrámom Hatšepsovet. Skľúčujúco pôsobilo, že 50 cm napravo odo mňa bola 300 m hlboká priepasť. Keby sa somár pošmykol, asi by som toho už veľa nevidel, len ak tak na druhom svete. A keď ešte tie somáre poháňali, aby šli rýchlejšie … Je to horšie ako niektoré zo známych adrenalínových športov. Zostúpili sme pešo do Údolia kráľov. Na 1 lístok sme si mohli vybrať ľubovolné tri hrobky (okrem Tutanchamona). Vybrali sme si : Tuthmose IV, Amenhotep II (stojí za to lebo tu boli naukladané takmer všetky múmie faraónov, pretože kňazi ich kvôli bezpečnosti chceli ukryť na jedno bezpečné miesto. Jednoducho sa báli vykrádačov hrobov),Merenptah (syn Ramzesa II). Jeho hrobka bola najdlhšia a najlepšia. Hrobka Ramzesa II a jeho otca Setchiho I bola uzavretá.

Ešte som zabudol spomenúť, že cestou ku kráľom som sa zastavil v El Medine, kde žili a boli pochovaní umelci, čo zdobili hrobky. Bolo to pekné. Šiel som tam sám lebo aj na to bolo potrebné mať vstupné. Z Údolia kráľov sme pokračovali na druhý kopec, z ktorého bolo pekne vidieť Hatšepsovetin chrám. Dnu sme však neboli, stálo to 12 LE/1os., resp. 6 LE pre študenta. Zišli sme z kopca, prešli zaujímavou dedinou, kde si majitelia domov svoje príbytky maľujú výjavmi púte do Mediny a Mekky. Nakoniec sme navštívili veľkolepé Ramesseum, ktoré slúžilo ako zádušný chrám pre Ramzesa II. Boli tam výjavy Ramzesovej bitky pri Kadeši s Chetitmi. Nakoniec sme si pozreli dve obrovské sochy, ktoré strážia vstup do Údolia kráľov a kráľovien.

Keď sme sa vrátili, prenajali sme si feluku za 3,75 le/1os na 1 hodinu, aby sme videli západ Slnka. Je tu aj banánový ostrov, ale ten asi nenavštívime.Počas tejto plavby som si nabral vodu z Nílu do malej fľaštičky – na pamiatku. Bola však strašná zima a tak sme rýchlo bežali do hotela …

24.3.2000, piatok, 8 hod. a 13 min. Je pekné slnečné ráno, aj keď je v izbe trochu zima. Priateľka išla vyprať veci, ja som sa osprchoval a umyl si vlasy. V dnešnom pláne vystupuje do popredia návšteva Luxorského chrámu. Tam končil náboženské procesie, ktoré začali, samozrejme, v Karnaku. Tieto dve posvätné miesta boli navzájom prepojené jednak riekou Níl, jednak cestou lemovanou sfingami. Dnes tomu tak už nie je. Chceli by sme navštíviť tamojší turistický bazár. Uvidíme, čo tam bude. Naši spolucestovatelia však už dnes cestujú domov o 23 hod a 30 min. do Káhiry. Zajtra, niekedy poobede majú odlet. Ja sa chcem dnes opýtať, či hotel robí cestu do Abydonu a Dandari alebo, či je možné navštíviť Abú Simbel autobusom. Podľa toho sa rozhodneme, či ísť do Asuánu zajtra alebo až napozajtra. Tak či onak, cestovné a hlavne vstupné nie sú zanedbateľnou položkou, a preto ešte uvidíme, čo navštívime.

16 hod. a 6 min., sedíme na izbe v našom hoteli. Pred chvíľou sme „doobedovali“ rožky, syr, kyslé mlieko a ako bombónik sme si pochutnali na rožkoch s džemom (figovým – odporúčam). Doobeda sme strávili prechádzaním sa po bazare. Je to zaujímavé miesto, ale ceny sú postavené vysoko. Jeden Egypťan nás nalákal do papyrusového obchodu, kde boli také vysoké ceny ,že ma skoro hodilo o zem. Ponúkol nám ale iné ceny, lebo nie sme z U.S.A., SNR, Japonska a pod. Dal nám 80% diskont. Ani to sme neakceptovali. Nakoniec sme kúpili 2 papyrusy za 15 LE + 3 pohľadnice ze 1 LE. Ináč, falošné papyrusy sa dali zohnať aj za 1 LE. Keď sme sa vrátili, šli sme si kúpiť 10 rožkov v sáčku (1 LE), kyslé mlieko, vodu (1,5 LE) a paštétu tuniaka. Večer ešte ideme do Luxorského chrámu.

Je 21 hod. 26 min., už sme opäť doma. Najskôr asi o 16.45 hod., sme šli do Luxorského chrámu. Vstupné pre študentov bolo 10 LE. Vošli sme tam tak, aby sme mali ešte možnosť fotiť, ale aby čoskoro bola tma, pretože vtedy sa chrám celý vysvieti. Po tme to bolo nádherné a opäť dominoval Ramzes II. Dokonca na prístupovej ceste z Karnaku, lemovanej sfingami som si zabudol tento zápisník, ale keď som sa vrátil, ešte tam našťastie bol. Potom sme šli na bazár, kúpili sme ešte 10 korení za 5 LE a šli sa najesť. Ako ináč, objednali sme si Kosherey. Bolo to chutné. Kúpili sme ešte pohľadnice. Teraz sme na izbe, skoro všetci spia, večer ideme k vlaku odprevadiť našich spolucestovateľov.

25.3.2000, 7.40 hod., sobota. Takže , včera večer naši spolucestovateila odišli do Káhiry a dnes poobede odlietajú. My sme sa potom ešte dobalili a išli spať. Výlet do Abydonu a Dandari bol totiž drahý – 200 LE/skupina a my sme boli len dvaja, takže sme to zrušili.

Teraz ráno už sedíme v 6. vozni, 13 a 14 sedadlo, vo vlaku do Asuánu. Cesta stála 15 LE/1 os., normálny cestovný lístok 18LE. Máme už aj informáciu o ubytovaní za 7,5 LE/1 os. Uvidíme …

Táto cesta je zvlášť zaujímavá, pretože prekročíme obratník Kozoroha a to je už ďalšie zemepisné pásmo. Malo by tam byť ešte teplejšie. Je sranda, že v Dahabe sme stretli jeden pár s dieťaťom (veľmi malým – to je riadna odvaha) a odvtedy vždy sú všade tam, kde my. Aj teraz idú do Asuánu a dokonca v tom istom vozni. Ľutujem, že do Abú Simbel sa dá dostať len lietadlom za 80$, a to je pre nás neprijateľné.

ASUÁN

Sme 20 Km pred Asuánom. Prostredie sa zmenilo. Namiesto klasických hôr a skál pribudli hory pokryté žlto-červeným pieskom. Je to prekrásne. Pred chvíľkou sme zistili, že sedadlá sa dajú dokonca otáčať, a tak sme mohli sedieť s našimi priateľmi oproti sebe. Je však pravda, že takto sme mali predsa o ničo viacej miesta. Ako som spomínal, príroda je porekrásna. Aj Níl je tu tmavší a plavia sa po ňom výletné lode a feluky. Ináč koľajnice sú tu také zvláštne, asi 50 Km sa celý vlak trasie.

Je 11 hod. a už sme v hoteli. Volá sa už ani neviem ako, ale je presne vedľa hotela, ktorý nám odporúčali. Cena je 6 LE/1 os. + 1 LE za raňajky. Iné sme ani nepotrebovali, je tu celkom čisto, teplá voda (to si vždy treba overiť !), tie tri dni tu určite nejako vydržíme.

18 hod. a 50 min., hlásime sa opäť. Keď sme sa doprihlasovali na ubytovni, šli sme sa pozrieť von, na miestny, veľmi dlhý trh. Bola tam veľmi pestrá ponuka tovaru. Dokonca ich „nočná košeľa“ stála len 5 LE. Asi si ju kúpim. Ináč sme si kúpili 1,5 kg banánov za 1,5 LE, 1 kg mandariniek za 1 LE (egyptská cena je 70 piastrov) a 17 kusov korenia za 8 LE+1pero. Cestou sme stretli veľmi veľa núbijských školáčok, ktoré majú jednotnú uniformu. Keď sme sa vrátili, šli sme dospať predchádzajúcu noc. Zobudili sme sa o 17 hod. a šli sa najesť – chlieb (2 kusy chleba stáli 1 LE a bol veľmi chutný), hrachová instantná polievka, figový džem, banány a mandarinky. Po dlhšej dobe sme zažili hotovú hostinu.

26.3.2000, nedeľa, 7.40 hod. Ak správne počítam, tak v Asuáne nás čakajú ešte dve noci. Potom ideme vlakom do Káhiry, budeme tam o 8.30 hod. Keby sme to stihli, ešte by som chcel ísť do Alexandrie. Dnes máme v pláne prezrieť si mesto.

8 hod. a 43 min., už sme v meste, resp. pri Níle. Tak ako v Luxore, aj tu sa hneď na nás vyhrnuli majitelia feluky, či sa chceme previezť na ostrov Elefantina. Zatiaľ pôjdeme ďalej …

Už je 10 hod. a 6 min. a my sedíme v Asuánskej záhrade a máme pekný výhľad na ostrov Elefantina. Je tu naozaj perfektne, ale aj veľmi horúco. Veľkým negatívom je značné množstvo neskutočne dotieravých múch, ktoré si sadnú úplne hocikde. Je to veľmi otravné. Zistili sme, že je možný prevoz prevoznou loďou (ferry boat) za 1 LE/1os. na breh Elefantiny. Netreba teda prenajímať feluku ! Prístavisko je na konci dlhej promenády pozdĺž rieky Níl.

1.30 hod., nachádzame sa na ostrove Elefantina. Vstupné do celého múzea stálo 5 LE/1 študent. Je tu pekne. Oproti je historický a veľmi dobre uchovaný Old Cataract hotel a my sme v oblasti, kde sa nachádza aj starý nílometer. Teraz, aj keď oneskorene ma napadlo, že napríklad v Luxorskom chráme na jednej zo stien bol vyobrazený Luxorský chrám, tak, ako skutočne kedysi vyzeral. Pred chrámom boli sochy Ramzesa II. Vtip je v tom, že oni nevedeli kresliť sochy spredu, preto aj tieto sú nakreslené zboku. A podobne aj iné sochy kreslené zboku, mohli vyjadrovať sochy, ktoré zboku neboli. Ale to len tak naokraj. Už som to spomínal, ale musím ešte raz – je tu úžasne horúco. Ešte ma napadlo jedna zaujímavá situácia. Keď sme šli na druhú stranu Nílu loďkou, jeden Núbijčan si zobral pohár, nabral vodu z Nílu a napil sa. Neskutočné. To by ma ani nenapadlo hlavne, keď ženy pri brehu pravidelne perú svoje špinavé prádlo, dokonca za použitia netradičného Arielu …

Je 14.45 hod., práve sme doobedovali. Jedli sme tuniaka, paradajkovú polievku, chlieb a halwu. Bolo to chutné a vrelo odporúčam. Aspoň na chvíľku budeme mať plné žalúdky. Teraz asi trochu ešte počkáme, nech sa ochladí a pôjdeme na trh, aby sme pre našich známych a blízkych niečo zaujímavé kúpili.

20.05 hod., už sme na izbe. Opäť sme robili prieskum trhu. Kúpili sme banány, korenie a vraj veľmi dobré arašidy, ktoré si nechávajú dovážať ľudia aj z Káhiry. Malý sáčok stál 50 piastrov, dva som dostal za pero a ďalší Egypťan ponúkol za to, že bude môcť pobozkať priateľku. To som však už, pochopiteľne, nedovolil. Taktiež sme boli na Kosherey, stredná porcia stála 2,5 LE (veľká 3 LE) a plechovka CocaColy stála 2 LE. 12 sáčkou korenia sme kúpili za 5,50 LE. Zajtra máme v pláne obhliadku Západného brehu. Už nás bude určite čakať kapitán Mustafa, ale nie som si istý, či zvolíme práve jeho na prevoz felukou.

Zo zaujímavosti opíšem našu izbu, v ktorej sa nachádzame :

– okno, dvere, dve postele, jedna stolička, jedna skriňa, jedna malá skrinka a zrkadlo, ventilátor, záclona, malý pekný koberec.

Toto by nemalo chýbať, je to taký základný štandard, ktorý by taká izba mala spĺňať. Sprcha + WC + smetný kôš je na chodbe. Čo je dôležité… je tu fakticky čisto.

27.3.2000, je 7.40 hod., už je pondelok a ja som si stihol umyť vlasy. Nasledujú raňajky. Tie sú takmer totožné ako v hoteli OASIS, len chýba maslo. Malé maslo tu stojí 1 LE a rozotierací syr 3 LE. Čo sa týka chrípky, hrdlo ma už dnes nebolí, ale k večeru ešte stále kašlem. Škoda, že som nakazil aj iných.

Dnes by sme sa chceli zamerať na Západný breh a botanickú záhradu. Najskôr však musím zameniť peniaze. Priemerné kurzy :

DM – 1,67 – 1,72 LE

$ – 3,30 – 3,49

A aby som nezabudol. Čo sa týka ubytovania v Asuáne, je to podobné ako v Luxore a Dahabe. Je tu veľmi veľa hotelov, dá sa vyberať a s ubytovaním nie sú žiadne problémy (aspoň mimo sezóny). Treba ísť len cestou, ktorá smeruje doľava zo železničnej stanice. Táto ulica je plná stánkov. Ulica je veľmi dlhá a sú na nej samé lacné hotely.

Je 9 hod. 37 min. a sme v banke – Bank of Alexandria. Kúpili sme libry. V banke akceptujú šeky :

1/VISA

2/CITYCORP

3/Check of currency and Trevels cheques

Hodiny ukazujú 15 hod. a máme za sebou ďalší zaujímavý výlet. Keď sme vyšli z banky, šli sme hľadať ferry boat (tá nejde na ostrov s botanickou záhradou). Potom sme však usúdili, že je ešte veľmi teplo, tak sme si prenajali feluku na Kitchenerov ostrov, na 2 hodiny, spolu za 15 LE. Na tento ostrov sa ináč dostať nedá, je potrebné si prenajať feluku. Okrem toho je to miesto, ktoré je veľmi dobre vidieť. Je tam prekrásna botanická záhrada – kvety, stromy, palmy, čajky a pod. Neopísateľná nádhera, ako v raji. Založil to jeden anglický generál a ten mal záľubu v kvetoch. Po jeho smrti sa tam vytvorila botanická záhrada. Sklamaním bola nezmyselná cena za WC, a to 1 LE/os. Asi hodinu sme si ostrov pozerali. Potom sme sa preplavili na druhý breh. Nešli sme si pozrieť ani pravú núbijskú dedinu, ale šli sme, resp. pre úsporu peňazí som už šiel len sám do skalných hrobov, ktoré si nechali stavať hodnostári počas starej a strednej doby ríše. Bolo to zaujímavé, no prístupné boli len 2 hroby. Preto vstupné 6 LE/1os. bolo asi trochu nadnesené. Okrem toho, aj voda tu bola drahšia (3LE oproti 1,5 LE). Je dobré si kúpiť vodu ešte na druhej strane Nílu. Kým som si pozeral hroby, priateľka ma čakala dole pri búdke, kde sa kupujú lístky. Asi po 20 minútach sme šli hľadať kompu za 1 LE/os, aby sme sa preplavili späť do Asuánu. Z druhej strany brehu som zobral piesok z púšte ako spomienku.

Je 20 hod. a 45 min. Vrátili sme sa z trhoviska. Už sme kúpili pre priateľov papyrusy a jedno 100% bavlnené tričko za 5 LE. Je to fantastická cena. U nás by bolo aspoň dvakrát drahšie. Zajtra do 10 hod. sa musíme vysťahovať. Chel by som však stihnúť veľkú priehradu, ktorá je tretia najväčšia na svete !

28.3.2000, 8 hod. a 40 min. Ostáva mi len konštatovať, že už sme umytí a pobalení. Dnes večer totiž opúšťame pekný Asuán a vraciame sa do Káhiry. Ešte by sme chceli stihnúť aspoň obrovskú priehradu, veď času máme relatívne dosť. Sme stále na raňajkách, Už je 9 hod. Nevieme však, dokedy ich dávajú. Dúfam len, že ich ešte dostaneme. Aby som nezabudol, včerajšie raňajky za veľa nestáli, lebo syr (trojuholníkový), ktorý som dostal, veľmi zapáchal. Určite bol pokazený. Ale to sa tu asi stáva. Ten, kto baží po hygiene, čistote a pod., by do Egypta radšej ani nemali ísť. Zaujímavé je pritom aj to, že tu sedíme ale nik, kto by nás obslúžil tu nie je. Až teraz sa nás jedna žena opýtala ! Konečne ! Musíme sa ešte trošku dobaliť.

Je 13 hod. a 30 min. Máme za sebou pekný výlet do okolia Asuánu. Keď sme odišli z hotela, vybrali sme sa smerom ku stanici. Tam je totiž aj turistická kancelária. Šli sme tam a spýtali sa na cestu k veľkej priehrade ako aj k obeliskom a ostrovu PILAE. Dá sa tam ísť vraj aj vlakom, ale je to komplikované a okrem toho treba dosť peškovať. Najlepšie je ísť taxíkom a cena by mala byť okolo 30 LE/taxi, tam a späť. Keby sme chceli len priehradu, stálo by to 20 LE. Tiež mi potvrdili informáciu, že do Abú Simbel sa dá ísť letecky a ešte loďou, ale to je vraj drahšie. Je teda úplne jasné, že si to dovoliť nemôžeme. Vonku už stáli taxikári. Nevedeli však, že ja už cenu poznám. Začali vysokými sumami. Ja som ich však „zrušil“ a povedal, že idem k priehrade a obelisku za 20 LE. Bojovali o nás dvaja taxikári (to je veľká výhoda), vybrali sme si toho, ktorý nás prvý oslovil. Počas cesty po Asuáne som zistil, že v celom Egypte ešte stále prevládajú prašné, nebetónové ulice. Pred každým činžiakom bol len prach a špina, aj keď Asuán je na tom trošku lepšie.

Najskôr sme prešli starou Asuanskou priehradou, resp. ponad starší kamenný most. Už aj tá bola dosť veľká. Je vzdialená 8 Km od Asuánu. Tretia najväčšia priehrada na svete je vzdialená ďalších 8 Km. Vstupné bolo 5 LE/1os. Veľkosť priehrady nás ohromila. Na druhej strane tak vzniklo vlastne NASSIROVO jazero, ktoré siaha až k Abú Simbel, resp. k Sudánskej hranici, t.j. 230 km. Je teda naozaj veľké.

Potom sme šli ešte k obeliskom, kde sa kedysi nachádzal kameňolom, z ktorého sa robili sarkofágy, sochy a chrámy aj na severe krajiny. Videli sme ako sa vlastne napr. taký obelisk robil. Bol tam totiž jeden, ešte z doby faraónky Hatšepsovet, ktorý by bol najväčší v Egypte. Zlomil sa, a preto sa nemohol použiť. Robilo sa to tak, že do kameňa sa vytesala forma obelisku, a potom sa od kameňa, že pomoci kovových dlátov oddeľovala. Bolo to pekné, predovšetkým však zaujímavé a celé to stálo 5 LE/1os. Obelisk sa ešte vlastne nachádza v Asuáne. Dali sme šoférovi 20 LE + 1 zapaľovač (je vhodné pred odletom do Egypta nakúpiť zapalovače, kalendáre, perá, farebné prepisovačky – funguje naturálna výmena !), za ktorý sa poďakoval. Kúpili sme si Baraku za 1,5 LE a šli do záhrady. Tu sme „obedovali“ figový džem a chlieb. Už je však aj tu hrozne teplo, preto asi pôjdeme preč.

Je 15 hod. a 40 min., sedíme na lavičke pri Níle. Práve sme napísali pohľadnice. Jednu do Ildinej práce a jednu k nám domov. Je tu úžasne horúco, neviem ako si zvyknem na domáce počasie. Ešte mi vletel do oko piesok a teraz ma reže. Musíme poslať pohľadnice z modrej schránky a ísť na ubytovňu, aby som si vypláchol oko.

Už sme v hoteli a je 16.45 hod. Idem sa pozrieť na jeho meno. Tak a je to jasné. Volá sa NOOR HAN HOTEL. O chvíľu ideme von, dať si asi typickú egyptskú klasiku – Kosherey. Je to fakt perfektné jedlo. Dúfam, že nás nasýti do zajtrajšieho rána. Ešte kúpime chlieb a vodu.

Je 19.28 hod., ešte sme sa umyli v našom hoteli a teraz už pomaly pôjdeme na železničnú stanicu. Vlak má odchod o 20 hod. a 15 min. , takže je najvyšší čas. Takže dovidenia Asuán, WELCOME Cairo. Musím však napísať, že som rád, že sme tu boli !

20.13 hod., už sme vo vlaku. Je tu dosť zima – vlak je klimatizovaný, ale teraz je to asi zbytočné. Vlak tu stál už celú jednu hod., keď sme došli. Vagón bol plný, trochu tu smrdí po slnečnicových semienkach. Vo vagóne je ešte jedna nemecká rodina. Ďalší vagón je takmer prázdny, ale predajca lístkov nás všetkých natrepal sem. Sedíme úplne na konci, č. 57 a 58. Dosť nevhodná poloha. Už sme zjedli mandarinky a napili sa. Chcem ešte urobiť jedno foto a potom spať až do rána. Teraz sme zistili, že vlak nie je až taký plný ako sa zdal. Tí ďalší ľudia totiž boli ich známi a chceli sa navzájom rozlúčiť. No, hlavné je aspoň to, že už ideme.

29.3.2000, 6 hod. a 46 min., streda. Pomaly sa približujeme do Káhiry. Už o dve hodiny by sme tam mali byť. Samotná noc bola dosť nepríjemná. Dievča predo mnou si púšťalo kazetu dosť nahlas, potom každých 30 minút začalo fňukať a revať jedno rozmaznané decko. Myslel som, že mu struhnem. A dvere, ktorými sa vchádza do vagóna mi asi 2krát “bachli” do čela lebo sú blízko sedadla. Pred chvíľou som “zakňučal” ja a dievča konečne pochopilo, že si má dať hudbu na sluchátka a tichšie.

Včera som zabudol na jednu príhodu. Keď sme šli po brehu Nílu okolo 19 hod., tak nás zastavil jeden domorodec a začal sa pýtať, že či sme manželia a tak. Mysleli sme, že nás chce nahovoriť na plavbu felukou, ale nebolo to tak. Hovoril, ako sa mu Ilda páči a nástojil minimálne na jednom bozku. Vravím si, že bol veľmi otravný. V takom prípade treba rázne zakročiť a poslať takého “paka” do zadku. Ale to len naokraj …

9 hod. a 45 min., cestujeme už v druhom vlaku. Nasleduje Alexandria. Zistili sme, že študentský lístok sa dá kúpiť aj vo vlaku, ale sa platí príplatok 1,5 LE/os. No nič, veď keď sme do Káhiry došli, už o minútu odchádzal tento vlak do Alexandrie. Uvidíme, či sa to oplatilo, už som musel dať jako bakčiš jedno pero.

Je 10 hod. a 10 min. – neviem či som to písal, ale vlaky sa rozbiehajú (aj metro) veľmi pomaly, takže kľudne sa dá ešte lúčiť so svojími známymi aj keď sa vlak pohýňa. Je to asi preto, aby predavači z miestnych staníc v kľude stačili vyskočiť von z vlaku. Zaujímavé, nie ?

Čas je nekompromisný (16 hod. a 50 min.) a sme opäť vo vlaku. Tentokrát však späť do Káhiry. Alexandriu máme za sebou. Vlak o 18 hod. bol drahší, tak sme zvolili tento.

A čo Alexandria?

ALEXANDRIA

Keď sme vystúpili z vlaku, zistili sme, že sme tu široko ďaleko jediní cudzinci. Pred stanicou vznikol chaos, nevedeli sme hneď, kadiaľ ísť. Najskôr sme šli doľava, cez trhovisko lebo sme chceli zameniť peniaze. Napodarilo sa, a tak sme si vybrali cestu doprava od stanice. Šli sme asi 10 – 15 minút a došli sme k Stredozemnému moru. Bolo to celkom pekné. Zaujímavé je, že je tu veľmi veľa žlto-čiernych taxíkov, predovšetkým značky LADA. Námestie, na ktorom sme sa nachádzali bolo výhodné z hľadiska možnosti výhľadu na more a výbežok Anfuší. Našli sme miesto, odkiaľ odchádzajú žlté, pekné električky a odviezli sa do Konfuší. Cesta bola neuveriteľných 20 piastrov (2-3 Sk). Jazda bola pohodlná. Keď sme tam došli, šli sme na obhliadku pevnosti z 15. storočia, založenú Mamluckým sultánom. Vyzerala veľmi dobre. Keď sme vošli, hneď si nás jedna partia odchytila a chcela sa s nami odfotiť. Prečo nie ? Tak sme sa spolu odfotili. Z pevnosti bol prekrásny výhľad na more a modernú štvrť mesta. Pred tým ako sme ešte stihli odísť, chytili nás ďalší, ktorí sa chceli s nami odfotiť. Nečudujem sa tomu. Veď sme tam boli široko-ďaleko jediní zahraniční turisti. Pozerali sa na nás ako na mimozemšťanov. Ulice sú v meste menšie ako v Káhire, ale rovnako preplnené. Dochádzalo k značnému prehusteniu. Cestou späť sme si prezreli veľkú mešitu a späť sme sa odviezli električkou na naše základné stanovisko. Mimochodom, neďaleko bol MacDonald ś a Kentucky Fried Chicken, ale ani tie sme si nemohli dovoliť. Skončili sme pri syrovom koláči a sladkom “čude”. Neďaleko stanice sme si prezreli za 3 LE/študent bývalé rímske divadlo a následne sme šli na stanicu. Vlak odchádzal z 8 nástupišťa o 17 hod.

Opäť sa musím vrátiť k ich hygiene. Aj teraz, na predmetstí Alexandrie vidieť nedokončené, vyslovene škaredé domy, pod ktorými sa rozprestiera obrovské pole smetia. Nechápem, ako tu môžu žiť. Keď to tak porovnám, žijú podobne ako naši Rómovia. Na druhej strane sú určite pracovitejší. Čo ostáva pre mňa záhadou – takmer všetci sú veľmi dobre oblečení a navoňaní. Ja by som si myslel, že v tom ich príbytku sa poriadne napáchnu, ale asi nie. Ako je to možné ?

30.3.2000, 01 hod. a 7 minút, štvrtok. Je to tu ! Konečne už sedíme na letisku, pripravení na boarding. V Káhire sme najskôr si šli pozrieť, odkiaľ ide autobus na letisko. Ide spod nadjazdu za Egyptským múzeom. Môže sa ísť klimatizovaným autobusom č. 356 za 2 LE/os. Neplatili sme za batožinu. Dá sa ísť aj egyptskou dopravou č. 400. Urobili sme hlúposť, resp. náš šofér, lebo nás vysadil pred zlým terminálom (EgyptAir). Museli sme prenajať taxi a za 7 LE nás previezol späť na medzinárodné letisko. Tu sme už stretli skautov zo Slovenska. Teraz máme za sebou passport kontrolu a čakáme na nástup. O 25 min. sa tak udeje.

7 hod. a 6 min., nachádzame sa na Viedenskom letisku. Pristáli sme o 6:00. Čas sa neposúval, lebo tu bol asi posun času. Čo sa týka cesty do WIEN, bola pohodlná, ale nás dosť „triasli“ vzdušné víry. Mali sme aj raňajky (omeleta + párky + džús + cola a sprite + maslo + lekvár a syr). Potom sme zaspali. Ilda ležala na dvoch sedadlách, no potom, keď sa prebrala, veľmi ju boleli uši. Našťastie teraz sa to už zlepšilo. Ináč tentokrát sme mali batožiny priamo so sebou, v lietadle. Aspoň sme nič neriskovali.

EURÓPA

Čakáme na autobus, o 8 hod. a 20 min. odtiaľto odchádza do Bratislavy.

8 hod. 35 min., sedíme v autobuse, nie v slovenskom, ale v rakúskom. A v čom je rozdiel ? Hlavne oproti tomu, že prevoz batožiny je zadarmo ! SAD naproti tomu vyžaduje 10 ATS/1 os. Slovenskí zdierači sa pred ničím nezastavia. Počasie je chladné a je zamračené. Badáme teplotný šok. No nič, treba si zvykať. Čo je pozitívne, tak to je práve hygiena a čistota. Viem ale, že na Slovensku sa to trošku zhorší.

Je 10 hod. a 17 min. a sme na autobusovej stanici v Bratislave. S Martinom a jeho priateľkou (skauti) sme sa rozlúčili, odovzdal mi vizitku. Keďže sme hladní, ideme si kúpiť langoš. Je perfektný. Čakáme na autobus domov o 12 hod. Víta nás domov, Lučenec !

http://www.walkers.sk/cestovanie/egypt/