0
0

Čínsky Nový rok sa slávi aj v Thajsku. Pestré, karnevalu podobné, sprievody a vystúpenia artistov zmenia mnohé thajské mestá na nepoznanie a ponúkajú návštevníkom jedinečný zážitok.

Na Čínsky Nový rok, o dračí krok

Ak radi nespútane a veselo oslavujete Nový rok, potom je Thajsko krajina pre vás. V Thajskom kráľovstve totiž Nový rok neprichádza len prvého januára, ale, na rozdiel od suchopárnej Európy, Nových rokov sa tu oslavuje hneď niekoľko. Ak prídete do krajiny koncom decembra a pobudnete tam 4 mesiace, stihnete ich všetky tri. Na klasického Silvestra sa vo vrcholiacej turistickej sezóne môžete spolu so zástupmi dovolenkárov zabávať v európskom duchu tancom a šampanským. V apríli, kedy kulminuje obdobie sucha a horúčava sa stáva neznesiteľnou sa núka účasť na divokých sprievodoch budhistického Nového roka (domáci ho volajú Songkhran), počas ktorých sa na uliciach ľudia oblievajú prúdmi vody. (Ako sa mi posťažoval jeden zamestnanec zastupiteľského úradu, okúpania nie sú ušetrení policajti, ba dokonca ani diplomati v oblekoch). Uprostred časového úseku medzi týmito slávnosťami našiel svoje miesto ešte lunárny Nový rok čínsky, ktorého oslavy sú posuvné a pripadajú na dátumy medzi koncom januára a začiatkom marca. Pestré, karnevalu podobné, sprievody a vystúpenia artistov zmenia mnohé thajské mestá na nepoznanie a ponúkajú návštevníkom jedinečný zážitok.

Vzorná menšina

Oslavovateľom trút jiin, ako Thajčania lunárny Nový rok nazývajú, je najmä početná čínska komunita. Tá so svojimi 11 % (t.j. 6 miliónov Číňanov) predstavuje v etnicky bohatom Thajsku najpočetnejšiu národnostnú menšinu. Na rozdiel od iných krajín, Číňania sa v Thajsku s pôvodným obyvateľstvom výborne zžili. Siam nemal vo svojej histórii žiadne významné potýčky s Ríšou stredu, a tak sa mohla naplno uplatniť thajská tolerancia voči iným kultúram. Čínski obchodníci dokonca poslúžili v hájení obchodných záujmov krajiny proti koloniálnym mocnostiam. Dostalo sa im za to odmeny. Ich dcéry boli uvedené na siamský kráľovský dvor s možnosťou vytvárať manželské zväzky s tou najvyššou šľachtou.

Aj keď je väčšina príslušníkov čínskej menšiny roztrúsená po celej krajine a až na pár výnimiek netvorí etnické enklávy, predsa však existujú miesta, kde je koncentrácia Číňanov vysoká. Napríklad Čínska štvrť v Bangkoku alebo mesto Nakhon Sawah v centrálnom Thajsku.

Pečate kultúry

Totožnosť Čínskej štvrte prezrádza nielen vzhľad obyvateľov ale aj čínske nápisy na výkladoch obchodov. Oproti kráľovskému centru mesta či novým častiam metropoly je Chinatown na prvý pohľad odlišné. Cesty sú užšie, domy nižšie a chodníky bzučia ľudskou aktivitou. Spomedzi ulíc, ktoré sa špecializujú na rôzne druhy tovarov, je azda najzaujímavejšia ulica zlatá. Jej názov je Yaowaraj. Centrum thajského obchodu so žltým kovom, ktoré tu sídli, vraj ovláda sedem rodín. O zákazníkov núdzu nemajú. Keďže zlato je pre mnohých Číňanov stále tou najpevnejšou hodnotou, držia svoje peniaze jednoducho v ňom. Obchodníci im vychádzajú v ústrety a predávajú náramky, prstene či náhrdelníky na váhu. Ak niekto kúpi zlatý šperk, môže ho obchodníkovi neskôr predať späť v aktuálnej cene zlata. Ak sa cena drahého kovu na burze nemení, rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou je minimálny.

V prípade, že nemáte záujem o zlato, ale o oslavy Nového roka, doporučujem Nakhon Sawah. Stotisícovému mestu vtlačili jeho čínski obyvatelia silnú pečať svojskej kultúry a najveľkolepejšie oslavy trút jiin sa odohrávajú práve tam.

Niet osláv bez legendy

Ako každý poriadny sviatok, tak aj celebrácie v Nakhon Sawahu majú svoju legendu. Príbeh, ktorý sa k miestnym oslavám viaže, určite poteší všetkých vyznávačov alternatívnej medicíny.

Podľa povesti pred mnohými a mnohými rokmi vypukla v meste epidémia dyzentérie, ktorú neboli miestni doktori schopní zastaviť. Keď už trvala niekoľko mesiacov a padli jej za obeť stovky ľudí, viacerým mešťanom sa začali zjavovať patróni mesta: Boh Therapak a bohyňa Taptin. Prostredníctvom médií občanom vyjavili liek na strašlivú nemoc. Receptom prinášajúcim zdravie mala byť voda zmiešaná s popolom papierikov, na ktoré ľudia pred ich spálením napísali svoje modlitby vzývajúce pomoc spomínaných božstiev. Keďže to bol liek voľno predajný, lacný a ľahko dostupný, všetci postihnutí s nádejou začali tento medikament užívať. Podľa legendy s veľkým úspechom. Ich problémy zmizli a nahradila ich úcta a vďačnosť k svojim božským patrónom. Na ich počesť sa počas osláv čínskeho Nového roka koná veľkolepá procesia, ktorá trvá niekoľko dní.

Nový rok v červenom

Pred koncom milénia som zástupy divákov, ktorí sa zišli z celého Thajska a ďalekého zahraničia doplnil aj ja. Pozerať sa bolo skutočne na čo, pretože sprievod bol tvorený stovkami, ba možno tisíckami masiek, hudobných skupín a alegorických vozov. Obchody aj príbytky ležiace na hlavnej ulici, ktorou slávnostný prúd prechádzal, sa takisto nenechali zahanbiť. Majitelia ich vyzdobili girlandami a zástavami. Pred vstupmi do budov stáli stolíky prikryté zdobenými rubášmi a na nich horiace vonné tyčinky, sošky Budhu a misky plné obetných darov.

Hlavný sprievod prichádzajúci z druhého konca mesta sa pohyboval len veľmi pomaly. Príčinou bol predstaviteľ Nového roku – tridsaťročný mladík celý v červenom. Jeho hlavnou náplňou práce bolo udeliť obetnému stolu a rodine majiteľa svoje hojné požehnanie. Keď sa tak stalo, každý poriadny domáci pán zapálil pás delobuchov.

Ratatatata!

Milý zástupca k svojmu odchodu využíval dymovú clonu a nepozornosť okolostojacich, ktorí boli nútení si zapchávať uši. Vyskočil do pripravených drevených nosidiel a na pleciach stráže, ktorá sa skladala z tridsiatich jemu podobných mladíkov, prešiel k ďalšiemu obchodu stojacemu o niekoľko metrov ďalej. O tú istú vzdialenosť postúpil aj hlavný sprievod.

Nechýbali mažoretky

Neviem nakoľko bol pomalý postup sprievodu príjemný jeho účastníkom, mne pobehujúcemu po okolí s fotoaparátmi sa to veľmi hodilo. Mal som aspoň chvíľu času na vyhľadávanie zaujímavých námetov. Bolo ich tam veru neúrekom. Veselé kostýmy oslavujúcich im dávali farby, dračie masky to korenili exotikou a štandardy popísané čínskymi znakmi zasa vôňou orientu. Tradíciu potvrdzovali slečny s kvetmi vo vlasoch, zaodeté do lesklých rób splývajúcich až po členky. Prozápadnú orientáciu deklarovali osvedčenou kombináciou, dlhé nohy – krátke sukne, šíky pochodujúcich mažoretiek v bielych uniformách. Aby toho západného vplyvu nebolo až príliš, minisukne patrili len kapitánkam, radové slečny boli odkázané na dlhé nohavice.

Nemenej príťažlivé boli aj make-upy časti účastníkov pochodu. Predstavovali sto ôsmich bojovníkov z hory Liang Šan. Podľa povestí títo junáci boli akousi miestnou obmenou Jánošíkových dvanástich sokolov. Bohatým brali a takto získané prostriedky spravodlivo rozdeľovali chudobe. Aby ich v tomto populárnom počínaní nemohli nejakí zástancovia ústavného práva na súkromný majetok menovite identifikovať, pokrývali si tváre všakovakými obrazcami.

Kráľovná Guan Im

Ďalším druhom oslávencov boli modlitbonosky. Pretože na oslavy sú prizvané aj viaceré bohyne a bohovia, treba ich patrične pozdraviť. Slúžia na to hodvábne zástavy s vyšitými modlitbami.

Červené, zelené, modré, oranžové, či žlté vlajky boli nosené na výšku, aj priečne. Dievčatá, ktoré držali ich žŕdky v rukách boli rozostavené v hustých šíkoch, takže miestami vytvárali na ulici celistvé hodvábne steny.

V strede sprievodu sa nachádzal alegorický voz, priťahujúci najviac pozornosti okolostojacich. Sedela na ňom kráľovná osláv, takzvaná Guan Im. Neviem, nakoľko sa na pozornosti, ktorá jej bola venovaná, zaslúžil jej nový titul, svojím vzhľadom si ju však rozhodne zaslúžila. Utešená tvárička pod bielou korunkou, spod ktorej padal na útle plecia ľahký závoj, bola nádhera sama. Na perách jej pohrával ľahký úsmev víťazky. Krásavica nepohnute sedela na svojom pojazdnom tróne a v zmysle etikety svoju priazeň preukazovala okolitým zástupom iba obradnými gestami rúk. Iný kraj iný mrav. Žiadne bozky do publika alebo mávanie rukami nad hlavou. Iba dlaň otočená nahor a nad ňou zopnutý palec a ukazovák. Eventuálne palec a prostredník.

Zlatý drak

Z pohľadu diváckeho mohla byť najväčšou atrakciou krásna žena, z hľadiska formálneho ňou však bol nesporne drak. Zlatý drak. Ten je odvekým symbolom Ríše stredu a aj jej potomkov, nech sú roztrúsení hockde po svete. Zhmotnená podoba šarkana nemôže preto chýbať ani na novoročných oslavách. O tom, že maketa draka nie je to nie je hocijaká obluda svedčí aj údaj o počte jej ”obsluhy”. Bambusovú konštrukciu pokrytú zlatou látkou so vzorkou šupín a zakončenou mohutnou dračou hlavou ovláda pomocou tyčí až dvesto ľudí! Pohľad, keď sa telo dlhé desiatky metrov začne vlniť ulicou je skutočne impozantný. Ešte zaujímavejšie je to po zotmení, pretože na dračí trup sa pripevnia tisícky žiarovočiek. Tie sa vlnia, klesajú a stúpajú v rytme pochodu jeho nosičov a ponúkajú divákom nezabudnuteľné divadlo.

Zobrazuji 0 výsledků
Vaše odpověď

Prosím, nejprve se .