0
0

Pri vyhľadávaní dovolenky padol výber práve na Bulharsko. Možno aj preto, že sme tam ešte neboli tak nás to tam lákalo, ale na druhej strane aj vidina toho, že je tam lacno. Aspoň tak to vykreslovalo veľa ľudí od, ktorých som to čítala na internete. Tak ako každý rok sme si dovolenku kúpili v predstihu ešte v januári. Ostalo nám teda pol roka čakať a tešiť sa na našu dovolenku v Bulharsku. Po krásnej zime prišla pekná jar a potom konečne leto. Prázdniny sa začali a my sme už chceli aby bol ich koniec. Je to nezvyčajné pravda. Ale dovolenka nám mala začať skoro v polovici augusta presne 10. augusta 2007. Konečne prišiel deň 9. august a mohli sme sa zbaliť už sme boli o krok bližšie. Ráno sa zle vstávalo pretože sme vstávali o 4:00, ale ten pocit, že idete po roku opäť k moru nás čím ďalej tým viac oživoval. Ráno sme sa prázdnymi ulicami dostavili s kuframi u nás v meste na vlakovú stanicu. Tam nás mal vyzdvyhnúť autobus našej cestovnej kancelárie. Tak sa aj stalo. O pár minút bol tam. Rozlúčili sme sa s rodinnými príslušníkmi a hurá vyrážame. Tu sa začína dobordružná cesta na dovolenku.

Prešli sme ešte pár zastávok po Slovenksu a nabrali sme ďalších dovolenkárov a potom sme vyrazili cez komárno na hraničný prechod. O chvílu sme sa ocitli na Maďarských hraniciach. Za nimi sa nám prihovorili vodiči a potom mi stuhla krv v žilách. Oznámili nám totižto, že pôjdeme cez Rumunsko a nie cez Srbsko. Ako v prvej chvíli mi to ani nevadilo lebo už som bola na takejto ceste ale nešli sme cez Rumusko. Tak som sa tešila, že spoznám novú krajinu. No opak sa stal pravdou. Maďarsko sme išli tiež dosť dlho a tak isto aj Rumunsko. No Maďari majú od Rumunov oveľa krajšiu krajinu. Drahá naša domovina tak nám bolo za ňou smutno. Ale čo už keď niektorý z nás nechceli cestovať lietadlom tak sme to museli vydržať. Po tých 9 hodinách v Maďarsku ma už začali tie ich názvy nudiť. Cesta bola celkom v pohode. Prišli sme na Rumuské hranice pustili nás bez problémov tak ako aj Maďari asi mali dobrý deň. To boli nejaké tri hodiny poobede. Ale čo sa začalo potom neprajem to nikomu. To je jedna strašná krajina hrozné cesty stále vás trasie ako neviem kde. Cesta samy výmoľ, úzka kamión a autobus sa ledva obídu. No lenže naši drahí šovéry vraj inú cestu nepoznajú. Tú biedu čo sme videli okolo by im nezávideli ani naši rómovia. Tam jednoducho polia všade okolo jedna úzka cesta a zrazu len zbadáte chatrč jednu kravu a pár ľudí asi čo tam bývajú. Tak sa vám tlačia aj slzy do očí. Už sa pomaly zotmievalo a mi sme blúdili po tých Rumuských horách. Pritiahli takú búrku, že sa celú noc blískalo a všade bola okolo tma nič nebolo vidiť, ale keď sa zablískalo tak bolo ako cez deň. Tak sme sa moc nevyspali. Len sme sa modlili aby sme tam už boli. Po úmorných 10 hodinách cesty po strašných rozbitých rumunských cestách sme dorazili na Bulharské hranice. Mysleli sme, že Bulhari budú mať ovela lepšie cesty no boli lepšie ale zas až taký veľý rozdiel to nebol. Tam sme zase išli stále z kopca. Konečne začalo sa rozvidnievať. Cez Varnu sme dorazili do Obzoru tam sme vysadili prvých dovolenkárov a potom nasledovalo naše Slnečné pobrežie.

Cesta naň dole samá zákruta ešte 5 minút a už by mi bolo zle, pohľad na more to brzdil. Konečne sme dorazili do nejakej civilizácie. Tam nás vysadili a konečne sme boli „doma“. Unavený ale šťastný aj pri pohľade na náš krástny hotel. Museli sme čakať na ubytovanie tak sme šli hneď pozrieť sa na pláž. Omočili sme si nohy a kochali sme sa pohľadom bol to nádherný pocit už sme sa tešili kedy sa budeme poobede kúpať. Zatiaľ nám stačil hotelový bazén.

Slnečné pobrežie pre mňa zatiaľ asi najkrajšie aj keď je mu čo vytknúť. Pláže sú pekné, ale čo Bulharom absolutne nevadí sú špaky v piesku to bola jediná vec , ktorá mi tam vadila. More je čiste vidieť na dno aj keď je tam piesok. Nie sú tam riasy ale tie vechte také zelené. Niekedy to bolo niekedy nie. Ale čo nám najviac vadilo boli medúzy jeden deň ich bolo tak veľa, že sme sa kúpali až poobede keď ich všetky vyplavilo. A čo je tam úplne super sú veľké vlny ja som ich milovníčka tak som sa dosítosti v nich vyžila. Občas k vám príde nejaký predavač s ovocím ináč bolo veľmi dobré. Na pláži sú každý deň maséri. Sem tam chodia aj taký maskoti a fotia sa s vami a potom vám neskôr donesú tú fotku na predaj. Celý čas máte výhľad na neďaleký Nesebar. Na pláži je veľa športov od banána cez padák až po skútre a loďky. Čo je taká menšia atrakcia, že tam lietajú lietadlá nízko takže ich uvidíte ako nikdy predtým kedže je blízko letisko Burgas.

Letovisko je veľké promenáda sa tiahne pri mori. Boli sme sa pozreť aj v časti najluxusnejších hotelov oplatí sa pri nich otfotiť. Na promenáde večer môžete kúpiť úplne všetko od výmyslu sveta. Ale pozor čím ste ďalej v strede slnečného pobrežia tak je drahšie na tých okrajových častiach sa dalo kupovať ozaj lacno. Treba pochodiť a určite sa opôatí nakupovať. Musíte to vyskúšať. Každý deň sme chodili na večeru bolo to super na Slovensku by ste sa za také ceny určite nenajedli. A drinky bývajú určité hodiny zdarma objdenáte si jeden a druhý máte zadarmo. My sme to využívali dosť často. Počasie nám vyšlo celý pobyt bolo pekne. No po 10 dňoch prišiel koniec našej dovolenky a museli sme sa aj mi rozlúčiť s Bulharskom.

Aspoň cesta na späť bola 100 percentne lepšia mali sme iných šoférov a išli sme stále po dialnici tak sme boli radi. Keď sme prišli na Slovensko plnízážitkov tak by sme sa tam určite ešte vrátili, ale autobusom do Bulharska už v živote nikdy.

Zobrazuji 0 výsledků
Vaše odpověď

Prosím, nejprve se .