0
0

Týždenná cesta do Čiernej hory na prelome augusta a septembra 2011. Žiadne more, len hory. Stihli sme tri pohoria – Durmitor, Komovi a Bjelasicu. Takmer všetko na ťažko, teda s 15 až 20 kg ruksakmi. Tu je krátka ukážka.

Začínali sme v Žabljaku (turistické centrum asi ako Tatranská Lomnica pre Tatry), odkiaľ sme urobili štvordňovku cez Durmitor. Presunuli sme sa do sedla Trešnjevik, odkiaľ sme urobili jednodňovku na Komovi (Kom Vasojevički) a dvojdňovku cez Bjelasicu. Skončili sme v Mojkovaci.

Začínali sme v ústí kaňonu Komarnica (mimo mapy), ktorý sme celý prešli. Prvé, veľmi pekné táborenie pri salašoch na Dobri Do. Druhý deň výstup na najvyšší vrch Bobotov kuk (asi ako tatranské vrcholy), druhý tábor pri malom Škrčko jezere. Tretí deň peknými chodníkmi až k Crnomu jezeru, kde bol tretí tábor. Štvrtý deň od jazera okruh naľahko k ľadovej jaskyni Ledena pečina, pokračovanie do Žabljaku a ešte v ten deň sme stihli autobusový prechod do sedla Trešňejvik.

Z táboriska v sedle Trešnjevik sme vystúpili na menší z dvoch Komov – Kom Vasojevički. Návrat do sedla a cesta náklaďákom do srdca Bjelasice.

Komovi sú len tieto dva kopce. Pre krátkosť času sme vystúpili na ten bližší – Kom Vasojevički.

Bjelasica sa charakterom a výškou podobá na našu Veľkú Fatru. Náklaďákom sme sa nechali odviezť časť plánovanej trasy až k novému Planinarskemu domu, kde sme táborili. Ďalší deň prechod centrom Bjelasice okolo vysielača Crna glava. Tu nás niekoľkokrát zastihla búrka. Prešli sme okolo Šiško jezera k nejakému salašu, kde sme táborili. Nasledujúci deň už len zlezenie do Mojkovacu.

V centre Bjelasice, okolo ktorého sme sa celý deň točili. Zastihla nás celkom slušná búrka, ktorá sa párkrát vrátila.

Zobrazuji 0 výsledků
Vaše odpověď

Prosím, nejprve se .