0
0

V Bratislave bolo chladné a sychravé počasie, typické pre november. Vianočný ošiaľ sa akurát začínal. Vonku bolo vlezlo, chodila som schúlená po uliciach, ruky vo vreckách a pozorovala som tých trocha predčasných Santa Clausov za výkladmi, ktoré odo mňa delil studený jesenný dážď a moja čím ďalej, tým väčšia averzia voči vianočným zvykom. Deň ako stvorený na dobrú správu. Správu, po ktorej sa ten odporný neutíchajúci dážď zmení na slnko a Santa Clausovia zmiznú, odkiaľ prišli. Že vraj Maurícius. Ani sa mi nesnívalo.

Pápá. Odchod bol asi o týždeň, a tak sme mali čo robiť. Keďže však s mužom milujeme rýchle rozhodnutia, ani sme nepomysleli na to, že by sme nešli. Ako prvý som chytila do rúk lexikón krajín sveta, na ktorom už začína byť vidieť, že sa často používa, a prečítala som sistručnú charakteristiku krajiny: Maurícius je ostrovný štát v súostroví Maskarény, v juhozápadnej časti Indického oceánu, cca 800 km juhovýchodne od ostrova Madagaskar. Jeho rozloha je iba 2 045 km, najväčšia vzdialenosť na ostrove je 67 km. Úradný jazyk: angličtina, náboženstvo: 51 % hinduisti, 27 % kresťania 16 % moslimovia. Pestuje sa tu cukrová trstina, čaj, káva, vanilka, banány a tabak. Panuje tu teplé a pomerne vlhké tropické podnebie. No potrebovali by ste v upršanom novembri viac? Zohnať však na jeseň plavky a opaľovací krém nebolo veľmi jednoduché. Syndróm zimných dovoleniek síce už na Slovensko dorazil, nie však v takej miere, aby to pochopili aj obchodníci. Nakoniec sme plavky kúpili u Číňanov na trhovisku. Odlet priamo z Bratislavy. Paráda. Posledné pápá rozzúreným oblakom na oblohe a letí sa!

Neprirodzene pekné farby.

„Vážení pasažieri, kapitán lietadla vás v mene celej posádky víta na južnej pologuli.” Vuaau! V predstavách sa mi mihol výjav zo sci-fi filmov, keď kapitán vesmírnej lode víta pasažierov na novej, nepoznanej a nepoškvrnenej planéte. Niečo ako ´vitajte v raji´. A pohľad z okienka pred pristátím ten pocit len umocnil. Prenikavo biely piesok v kontraste s tyrkysovou lagúnou, vzduch voňavý od exotických kvetov… a toľko farieb všade naokolo! Každé miesto má svoju farbu. Túto farbu možno pozorovať na každej fotke, ktorú si z krajiny donesiete. Akoby vám niekto dal pred objektív jemný filter. Každý, kto bol na Mauríciu, musí potvrdiť, že je to modrý ostrov. Napriek tomu, že hýri všetkými možnými farbami. Tej modrej sa nám nepodarilo zbaviť na fotkách ani na záberoch, ktoré sme točili do môjho videoklipu. A jedna z najslávnejších známok na svete, modrý Maurícius, to všetko len potvrdzuje. Pláže na tomto ostrove, ktorý obídete dookola autom za jeden deň, sú prenikavo biele. A vôkol celého ostrova je tyrkysová lagúna, ohraničená dúhovými koralovými útesmi. A ďalšie farby vo vnútrozemí. Okrem zelených kokosových paliem sú tu obrovské kaktusy aloe vera a stovky druhov krikľavočervených, žltých a neviem akých kvetov a kríkov. Maurícius je okrem iného preslávený aj orchideami. Je to taký farebný ostrov, že vyzerá až počítačovo neprirodzene. Seggae na pláži. Dôvodov, prečo zavítať na Maurícius je niekoľko, tým najčastejším je však oddych a túžba po light exotike (za light považujem tú, kde vám nehrozí žiadne nebezpečenstvo, je tam čisto a existujú tam 5-hviezdičkové hotely) s gýčovými plážami a bohatým podmorským svetom. Všetky tieto veci sú tu neodškriepiteľne dokonalé. Keď však chcete zažiť aj trocha miestneho smradu, ktorý robí tieto dovolenky navzájom odlišné, môžete zájsť do niektorého mesta alebo do chudobných dediniek. Alebo sa len tak povoziť po okolí. Do nášho mestečka a na naše pláže dorazili každý piatok stovky miestnych turistov. To znamená ľudí, ktorí žijú vo „vnútrozemí” a len cez víkendy chodia k moru. Rodiny si zaparkujú autá v lesíku pri pláži, rozložia stany a zvukovú aparatúru, cez ktorú pustia hlasno nejaké reggae, a užívajú si. Maurícius je reggae krajina. Texty Boba Marleyho tu poznajú aj malé deti a čo je super, tento štýl sa tu naďalej vyvíja. Tak ako u nás je bežné hrať rock alebo pop, tam je bežné hrať reggae alebo seggae. Seggae je zmiešanina dvoch vecí – reggae + sega. Sega je tradičný štýl hudby na Mauríciu.

Divali.

Asi po týždni nášho pobytu sa objavil v inak pokojnom mestečku Flic en Flac zvláštny ruch. Nespôsobovali ho turisti, ale napodiv miestni ľudia. Počas jednej z minimálne troch denných prechádzok, ktoré som na Mauríciu praktizovala, som zašla do miestnych uličiek. Vo všetkých domoch sa usilovne upratovalo a vyváralo. V obchodoch pribudol zábavný tovar – rôzne svetielka a blikačky, podobné našim vianočným. Trocha som sa vyľakala, či vianočný ošiaľ nevypukol aj tu, aj mi hneď prišlo divné, že by mu podľahli Indovia v tradičných odevoch. Neskôr mi nová kamarátka Laila vysvetlila, že sa chystá jeden z najväčších indických sviatkov – Divali. Vyzerá podobne ako naše Vianoce, ľudia sa navzájom obdarúvajú drobnými pozornosťami, všade horia sviečky a blikajú žiarovky, domy sú vyzdobené a pred nimi stoja ich obyvatelia s misou plnou čerstvých koláčikov. Mňam, indické koláčiky! Na námestí prebiehal kultúrny program. Na pódiu hrala kapela tradičnú hudbu a krásne Indky v červených sárí a s červenými bodkami na čele tancovali so sviečkami v rukách skupinové tančeky. Pod pódiom bol dav ľudí a dokonca aj prenosový voz. Najprv ma zaskočilo, keď som medzi oslavujúcimi zazrela aj moslimov, ktorí sú inde vo svete známi svojou neznášanlivosťou k iným náboženstvám. Tu sa pokojne a veselo zabávali s hinduistami na ich „Vianociach” a jedli s nimi koláčiky.

Džípom po džungli.

Ten nadpis zavádzajúco znie ako nejaké nebezpečné a nebezpečne drahé safari v maskáčovom džípe s miestnym sprievodcom, ktorý pre každý prípad má aj samopal. Nebolo to však tak a ani by sa to nedalo. Na Mauríciu nežijú nijaké nebezpečné zvieratá, dokonca ani hady a iné „pandravy”. Nie sú tu ani nijaké domorodé kmene a nikdy ani neboli. A je tu údajne takmer nulová kriminalita. Takže najväčšie nebezpečenstvo, ktoré vám tu hrozí, sú kokosové orechy padajúce z paliem na zem. Tak sme si prenajali džíp za 1000 korún na dva dni a išli sa voziť po krajine. Bol to japonský menší čierny kabrio džíp, do ktorého sme sa natrepali štyria a vyrazili sme na výlet. Koho by však bavilo jazdiť džípom po asfalte? Na Mauríciu? Prvá lesná cesta – a šup ho tam. Blato fŕkalo všade naokolo a dopadalo na okolité stromy, liany a kríky. Tie okolo nás utvorili akýsi tunel, takže sme boli za slnečného dňa ponorení do čudného podvečerného šera. Cesta sa točila, rozdvojovala a roztrojovala a my sme jazdili len tak, naverímboha. Cieľom bolo objavovať čo najzapadnutejšie cestičky. Cestou sme videli čajové plantáže, ryžové políčka a malé osady, ktorých obyvatelia na nás pozerali ako na zjavenie. Aké šťastie, že sa to nešťastie nestalo v týchto oblastiach! Pokazilo sa nám totiž auto. Keďže však chlieb niekedy dopadne na zem aj nemaslovou stranou, boli sme práve na nejakej polo hlavnej asfaltovej ceste. Zastavili sme, naši chalani sa pustili do opravy, o ktorej o chvíľu vyhlásili, že sa nedá realizovať a bolo. A práve vďaka tejto nepríjemnej situácii sme spoznali mentalitu miestnych ľudí. KAŽDÉ auto, ktoré šlo okolo, zastalo. Šofér zbadal otvorenú kapotu, vystúpil a spýtal sa, či nepotrebujeme pomoc. Na rezerve, ktorá bola zozadu na džípe, bolo telefónne číslo na požičovňu, z ktorej auto bolo. Ochotný okoloidúci vodič tam zavolal zo svojho mobilu a požiadal jedného človeka, aby pre nás prišiel. A keďže na Mauríciu nič nemôže byť ďaleko, zakrátko sme začuli zvuk vytunovaného červeného šporťáka patriaceho majiteľovi toho nášho pokazeného chudáčika.

Netreba byť bohatý.

Na takúto dovolenku netreba až tak veľa peňazí, ako by ste si možno mysleli. Slovenské cestovky ponúkajú Maurícius za prijateľné ceny a ak sa rozhodnete cestovať na vlastnú päsť, vyjde vás to ešte lacnejšie. Hoci letenka nie je veľmi lacná, náklady na pobyt sú závratne nízke. Kilogram kreviet stojí v obchode 100 korún, fľaša vína 30 a teplé jedlo na ulici, z ktorého sa istotne nasýtite, 10 korún. Takže výhovorka „ja na to nemám prachy” už veľmi neobstojí. A ak máte ešte nebodaj v zálohe tú s tým časom („ja na to nemám čas”), vedzte, že to isté budete otrávene hovoriť po týždni pobytu vášmu šéfovi do telefónu, chrúmajúc šťavnaté mango a ležiac na pláži, jemne poprášené bielym pieskom, ktorý sa na vašej tmavohnedej pokožke bude vynímať rovnako výrazne, ako sa vyníma maličký ostrov Maurícius vo veľkej mase slanej vody Indického oceána.

http://www.dorotanvotova.sk/cestopisy/mauricius/EVA/MAURITIUS.PDF

Zobrazuji 0 výsledků
Vaše odpověď

Prosím, nejprve se .