0
0

Streda – 18.2.09

Po celom dlhom krásnom na zážitky bohatom ďalšom dni v Luxore sa večernou ulicou na West Bank vraciame „domov“. V nohách dnes máme Medinit Habu, koptský kláštor v púšti a nezabudnuteľný Karnak. Míňame tú najjednoduchšiu a najprovizornejšiu kaviareň, akú si len dokážete predstaviť. Domáci fajčia šišu, popíjajú kávu a čaj, debatujú… Už nás poznajú z videnia. Zastaví nás akýsi chlapec- ako sa dozvedáme, pracuje pre jednu z balónových spoločností. Snaží sa nás „uloviť“. Dostávame základné informácie, vizitku spoločnosti Sindbad a ešte čosi – červíka pokušenia do hlavy .

Štvrtok 19.2.2009

Večer sme už trošku unavení – ráno sme si zasa raz privstali, aby sme sa už po 7.00 hod. mohli kochať pri ľudoprázdnej Hatshepsut , v kľude si stihli vychutnať Ramesseum a oddychovú plavbu Nílom na banánový ostrov – náš dnešný program.

Posedíme chvíľku s priateľmi v „našej“ kaviarni, skúsime šišu… a dostávame novú lákavú ponuku na let. Tentokrát priamo od manažéra ďalšej balónovej spoločnosti – Horus. Keďže červíček poctivo vŕtal od okamihu svojho nasadenia a svoju misiu plnil naozaj zodpovedne, netreba nás príliš lámať. Rozhodne cena, ktorá je naozaj priaznivá a tiež nostalgia z toho, že o pár dní sa nám táto rozprávka končí. Tľapneme si a dohodneme detaily…

Piatok 20.2.09

Vstávame dnes tuším skôr, ako náš kohút, ale len čo myseľ začne pracovať a uvedomí si dôvod nepríjemného zvuku budíka, máme energiu celého sveta (alebo aspoň celého Luxoru . Podľa dohody sme pri kaviarni o 5.00 hod. Manažér nás priateľsky privíta, varí nám kávu ( na počudovanie poctivú silnú Nescu) a debatuje s nami. Vysvetľuje mi dôvod toho šialeného vstávania – balóny môžu vzlietať iba skoro ráno, kedy je priaznivá teplota a prúdenie, neskôr už to nie je možné. Pýta sa, či mám strach, na čo mu odpovedám celkom pravdivo. Sama sa trochu čudujem, ale necítim žiaden strach, ani jeho náznak, nejako podvedome tomu mužovi v galábii úplne dôverujem.

Asi o 20 minút po nás prichádza minibus, kúsok ďalej, pri Níle, pristupuje ďalších asi 8 turistov. Cestou vyplníme tlačivo, kde uvádzame svoje meno a hlavne svoju hmotnosť. O pár minút sme na mieste… Okolie je posiate balónmi viac či menej pripravenými k odletu. Ten náš sa práve plní a pred našimi zrakmi sa mení na zeleného obra. Náš kapitán Ghouda – sympatický mladý muž , z ktorého sála zmes rozhodnosti, profesionality, pokoja a zanietenia pre svoju prácu, ktorú evidentne miluje, si nás zhromaždí do kruhu okolo seba a poskytne nám asi 10-minútové miniškolenie v angličtine. Starostlivo overuje, či každý porozumel a každému bolo pretlmočené. Keď sa uistí, že každý z nás pochopil význam pojmu „land position“, dáva pokyn na nástup.

Kôš balóna je rozdelený priehradami na 4 kóje, stena siaha do polovice hrudníka. Do každej sa pohodlne zmestia 3–4 ľudia, podľa telesných dispozícií. V strede je vyhradené miesto pre kapitána a jeho prístroje. Nastupuje aj niekoľko členov servisného tímu a kameraman, ktorý nás sníma od prvého momentu. Pri štarte , rovnako ako pri pristávaní, prikáže kapitán zaujať nacvičenú „landing position“ ( teda čupnúť si v koši chrbtom k smeru letu , kolenami v 90-stupňovom uhle sa čo najstabilnejšie zaprieť do protiľahlej steny koša, odložiť všetko na podlahu – tašky, foťáky,… STRACH )

STÚPAME !!!!

Už môžeme vstať… zavrieť oči a zžiť sa s pocitmi vtákov . No iba na chvíľu, pretože to, čo sa práve odohráva pod nami, nad nami, okolo nás,… je príliš fascinujúce na to, aby oči ostávali zatvorené. Obloha je ozdobená farebnými bodkami ostatných balónov, krásny pohľad! Hore je chladnejšie, som vďačná za bundu. Kapitán nás naviguje k Ramesseu, neskôr prelietame ponad Memnonove kolosy. Ich majestátnosť je zhora ešte zarážajúcejšia. Svitá. Krajina sa oblieka do slnka, obloha, ktorej súčasťou sme v tejto chíli aj my, sa mení.

Ako míňame klasické príbytky egypťanov bez striech, znesieme sa len pár metrov nad zem, takže vidíme ženám priamo do hrncov a mávame rozosmiatym deťom celkom zblízka. Stúpania a klesania sa striedajú, endorfíny sa vyplavujú ako Niagára…

Približne 60 minút letu, čas ako vystrihnutý z reality a prenesený do čias J. Vernea, sa naplní. Budeme pristávať. Kapitán dáva vysielačkou pokyn servisnému, asi 10-člennému tímu, ktorý autami sleduje našu trasu. Muži v zelenej farbe spoločnosti Horus bežia na stanovené miesto, pripravení postarať sa o svojho chlebodarcu. Prúdenie je ale naším spojencom, miesto pristátia sa mení. Muži trpezlivo menia stanovište, kde o 10 minút pristávame. Ghouda bezprostredne telefonuje v arabštine , podľa spôsobu usudzujem, že niekomu veľmi blízkemu oznamuje šťasné pristátie. Medzi tým chlapci z tímu balia balón – tiež je to zaujímavé divadlo. V poli najprv rozprestrú velikánske plachty, na ktoré balón skúseným spôsobom šetrne položia. Postupne z neho vytláčajú vzduch – sú neuveriteľne zohratí, neplytvajú pohybmi, nezavadzajú si,… O chvíľu je balón opäť úhľadne poskladaný. Vystupujeme z koša, spamätávame sa z dojmov.

Slniečko už krásne hreje, keď sa kúsok ďalej lúčime a ďakujeme. Nie je to však všetko – chlapci odkiaľsi vytiahnu tradičné hudobné nástroje a spustia veselú a nákazlivú rytmickú hudbu núbijského štýlu. Jeden z nich začína tancovať, smeje sa, volá, je ťažké odolať a nepridať sa . Zasa raz ma poteší ten ich hravý , bezprostredný a bezstarostný prístup, ktorý je nákazlivejší ako ebola. Tancujeme na poli, pod ranným egyptským slnkom v tónoch absolútnej vnútornej slobody…

Minibus nás odváža domov, zasa jedno lúčenie .

O deň neskôr nám kamarát Yasser prináša od strýka – manažéra -darček. Krásny a pre nás hodnotný certifikát o absolvovaní nášho prvého ( a verím, že nie posledného) letu.

Nie certifikát odvahy, ale certifikáť nezabudnuteľného zážitku, KTORÝ PRAJEM KAŽDÉMU Z VÁS !!!

http://www.etravel.cz/zazitky/detail/94

Zobrazuji 0 výsledků
Vaše odpověď

Prosím, nejprve se .