0
0

Ako som sa vybral pozriet do Slovinska a nakoniec som presiel chorvatske pobrezie (este v roku 2009).

Den 1 – streda 9.9.2009

Na cestu som sa moc nepripravoval. Stroj v super stave, tak som sa len zbalil a zaplatil si cestovne zdravotne poistenie. Spat som siel o 21:00, no moc sa to nedarilo, lebo som mal plnu hlavu planov a tuzil som vyrazit. Nakoniec ako na kazdu cestu, vyrazam o 4:00, pred svitanim. Plan je Julske Alpy v Slovinsku. Na hranici kupujem znamku, povinny ritual ist na „velku“ na hranici a palim na Villach. Je super rano, pripajam sa k 7 chopristom. Pred Villachom fotim zaujimavy hrad a tocim to na Faaker See, kde je cely tyzden najvacsi zraz Harley Davidson v Strednej Europe.

Vraj ucast 70.000 motoriek. Neni ani kde zastavit, okrem pumpy, aj to ma tlacia hned prec.zraz je asi v 6 dedinach okolo jazera. Davam bielu klobasu, predavac mi dava dobru radu prejst sedlo Vršic, nameraju ale v zapati ma pustaju policajti a ja smerujem do hor. Krasne skalnate hory, hlavne cesta zo slovinskej strany stoji za to… Este na rakuskej strane som videl riadne dobiteho nemeckeho motorkara, no mna taketo nieco neodradi tahat za plyn.

Cestou tecie rika Soča s nadhene sfarbenou vodou. Chodi sa na nej aj raftovat.zastavujem v meste Kanal, kde ma zaujal most.

Neskor zbadam odbocku Italia, tak ze idem na kavu. Pred Trieste fotim farmu na musle a nejaky zamok. Neskor som zistil ze som tam zabudol kozene rukavice na zabradli. Co uz, mam este letne… Davam kavu od ku*va arogantneho casnika. Nemieni sa bavit inak ako taliansky. Pytam sa este na zachod, on na mna to ich eeehhhh… Tak mu hovorim po slovensky ze kava stala za p*ču a vydr*em sa mu na jeho rodnu zem. Myslel som vymocim. Bludim ako kazdy v tomto meste a som v Slovinsku. Prejdem cele pobrezie, je tam krasne, vstupujem na Chorvatsku Istriu, hladam ubytko. No nic. Koniec sezony. Zotmelo sa, nasiel som hotel v Rijeke za 45euro dvojpostel, nezaujima ich ze som sam. Idem dalej, som rozhodnuty jazdit do rana. Hned pod mestom zastavujem v motoreste na kavu. Tam sa mi prihovori starsia pani a laka ma k nej na ubytko za 20e. Vselico ma napadlo, ked ma viedla autom do obce Kraljevica, cez vseliake mini ulicky. Nakoniec celkom super, tak zostavam. Moto vo dvore, mam samostatny vchod. Panicka mi etse vbehla do kupelne, ked som sa sprchoval, doniesla kluce…nic nebolo… 😀

Den 2 – štvrtok 10.9.2009

Vstavam zas skoro. Neviem co robit, dam si ranajky z anglickej slaniny a idem pozriet, co tu je. Kraljevica je vlastne opravovna lodi. No je tu celkom pekne.

Prichadzam z prechadzky, na dvore uz je ruch, tak idem skontrolovat moto. Tam uz brat pani co ma ubytovala opravuje auta, tak po vzajomnom zoznameni mu za chvilu uz pomaham nastavovat rozvodovu retaz a kym nezavierame veko ventilov, ani sa mi nechce ist dalej. Dame kavu, sprchu a zase smer juh po pobrezi. Cesta je najprv dost opravovana a moje tvrdsie nadstavenie mi zoziera nervy, no stale sa to zlepsuje a mna zase laka obcas pridat riadne plyn. Tak sa cestou bavim, zastavujem pri kazdej peknejsej plazi a zdravim kazde auto s CZ a SK na znacke. Obcas kava, nieco zjest a tak ako vzdy… Vstupujem do mesta Zadar. Hladam plaze, no nenachadzam, stale len doky, priemysel a nic pekne, tak idem skusit z inej strany. Blizim sa ku krizivatke, vidim ze to stiham, tak podchadzam z prava tiez vlavo odbocujuce auto ,no v tom na mna mieri auto z laveho boka, co malo stat na cervenej. On fleky, ja pridam plyn, vyhybam sa mu – no skok priamo cez obrubnik do travy. Nastastie sa nic nestalo, no mali ste vidiet tu sprsku nadavok miestnemu vodicovi. No bolo mu to aspon luto… Zadar uz vidiet nechcem, pokracujem na juh.

Vsade pekne vyhlady na pobrezie a ostrovy, no pride mi to iba ako rozsypana kopa strku. Stale to iste, casom az fadne. Navstevujem pekne mesto Sibenik (jedno z mala, co sa mi pacilo), Split s jeho gigantickym stadionom. Za Splitom nachazdam ubytovanie u prijemnych ludi. Zaujalo ich, ako dobre hovorim chorvatsky (moja zmes rustiny, cestiny, medzinarodnych vyrazov a co som pochytil od niekdajsich rodinnych kamaratov z HR). Domaci ponuka vino v cene izby, no ja vino nepijem ,tak mi ide pre Karlovacko. To ja uz som sa vybral do mesta, v restike dam 2, maly pokec s Rusmi a domov. Tam s domacim este 3 pred televizorom a pol deca rakije s domacou, ktora bola velmi zhovorciva. Sprcha a spat!

Den 3 – piatok 11.9.2009

Vstavam, divne pocity, musim sa prejsť. Ranajky (pol litra koly a snikers) ma preberaju, cakam kym vytriezvem pohladom na more. Slany prijemne cerstvy vzduch ma osviezuje. Premazem retaz, davam si to po zadnom pri odchode z ponzionu a naberam uz bez bagaze smer Omiš. Je tam nadhera, preveziem sa popri rieke Cetine. Uzasna cesta. Vraciam sa spat a v skale vidim vytesanu cestu nad mesto. Idem ju hladat. Ved len pre pohlad z hora som tam siel.Stretavam cesku rodinu so sprievodcom. Ten nas zavedie az ku kaplnke z roku 1000 n.l. Chvilu sa zdrzim a vyrazam smer Dubrovnik.

Dubrovnik ma vyta krasnym mostom a pristavom.je to zaliv medzi kopcami. Je to super. Smerujem k starej pevnosti. Stoji za to vidiet. Koniec HR je 7km, tam sa mi ist nechce, tak je cas sa vratit. Cestu si chcem skratit po dialnici. Neskoro zistujem, ze este nieje dokoncena. No oznacene odbocky uz boli. Dostavam sa do vnutrozemia, cesty hrozne, 3. trieda. Vypada to tu uplne inak ako na pobrezi. Skor by som tomu povedal Albansko, alebo stat Blizkeho Vychodu. Ale hospoda a reklama na Karlovacko bola v kazdej diere. Nachadzam dialnicu a pred zotmenim som doma. Vecer pivka s novo prislou Francuzkou…

Dne 4 – sobota 12.9.2009

Zas divne rano… Davam kavu, lucim sa z domacimi, dostavam este nejake indicie, kde sa pozriet, a vyrazam smer dialnica a nahoru. Cestou odbocujem na Skradinsky Buk, narodny park. Pekne tam bolo, no zas sa mi nechcelo niekam peso slapat, tak odchadzam. Schadzam po vyjazde na Senj, je genialny, tak sa dole otacam a davam ho troska rychlejsim stylom. Fakt super. Idem na ostrov Krk, hladam ubytko, prejdem ho cely, no bud je obsadene, alebo sa mi nepaci. Nasrala ma teta, ze iba „za dva dana…“, ze na jeden sa jej to neoplati. Opustam Krk, idem na Istriu.

Na Istrii vsetci, ze uz skoncila sezona. Tak sa vyberam do Slovinska. V Rijeke este kontakt s domacou chopristkou, a uz som prec z HR. Zvecerieva sa a hladam noclah. No nic. Som uz na dialnici, tak davam smer Maribor. Odbocim do prveho mesta, pytam sa na ubytovanie, je obsaden, tak sa vraciam na dialnicu s rozhodnutim ist domov. Cestou v Rakusku stretavam Polku na chopri, co ide aj so sprievodom v aute z Faaker See. Ideme spolu 200 km, no uz ma nebavi ist 110 km/h, tak ju opustam. Su 3 hodiny rano nedela a ja prechadzam na Slovensko. O pol piatej som pri Piestanoch dom. Spravil som 1400 km. Bolo pekne a uz sa tesim na dalsi vyjazd. Nechcelo sa mi pisat o kazdom kontakte s ludmi, ktorych som stretol, o zastavkach skoro na kazdej plazi, aj ked som more skusil len rukou, o svadbe, na ktoru ma pozyvali atd atd… Ale preto vzdy tvrdim, ze na ceste nikdy nie som sam, aj ked to tak vypada. Dobrych ludi, s ktorymi sa da porozpravat, zoznamit, popit, sa najde vzdy a vsade dost… Budte prosim aj vy na ceste kamaradsky a vzdy ochotny pomoct. Snad vas moj cestopis nenudil. S pozdravom MLYNEC.

Zobrazuji 0 výsledků
Vaše odpověď

Prosím, nejprve se .