0
0

11.10.2000 1. deň

Odlet z Prahy o 01:00 hod., let bol dobrý ale po 9 hodinovej ceste vlakom z Prešova to nebola zrovna prechádzka ružovým sadom. Ale pristáli sme a to o 5:13 hod. rannej v Hurghade, kde sme rýchlo zo seba zhadzovali zimné ošatenie. Predsa z 9oC do ranných 25oC je trochu veľký skok. Vybavovanie cestujúcich bolo zdĺhavé, ale dobrý začiatok pre inokrajinca. Autobus nás z letiska odviezol do hotela Mirette – to bola pecka – nikto takú nádheru nečakal. O 08:00 hod sa nám podarilo ubytovať v krásnom apartmáne (2 spálne, obývačka, jedáleň s kuchyňou, kúpelňa a terasa s výhľadom na bazén). Celý deň sme oddychovali a nič nerobili. Najprv na pláži kde nás však vietor vyhnal späť k hotelovému bazénu. Prebudili sme sa na izbe okolo 18:00 hod., dali sme sa dokopy aby sme na večeri vyzerali k svetu a rupli sme si po jednej slivke – tá nám urobila veľmi dobre, aj večera bola celkom dobrá, hlavne zaujímavá. Ale to prostredie bolo nádherné, krásne kované pohovky a kreslá, štýlové osvetlenie v rôznych tvaroch s kovaním, mramorová podlaha a z každého rohu zurčí fontánka. Hneď po večeri sme šli spať a spali sme ako zarezaní.

12.10.2000 2. deň

Do Asuánu sme odchádzali o 4:45 hod. ráno. Na našu skupinku sa ušiel mikrobus a brilantný šofér. S počtom ubehnutých kilometrov sa zvyšovala frekvencia trúbenia, keď nebolo na koho a dlho bolo ticho, tak sa trúbilo len tak. Na obed sme dorazili do Luxoru, kde sme dostali obedové balíčky a šli sme ďalej. Po 9,5 hod. jazdy sme boli na mieste – ASUÁN.

Nalodili sme sa na kompu, ktorá mala len jeden smer a to chrám Philae. Pôvodne bol postavený na ostrove Philae ale pri stavbe Asuánskej priehrady sa voda Násirovho jazera zdvihla a potopila celý ostrov, za pomoci Unesca sa celý chrám preniesol na neďaleký ostrov Agilkia. Chrám je zasvätený bohyni Isis – je to najväčší ostrovný chrám a bol stavaný približne 400 rokov.

Po prehliadke sme mali trošku času na Papyrusový inštitút, kde sme mali možnosť vidieť výrobu papyrusov, jeden sme si kúpili.

Okolo 18:00 hod. sme sa nalodili na loď Ellegance. Naša kajuta bola na 3. poschodí, a pekne zariadená – boli sme milo prekvapení. Po super večeri sme krásne unavení zaspali. V noci som sa zobudila na príšerný hluk hudby a dupotu, uvedomila som si, že máme kajutu presne pod tanečným parketom – Nemci sa zabávali. Nebola to veľká výhra, ale aj tak som zaspala, Braňa by nezobudilo ani stádo byvolov.

13.10.2000 3. deň

Po raňajkách o 06:15 hod. (najlepšie boli palacinky) sme si šli prezrieť chrám Kom Ombo, hneď pri brehoch Nílu na malom vŕšku. Chrám je zasvätený dvom bohom: Sobekovi – krokodílí boh plodnosti a Hórovy – boh slnka a planét (so sokolou hlavou). Aby sa obe božstvá nehádali, všetko je postavené dvojmo. Zaujímavý je nilometer, ktorý ukazoval kňazom aké budú záplavy – podľa toho vymeriavali dane pre obyvateľov. Chrám je starý asi 2000 rokov a je vybudovaný za čias Ptolemaiovcov. Na stenách chrámu sú ešte kde tu fresky so zachovalými pôvodnými farbami. Musela to byť nádhera, všetko svietilo farbami. Nachádzajú sa tam mumifikované telá dvoch krokodílov ale pre veľkú tlačenicu a dlhý rad sa nám tam nechcelo a vraj to nestálo za to.

Pred chrámom sú predajné stánky kde sa nám podarilo dohodnúť super cenu 20 LE a 4 perá za galábiju (tradičný arabský odev), pretože dnes večer máme na lodi „galábija párty“. Teraz sa plavíme a plnými dúškami vnímame krásu zelene s kontrastom vyschnutej púšte v pozadí. Do očí udierajúca bieda obyvateľov žijúcich v domcoch z nepálených tehál z blata a slamy bez striech je až zarážajúca oproti prepychu lode.

Prehliadka najzachovalejšieho chrámu ešte s pôvodnou strechou bola na programe po obede. Edfu je zasvätený bohu Hórovy, preto je zväčša na freskách zobrazený s hlavou sokola. Z lode sme sa k nemu dostali kočiarom – kaláčí, kde sme za pár pier vyhrali „súťaž“ v rýchlosti, ale bohužiaľ koleso to nevydržalo a tak sme stratili drahocenný čas opravou. Ale poslední sme neboli. Hlavný pilon je rozdelený na dve polovice, v strede so štvorcovým otvorom pre východ slnka, kde pravá polovica stvárňuje horný Egypt a ľavá dolný. Celá povala je čierna, pretože kresťania hľadajúci úkryt si kládli ohne a tak zničili pôvodnú výzdobu. Aby som nezabudla podotknúť, všade kde sa ruka kresťana dotkla fresiek sú tváre a postavy vyškrabané, pretože to bolo pre nich toho času pohanské. Ničili všetko čo im prišlo pod ruku. Vrátim sa k popisu. Nádvorie je obklopené 38 stĺpmi pokryté hieroglyfmi, kde sú podrobne popísané dary Hórovy. Vo svätyni je obrovský žulový monolit s rekonštrukciou slnečnej lode (napoly pravá), na ktorej bola pôvodne umiestnená socha Hóra. Keďže si starí Egypťania mysleli, že boh dostáva energiu od slnka, vynášali celú loď so sochou na strechu niekoľko krát do roka.

Galábija párty sa vydarila. Celú šou začali čašníci, ktorý po jedálni vytvorili kruh a za zvukov ich bubnov a spevu postupne roztancovali celú loď. Prehadili sme sa až na parket kde sme trošku šantili v rytme arabskej hudby. Braňo vyhral súťaž v zemiakoch, suverénne zachoval česť rodiny no cenu nedostal žiadnu, ale uspokojil sa s naším potleskom. Pomerne dosť skoro sme sa pobrali úplne vyčerpaný spať do našej peknučkej kajutky.

14.10.2000 4. deň

Prehliadka Karnaku o 9:30 hod. – najkrajší chrám, aspoň pre nás. Cestu do chrámu lemuje alej sfíng s baraními hlavami. Za prvým pilonom je nádvorie 8000 m2 s obrovskými dvoma sochami Ramsesa II, na jednej z nich je spolu s ním jeho najobľúbenejšia manželka Nefertiti z počtu 50, detí mal 200 (všeobecne známych). V druhej sále je Veľká stĺpová sieň – úžasná – ktorú vystavali Sethi a Ramses II – jeho syn, túto sieň zapĺňa 134 stĺpov v tvaroch lotosového kvetu, kde sa ešte kde tu objavuje pôvodná farebná výzdoba. Za tretím pylónom boli 4 žulové obelisky z ktorých sa však zachoval len 1 – postavil ho Amenhotep. V ďalšej sále stojí obelisk Hatšepsovet, ktorý je však obohnaný múrom, ktorý dal vystavať Ramses II aby zničil všetky stopy po jej vláde, a to z veľkej nenávisti, pretože po smrti faraóna mu odopierala nárok na trón a sama panovala. Zaujímavé je to, že spolu s kňazmi si vymysleli príbeh o jej počatí. Otcom mal byť boh Hór, ktorý navštívil jej matku a o 9 mesiacov sa narodila Hatšepsovet. Za svojho života vystupovala ako muž, obliekala sa tak a dokonca nosila aj bradu. Vládla 22 rokov až do svojej smrti. Vo svätyni je žulový oltár kde bolo pôvodne miesto pre boha Amona (ten oltár vraj vysiela energiu), no nás nejako nenabil. Na pravo od druhého pilona je cesta k svätému jazeru, kde sa každý deň umývali kňazi, jazero má tvar bazénu asi tak 50×25 m, prekvapil ma veľkosťou.

Po prehliadke sme sa zastavili vo fabrike na výrobu parfémov, kde sa vraj predávajú vône svetových značiek. Kúpili sme si: Channel, Nina Richi, Gabriela Sabatini, Hugo Boss – darčeky pre mamičky.

Po obede na lodi sme si trošku schrupli pri bazéne.

O 19:30 sme šli na prehliadku osvetleného luxorského chrámu. (o 17:00 je v Egypte už tma) Chrám bol postavený Amenhotepom III. A Ramsesom III – slúžil ako kulisa slávnostnému novoročnému pochodu na počesť boha Amona. Pred vstupom sa týči krásny obelisk, jeho dvojička sa teraz pýši krásou v Paríži na Námestí Republiky. Na nádvorí sú po stranách veľké stĺpy vo tvare papyrusu a mešita na poschodí, ktorá slúži dodnes. Druhé nádvorie tvoria stĺpy ale s lotosovou hlavou. Kresťania si sieň prestavali a pred vchodom do svätyne, ktorú zamurovali si postavili vlastný oltár. Zaujímavosťou chrámov v Karnaku a v Luxore je, že keby alej sfíng pokračovala ďalej tak by sa presne spojili. Možno to bolo niekedy prepojené – ktohovie?

15.10.2000 5. deň

Cieľ dňa: Memnonove kolosy, chrám Hatšepsovet, Údolie kráľov.

Asi po 3 hod. sme došli autobusom na cielené miesto na druhý breh Nílu, kde nás privítali gigantické sochy, 18 m veľké – Memnonove kolosy. Predtým boli súčasťou obrovského chrámu ako strážcovia, no teraz už z veľkej slávy neostal kameň na kameni, padol po mnohopočetných zemetraseniach.

Hatšepsutin chrám sa úplne vymyká od stavieb ostatných, má 3 poschodia, je postavený vo fantastickom údolí, kde jeho zadná časť je vtesaná do obrovskej skaly. Pred chrámom boli kedysi jazierka, stromy, kvety – asi taký malý raj na zemi. Ešte sa zachoval starý peň stromu, čo kedysi zdobil záhradu. Strom bol dovezený zo zeme Punta, kde sa kráľovná vydala na expedíciu, celá cesta je zobrazená freskami na stenách chrámu. Hatšepsut navštevovala tento chrám dosť často. Dal jej ho vystavať jej milenec, neskôr manžel – slávny architekt Dél-El-Barhrí. Je zasvätený bohyni Hathor (v podobe kravy) – je to bohyňa lásky, krásy, múdrosti, hudby – všetkého dobrého.

Do údolia kráľov sme sa odviezli vláčikom ako pre detičky. Poviem pravdu, tí faraóni si ale vedeli vybrať miesto na uloženie svojich tiel, v krásnom údolí s vrcholkom hory v tvare pyramídy. Navštívili sme hrobky Ramsesa IV a IX a hrobku faraóna Meremptah. Všetky sú hrozne hlboké a dlhé, po stenách krásne pomaľované so zachovalými farbami a popísané hieroglyfmi. Je až neuveriteľné a nepredstaviteľné ako mohli vytesať do skaly chodby 3x3m vysoké a široké. V každej pohrebnej komore, ktorá sa spravidla nachádza na konci chodby je sarkofág zo žuli – prázdny. Dĺžka a výzdaoba hrobky závisela od toho ako dlho faraón žil. Ak faraón zomrel, hrobka sa narýchlo dokončovala kým bolo telo balzamované, čo trvalo zhruba 72 dní. Hneď po korunovaní nového faraóna sa začalo so stavbou novej hrobky.

Unavení a zmorení dusnom a teplom sme sa tešili na loď, na ktorú sme pre zmenu šli loďkou, museli sme si prestúpiť z jednej do druhej, pretože asi po 5 minútovom vytrvalom boji s motorom to arabík vzdal. Po obede sme si trošku pospali a o 16:30 hod. sme sa vychystali na pravý arabský trh. Bol to dobrý zážitok, ale radšej nikdy viac. Deťom, ktoré sa na nás doslova vrhli hneď od začiatku až do konca sme dali všetko, čo sme mohli, dokonca brali aj použité vreckovky. Na ulici kopec hnoja, hádam sme šľapali aj na zdochliny nebyť toho nánosu blata a špiny. Ale malo to svoju atmosféru. Neskôr na slušnejšom bazáre sme si kúpili tričká a obchodník nám na cestu pribalil lemony, vraj pomôžu pri faraónovej pomste, ktorú sme už naplno pociťovali. Po večeri, ktorú som vynechala, sme sa s kuframi vybrali na Luxorskú stanicu, kde nás už čakal náš vláčik smerom do Káhiry. Celkom nás prekvapilo pohodlie sedadiel a prostredie. Boli sme pripravení na to najhoršie, o to milšie bolo zistenie, že naša 1. trieda sa na to nechytá. Dlhý čas noci sme si skrátili hrami, no pred polnocou ma úplne zmohol spánok, a na nič sa už nepamätám, hádam predsa – na vlakové toalety sa budem pamätať ešte dlho, na tie už arabíkom asi nezvýšili groše.

16.10.2000 6.deň

Ráno o 6:00 hod. sme vstúpili na pôdu Káhirskú. Po raňajkách v jednom hoteli, ktoré som zas neochutnala, ale Braňo si dal aj za mňa, sme sa plní zvedavosti nemohli dočkať až uvidíme 7. div sveta – pyramídy v Gíze a Sfingu. Krásne, majestátne, nezničiteľné a ohromné:

Cheopsova (137m), Chefrénova (136,4m), Mykerinova (66m) pyramída. Čo o tom povedať? To sa musí vidieť!!! Zvedavosť nás priviedla do útrob Mykerinovej pyramídy (za 10LE, vstup do veľkej pyr. je za 40LE). Od vchodu sme prechádzali dlhou úzkou chodbou strmo dole – stále skrčmo, až sme došli do vysokej miestnosti, kde bol vchod do ďalšej chodby, veľmi podobnej a tá nás doviedla do hrobky, kde už nebolo nič, pretože sarkofág vybrali na nejakú výstavu, no pri prevoze im nešťastnou náhodou padol na dno Stredozemného mora. Taká prechádzka v pyramíde sa môže prirovnať k 15 min. pareniu sa v saune a kto náhodou trpí klaustrofóbiou nech to radšej neskúša.

Nasledovala sfinga a zádušný Chefrénov chrám so zachovalou alabastrovou podlahou a stenami z hladkých žulových monolitov. Sfinga – ako strážkyňa pyramíd je dosť zničená a skorodovaná ale pôvodný tvar si zachovala. Ani sa nečudujem jej stavu, je už staručká a ešte odolávala odporu Napoleónových diel, ktoré si z nej urobili terč pri delostreleckom výcviku. Ešte stále dúfa, že dostane svoj nos späť z londýnskeho múzea.

Urobili sme si pár fotiek a už sme utekali do autobusu, pretože už na nás čakalo Káhirské múzeum s kopou nádherných vecí. Na prehliadku sme mali len 2,5 hod., čo je hrozne málo. Rada by som sa tam vrátila a poriadne si to všetko prezrela. Pozreli sme si múmie, ktorých sme čakali viac, bolo ich asi len 10. Niečo fantastické bol poklad Tutanchamóna – jeho rakvy zo zlata, krásne vypracované a všetky dary, ktoré sa našli v jeho hrobke. Dokonca tam našli aj zabalzamované potraviny, asi keby mal náhodu hlad. Len pre zaujímavosť posledný sarkofág v ktorom ležalo jeho telo bol celý z čistého zlata a váži 110 kg. Jeho zlatá maska, tiež zo zlata váži 12 kg. Mal čo robiť aby to udržal na hlave.

Úplne vyčerpaní sme podvečer došli do nášho hotela s krásnym výhľadom na pyramídy, ktoré boli v noci osvetľované farbami. Bolo to pekné, ešte teraz cítim ten pocit.

17.10.2000 7. deň

V posledný deň sme sa vracali z Káhiry späť do Hurghády do toho istého hotela, kde sme boli ubytovaní 1. deň. V autobuse sme si celkom dobre pokecali s vodičom Samirom a sprievodcom Vághdím. Samir má 3 ženy a hľadá si štvrtú. Bol veľmi prekvapený, že si Braňo vystačí so mnou. Asi sme ho trochu sklamali.

Zvyšok dňa sme venovali povaľovaním sa na pláži, pri bazéne a dopitím zásob s našimi pražskými priateľmi.

18.10.2000 8. deň

Budíček o 03.00 hod. a odchod na letisko smer Praha.

Koniec nezabudnuteľného výletu.

http://www.skrz.sk/egypt-10-2000—-a14-6181-sk.htm

Zobrazuji 0 výsledků
Vaše odpověď

Prosím, nejprve se .