0
0

Amerika je krajinou mnohých možností. Budete sa tu určite cítiť slobodní, pretože Vám nikto nebude vytýkať, že nie ste domorodec, (veď okrem indiánov sú tu aj tak všetci prisťahovalci).

Dostať sa do USA nebolo a ani teraz vôbec nie je jednoduché. Ja a moje tri priateľky, Majka, Magda a Šárka, sme však mali veľké šťastie a tak sme spoznali Ameriku viac ako z rozprávania iných, resp. študovaním rôznych kníh, bulletinov a pod. Pôvodne sme sa chceli potúlať len po východnom pobreží USA, nakoniec sme zvládli oveľa viac. Dostali sme sa až na západné pobrežie Ameriky, odskočili sme si aj do MEXICA a potom na severe zase do CANADY.

Za 35 dní “túlania sa” po Amerike sme zvládli “len 23 štátov Únie”. Bola to dosť tvrdá “makačka”, ale stálo to za to. To “naj….”, čo sa na MIDWESTE a WESTE USA nachádza sme určite videli. Doteraz som presne nespočítala koľko míľ sme precestovali, /totiž asi v polovici trasy sa nám mierne porúchal tachometer na našom autíčku – Oldmobil-e, raz počítal ubehnuté míle, inokedy ich nepočítal/. Posádka vozidla bola výlučne “babská”, dve čisté ekonómky a dve techničky a zároveň aj ekonómky. Keďže najbližšie k autám som mala ja, /som absolventkou cestnej dopravy na ŽU/, automaticky som bola pasovaná za hlavného odborného poradcu na naše auto. Výbava v ňom bola v zúfalom stave, /na to som prišla oveľa neskôr, spoliehala som totiž na majiteľku auta – Šárku, že je všetko OK/. V duchu som sa modlila, aby sa nič nedialo, lebo potom by bol koniec. Ale Slovenky a Češky si vedia vo svete poradiť, zopárkrát sme zvládli opravu aj celkom primitívnym spôsobom, ale o tom neskôr.

Tých míľ, ktoré sme precestovali po USA bolo naozaj veľa. Keď si pozriete mapu USA a prstom začnete putovanie zo štátu New Jersay a ďalej pokračujete cez štáty New York – Pennsylvania – Ohio – Indiana – Illinois – Wisconsin – Iowa – Nebraska – Colorado – New Mexico – Texas – MEXICO – Arizona – Utah – Nevada – California – Oregon – Washington – Idaho – Montana – Wyoming – South Dakota – Minesota, tak mi dáte za pravdu, že ich je naozaj dosť. A to z Minesoty sme sa ešte znova vracali skoro po tej istej trase, takže sa dá povedať, že trasu do New Jersay z Wisconsinu cez Illinois – Indiana – Ohio – Pennsylvania a New York sme vlastne prešli 2 x. Celú túto trasu, ako som už spomínala vyššie, sme prešli bez “mužskej ochranky”. Naša cesta bola absolvovaná za neznesiteľných horúčav, teplomer sa často vyšplhal až k 40 -tim stupňom a v Údolí smrti to bolo skoro až 50 °C. Koniec cesty bol už dosť únavný, ale vydržali sme ten nápor. V tej obrovskej diaľke od domova sme neboli vôbec samotné. Často sme sa stretli, najmä na Weste s našincami, či už to boli študenti, ktorí študovali v USA a boli na výlete, tak ako my, alebo to boli turisti z Česka a Slovenska, poviete si aký je ten svet malý. Tu sme sa presvedčili, že Slováka, či Čecha stretneš v Štátoch kdekoľvek …..

Teda cesta bola náročná, ale naše zážitky a spomienky, zostanú v nás po celý život. Všetko to, čo sme zažili sa vôbec nedá popísať, jednoducho to sa musí zažiť. Dokonca, keď sme po tejto ceste rozprávali svoje zážitky našim americkým priateľom na univerzite, vyjadrili sa, že to, čo sme absolvovali, mnohí Američania nikdy v živote neuvidia a tomu verím. Amerika je obrovská krajina a mnohí Američania sa za svoj život nedostanú ani len do hlavného mesta WASHINGTON-u, nie aby precestovali skoro polovicu svojej krajiny. Neviem, či sa mi podarí vymenovať všetko to “naj…”, čo sme videli, pretože bolo toho naozaj veľa, ale pokúsim sa o to, tak začínam:

Určité vzrušenie som zažila ja osobne už v lietadle do New York-u. Let ponad GRÓNSKO, kde z oblakov sledujete obrovské ľadové kryhy, plávajúce v oceáne, sa určite pre obyčajného človeka nekoná každý deň.

Nezabudnuteľné zážitky máme z NEW YORK CITY, /NYC/, z návštevy Sochy Slobody, ostrova prisťahovalcov ELLIS ISLAND-u a túlania sa po Manhattane ….. .

Dych nám mierne vyrazila aj návšteva NIAGARA FALLS, či pobyt v BUFFALO, /mesto známe svojím hokejovým teamom “Buffalo bulls”/.

Návšteva mesta na jazere ERIE – CLEVELAND-u, či mesta ležiacom na jazere Michigan – CHICAGO, to sú tiež milé vzpomienky.

Kúpanie sa v rieke MISSISSIPPI, v štáte WISCONSIN, bolo pre nás tiež zážitkom, najmä preto, že nás “nezožrali žiadne potvory zvané krokodýli` …

V štáte IOWA sme navštívili aj mestečko SPILLVILLE, kde určitý čas pôsobil aj hudobný skladateľ Antonín Dvořák a zložil tu symfóniu Novosvětská. /Ak sa tam raz dostanete môžete si skontrolovať našu prítomnosť v knihe návštev zo dňa 31. 07. 1995/.

Túry v nadmorskej výške cez 3 tisíc metrov v COLORADE, v ROCKY MOUNTAINS, či v ESTES PARKU, MORAINE PARK, ALLENSPARK-u boli super. V pravom lete sme sa na `igelitkách aj sánkovali`, hneď vedľa cesty TRAIL RIDGE 34. Z ROCKY MOUNTAINS sme sa pozreli aj do hlavného mesta štátu COLORÁDO, do DENVER-u.

Pobyt v GARDENS OF GODS – Záhrady bohov, kde skaly sú azda červenšie ako na obrázkoch bol tiež dobrý ťah.

Vzhľadom na to, že sme sa vôbec nebáli, dali sme sa aj na “zdolanie 4301 m vysokého PIKE PEAK by car”. Z Pike Peak sme išli vyskúšať autom aj pešibusom najvyššie položený závesný most v Severnej Amerike, ktorý leží nad údolím rieky ARKANSAS v Coloráde, ROYAL GEORGE BRIDGE – Canyon City.

Túry po GREAT DUNES, (Veľké pieskové duny), síce s pľuzgierami na nohách po ich absolvovaní tiež stáli za to. Akoby nám všetko toto nestačilo, pokračovali sme ďalej s návštevou takých atrakcií ako je napr. MESA VERDE NATIONAL PARK.

V NOVOM MEXICU sme si pozreli AZTEC, BANDALIER NATIONAL MONUMENT, CHACO CANYON NATIONAL MONUMENT. Krásne bolo aj hlavné mesto NEW MEXICO, SANTA FE. Tu sme na trhu prvý a možno aj posledný raz v živote videli čiernu kukuricu, škoda, že sme si ju nekúpili, dnes sme mohli byť možno úspešné podnikateľky – farmárky , ktoré pestujú na Slovensku “black corn”.

Nekonečné množstvá “bieleho piesku” a stúpajúca teplota vo WHITE SANDS MONUMENT nás zahnali do Infocentra, kde sme sa aspoň trocha “ochladili”, ale nakoniec sme predsa podľahli a išli sme sa aspoň na pár minút “poškvariť”. Z NEW MEXICO naša cesta pokračovala do štátu TEXAS, do známeho mesta cowboyov, do EL PASA. z EL PASA sme prešli za 35.- centov, ktoré sme zaplatili na hranici, do `ozajstného` MEXICA. Pri ceste späť skúmal americký pasový pracovník môj prepečiatkovaný federálny pas ako raritu a chcel si ho nechať ako suvenýr, takmer som sa nedostala domov.

Návšteva pohraničného mesta v MEXICO – CIUDAD JUARÉZ za veľa nestála, ale môžeme povedať, že aj bez mexických víz sme boli v Mexicu…. .

V ARIZONE sme navštívili okrem iného aj SAGUARO NATIONAL PARK kde sme videli `obrovské kaktusy` vo voľnej prírode. Chceli sme si aj zahrať vo filme, ale bohužial nahrávacie štúdia westernov v OLD TUCSAN-e /Old Tucsan sa nachádza v Arizone, blízko hl. mesta PHOENIX/ v apríli roku 1995 vyhoreli skoro do tla, takže “naše schopnosti sme nemohli predviesť”!?

Údajne najkrajší canyon, CANYON de CHELLY sme nenavštívili, /bol trocha mimo našej trasy/, ale zato sme sa osobne stretli s indiánmi z kmeňa NAVAJO, ktorý žije v rezervácii nachádzajúcej sa priamo v tomto canyone. V guide – book sme sa dočítali, že sem, do tohto canyonu sa môže ísť len s navajským sprievodcom… .

V hlavnom meste Arizony v PHOENIX-e sme sa pred Capitolom “zadarmo” najedli pomarančov, ktorých bolo na stromoch a najmä pod nimi dosť a nik sa z nášho počínania vôbec nevzrušoval, možno aj preto, že bola nedeľa cca 10, 00 a.m., teplota už riadne stúpala a všetko bolo zalezené doma v airconditionerových domoch.

Z hlavného mesta sme išli znova do prírody, pozrieť si jej zvláštnosti, SUNSET VOLCANO nechrlil už žiadnu lávu, a tak sme mohli vstúpiť až do jeho krátera. Videli sme aj hrad MONTEZUMA CASTLE a zbytky obydlí CASA GRANDE RUINS.

Doteraz sme videli naozaj už veľmi veľa pekných miest, ale to “super” nás ešte len čakalo v podobe GRAND CANYON-u, kde v údolí rieky Colorádo má svoje sídlo indiánsky kmeň HOPI.

Po Grand Canyone naša cesta už pokračovala cez štát UTAH. Stretli sme sa tu aj s mormonmi, ale nás viac zaujímala príroda, ako oni. Príroda v Utahu je čarokrásna. Plošinové skaly v Utahu stojí za to vidieť. Obrovské okná, mosty, ktoré za milióny rokov dôsledkom vody, vetra a zvetrávacieho procesu vytvorila príroda sú pred Vami a Vaše oči nevedia kam skôr pozrieť. V NAVAJO TRIBAL PARK sme sa zastavili samozrejme v MONUMENT VALLEY. Cestou sme videli aj zaujímavú skalu “MEXICAN HAT – MEXICKÝ KLOBÚK”, ďalej DELICATE ARCH, ARCHES, DEVILS GARDEN … . Blízko Monument Valley sa nachádza FOUR CORNERS MONUMENT – Štyri rohy. V tomto mieste sa stretávajú 4 štáty : UTAH, ARIZONA, COLORADO a NEW MEXICO, tu sídlia aj dva hlavné kmene indiánov HOPI a NAVAJO…. . Super zážitok máme aj z návštevy BRYCE CANYON, kde sme úplne do jeho údolia urobili aj túru, výstup hore bol horší, ale zvládli sme ho.

Štát NEVADA, to je väčšinou púšť, ale všetky štyri určite nikdy nezabudneme na návštevu kasín v LAS VEGAS. Skoro v každom kasíne sme boli `jasné`, multimilionárky sa z nás nestali, ale môžeme sa pochváliť, že sme hrali v tých najznámejších kasínach na svete: MGM, Mirage, Caesars Palace, Ostrov pokladov… .

Nezabudnuteľná pre nás zostane aj návšteva DEATH VALLEY – Údolie smrti, kde okolo 11,00 a.m. bolo už skoro 50 ° C. CALIFORNIA , to je už niečo iné. SAN FRANCISCO a povestný most nad Zlatou zátokou – GOLDEN GATE BRIDGE, to je len malá časť z Californie, čo sme mali možnosť vidieť. Ten, kto videl zábery zo slnečných beach – pláží, či zábery z YOSEMIT-u, vie o čom píšem…

Zaujímavá bola tiež návšteva RUSIAN GULCH STATE PARK. Tu sa nachádza komplex drevených budov z roku 1812. Budovy boli hlavnou základňou Rusov pre zásobovanie ostrova ALJAŠKA, až do predaja ostrova Američanom.

Z parku Rusian Gulch sme sa vrátili znova na pobrežie Pacifiku, aby sme sa zastavili v ROCKPORT-e, odkiaľ sme mali prenádherný výhľad na vody oceána… V HUMBOLD REDWOOD STATE PARK sme zasa obdivovali najvyššie sekvoje na svete…..

V OREGON-e , neďaleko mestečka PORTLAND sme na pobreží Tichého oceána zberali černice veľké ako orechy a sledovali rodinku veľrýb na šírom oceáne. Skúsili sme aj kúpanie sa v PACIFIKU, no ten bol taký “horúci”, že sme v ňom od zimy tancovali všetky tance, ktoré ovládame. Od San Francisca až po sever je oceán veľmi studený, zato nižšie pri LOS ANGELES je to už úplne inak. V Portlande sme zašli aj do obrovskej botanickej záhrady, kde sa testujú ruže z celého sveta. Cestou po ďalšom štáte USA – MONTAN-e sme uvideli sochu ženy vytesanú v skalách BUTTE ROCKIES. Je to socha ženy – Our Lady of the Rockies, ktorej výška je 28 metrov a vidieť je už z diaľky….

WYOMING a YELLOWSTONE NATIONAL PARK s obrovským gejzírom OLD FAITHFUL, či množstvo bizónov to je dačo…. .

SOUTH DAKOTA má tiež dosť zaujímavostí, okrem iného aj túto: v BLACK HILLS v skalnom masíve MOUNT RUSHMORE, v nadmorskej výške 5725 stôp sa nachádza ďalší div Ameriky. V skaliskách sú vytesané hlavy 4-och amerických prezidentov: Washingtona, Jeffersona, Lincolna, Roosevelta. Je to rarita, ktorú odporúčam vidieť ak budete poblíž….

Ďalšou raritou, ktorú sme v Južnej Dakote videli bol aj MITCHELL CORN PALACE – je to komplex budov celý oblepený rôznofarebnou kukuricou.

Pomaly sme sa už vracali do štátu Wisconsin, do mestečka La Crosse, odkiaľ sme viac než pred mesiacom vyštartovali na “trip”, keď padla poznámka, ešte nám zostáva CANADA, stihneme to, resp. vládzeme ešte??? Cestu do Canady sme nakoniec neabsolvovali hneď a celá posádka, lebo niektorým z nás už začínali povinnosti v škole a niektorým pobyt v USA sa končil. Nakoniec v Canade boli iba Majka a Magda, ale už len busom. Boli tam na pár dní, aby navštívili našich spoločných známych a priateľov. Návštevou MONTREALU, OTTAWY, TORONTA, zakončili naše putovania po kontinente Severnej Ameriky.

Počas našich ciest sme sa stretávali s ochotou nám pomôcť, najmä keď sa vyskytli problémy na aute. Veľmi nás to prekvapilo. Pred cestou sme mali informácie, (ale aj z nášho pobytu v USA sme vedeli), že nie vždy je tomu tak. V Amerike totiž každý žije svoj život a problémy iných ho málokedy zaujímajú. Priateľstvá a návštevy určite nie sú také, ako to poznáme u nás. Možno sme mali šťastie a na našich cestách-necestách sme vždy natrafili len na milých a ochotných ľudí a preto sme všetko zvládli tak, ako sme zvládli a hlavne vrátili sme sa domov celé a zdravé. Určite Vás zaujíma ako sme sa do USA dostali, keď sme necestovali so žiadnou cestovkou,

Úplne jednoducho, ako Mária…, štúdium otvorí cestu do Ameriky skoro každému…. Moje priateľky boli v USA na dlhodobom študijnom pobyte od januára, ja som pricestovala do USA až začiatkom leta. Cez prázdniny slovo dalo slovo a bolo rozhodnuté, cestujeme. Nakoľko sme boli v stálom kontakte cez e-mail, našu cestu sme si predbežne pripravili, ale podstatnú časť sme robili priamo “za jazdy”.

Treba ešte pripomenúť, že sme neboli v jednom meste. Ja a Majka sme boli v meste SYRACUSY, štát New York, Magda a Šárka boli od nás vzdialené cca 1500-1700 km, nakoľko oni študovali v štáte Wisconsin. Magda študovala na Univerzite v LA CROSSE, čo bolo od nás zhruba asi 1 500 km, resp. Šárka `študírovala` v meste RIVER FALLS, to je mesto pri hraniciach so štátom Minesota, teda od nás bola vzdialená necelých 1700 km. Možno sa Vám to zdá, že je to veľmi ďaleko, ale na americké pomery to vôbec nie je ďaleko. V Amerike sa bežne denne dochádza do roboty 150-200 km, mám s tým praktickú skúsenosť. Stretla som totiž pri ceste domov v buse človeka, ktorý pravidelne cestuje do práce z ALBANY, čo je hlavné mesto štátu New York až do NEW YORK CITY, teda denne musí absolvovať vzdialenosť viac než 200 km do práce a tú istú trasu z práce. Pýtala som sa ho, či sa mu to vyplatí, kývol hlavou, že áno. Dôvodov prečo takto cestuje je viac: Po prvé, robí v dobrej firme, v ktorej sa dá zarobiť, ale nie zase toľko, aby si mohol kúpiť hneď dom v NYC, možno za pár rokov naň našetrí a potom sa presťahuje, možno do NYC, alebo aspoň trocha bližšie. Busom chodí len nejaký čas, lebo staré auto predal a momentálne ešte nemá kúpené nové, ale určite bude do práce cestovať autom, je to pohodlnejšie a nemá zdržiavanie na autobusových zastávkach. Poviete si, že aj tak je to záťaž, to je pravda, ale na rozdiel od našich ciest, tie americké sú vo vynikajúcom stave a aj cez tú najväčšiu púšť, /Arizona, Nevada…./, vedie perfektná diaľnica, takže zvládnutie dlhej trasy vôbec nie je zložité. Horšie je to už s dopravou vo veľkých mestách, kde sa často vytvárajú zápchy. Mnohí ľudia preto svoje vozidlá odstavia na záchytných parkingoch na začiatku mesta a ďalej, do práce pokračujú subway-podzemkou.

Amerika jinak

Môžete zle hovoriť po anglicky a nikto sa Vám nebude vysmievať a keď pôjdete na nákup, či prechádzku do mesta v teplákoch, vôbec nebudú na Vás zízať, ako na prízrak. Dokonca môžete nadávať aj na politiku a okolo Vás sa nevytvorí dav pohoršených ľudí, skrátka môžete robiť všetko, čo sa Vám len uráči…Len jedno tu musíte veľmi skoro pochopiť a to, že príroda je tu pre všetkých a niet žiadneho ospravedlnenia pre toho, kto ju ničí…

Svoj pobyt v USA som absolvovala ja a moje tri priateľky, Majka, Magda a Šárka v roku 1995. Na cestách-necestách po USA sme navštívili 23 štátov Únie. Z Texasu sme si `odskočili` pozrieť aj kúsok Mexica a časť nášho cestovateľského teamu absolvovala aj mini návštevu Canady. Ako sa nám na cestách po USA darilo, resp. čo sme videli a zažili, zistíte po prečítaní týchto zápiskov. Je ich veľmi veľa a verím, že od čítania Vás neodradí pomerne dlhý úvod, v ktorom som sa snažila popísať najdôležitejšie veci. Zbytok informácií, či zážitky Vám ponúkam v ďalších častiach. Niektoré fotografie možno nie sú super, ale chcela som Vám nimi aspoň trocha priblížiť našu cestu, najmä však prírodu USA.

http://www.cestograf.cz/cestopis/11-bola-som-za-velkou-mlakou

Zobrazuji 0 výsledků
Vaše odpověď

Prosím, nejprve se .