Ako som robil revoluciu v Thajsku

V dňoch 22.11.2008 až 29.11.2008 som si naplánoval cestu do Thajska. Keďže robiť revolúciu je zložitá záležitosť, tak som sa trošku zdržal, vrátil som sa až 9.12.2008 linkou Bangkok – Amsterdam a Amsterdam – Viedeň. Obsadenie letiska v Bangkoku opäť raz poukázalo na mimoriadny význam dopravy pre ľudstvo. Bangkok a jeho letisko Suvarnabumi patrí k 20 – tim najväčším letiskám sveta, je to veľký dopravný uzol schopný vypraviť až 700 lietadiel denne. Hovorí sa, že preto z krajiny nemohlo načas odletieť cez 100.000 turistov a cestujúcich. Zároveň ďalšie tisícky Thajcov sa nemohli z cudziny vrátiť domov. Obsadenie letiska demonštrantami bolo skúškou charakterov ľudí, ktorí zostali „uväznení“ v Thajsku a ľudí, ktorí im v tejto situácii mali pomôcť. Ako sa dostať z krajiny, ktorá je vzdialená od Slovenska cca 8 500 kilometrov vzdušnou čiarou ?

Ako prvé Vás v tejto situácii napadne veľvyslanectvo. Telefonáty s veľvyslanectvom boli pre mňa sklamaním – máme sa informovať u leteckej spoločnosti, máme si zistiť na ňu číslo. Ako keby sme boli na obtiaž, čo vlastne otravujeme ? Pripájam sa ku kritike nášho veľvyslanectva, ktorú som čítal po návrate domov v našich novinách. Na veľvyslanectve sme si vlastne vždy len overili informácie, ktoré nám prišli prostredníctvom sms správ alebo telefonátov so Slovenskom. Vo vyjadrení nášho veľvyslanectva o uviaznutých slovenských občanoch, že sú to „batôžkari, ktorí cestovali lacnými leteckými spoločnosťami, ktoré sa teraz o nich nestarajú“, som cítil výsmech až pohŕdanie. Otázka znie: „Nemohlo sa veľvyslanectvo vyjadriť a postaviť k vzniknutej situácii trochu inak, aktívnejšie a s väčším porozumením ?“ Takú dôležitú informáciu, že z dôvodu nefunkčnosti počítačovej siete a ťažkostí spojených s jej obnovením, treba prísť na check – in, dlhší čas dopredu sme tiež mali zo Slovenska. Keď nás bolo v tom Thajsku tak málo, nemohli nám ju zavolať z veľvyslanectva ? Mal som dojem, že nikto nejaví záujem si zapísať meno, telefónne číslo, aktívne kontaktovať s novými informáciami.

Číslo na leteckú spoločnosť, ktorou som letel a jej sídlo v Bangkoku mi poslal kamarát zo Slovenska, ktorý tieto informácie našiel na internete. Počas uzavretia letiska, v čase plánovaného návratu domov, som bol pri mori v Pattayi asi 1,5 až 2 hodiny jazdy autom z Bangkoku. Skúšal som volať na leteckú spoločnosť, avšak na danom čísle bol permanentne obsadzovací tón. Neostávalo iné ako sa vybrať priamo na miesto do Bangkoku. Pri príchode do Bangkoku, 29.11.2008, asi o 9,00 hodine ráno, mi v kancelárii leteckej spoločnosti pridelili poradové číslo 35. Letecká spoločnosť ponúkla ako jeden z prvých možných letov – 8.12.2008. Žiadne doláre alebo iné všimné za miesto v lietadle odo mňa nepýtali, hovoril som však s turistami od ktorých vyžadovali pozornosť v podobe 200 amerických dolárov za skoršie miesto v lietadle, 50 dolárov za miesto v neskoršom lietadle. Hovorí sa, že miesto v prvých lietadlách, ktoré odleteli z Bangkoku ak ma pamäť neklame 4.12.2008, stálo obrazne povedané celý majetok.

7.12.2008 ráno, keď som mal už pobalené veci a chystal sa pomaly na letisko prišiel ďalší šok, telefonát z leteckej spoločnosti, že let je zrušený. Ponúkli ďalší let o deň neskôr, avšak nebolo to priame spojenie Bangkok – Viedeň, ako som mal objednané a zaplatené, ale let do Amsterdamu a z Amsterdamu do Viedne. V šoku som si to všetko bol overiť priamo na letisku a dať potvrdiť rezerváciu, ktorú som však dostal potvrdenú iba do Amsterdamu. Celé to na mňa urobilo dojem, že sa všetko u leteckých spoločností prepočítavalo na peniaze a turista a cestujúci so svojimi požiadavkami a nárokmi zostal na poslednom mieste. Je však pravdou, že za letenku som nedoplácal, čo slúži zase ku cti leteckej spoločnosti. Dostávame sa tiež k otázkam etiky a morálky – je pravdou, že letecké spoločnosti za uzavretie letiska nemohli. Ak bolo korupčné správanie niektorých zamestnancov leteckých spoločností, možno to podľa môjho názoru považovať v danej situácii za hyenizmus. Snažili sa zarobiť na ľudskej smole. Možno vo filmoch o hrdinoch by sa daná situácia riešila poslaním, čo najväčšieho počtu lietadiel do Bangkoku, ktoré by odvážali odtiaľ ľudí. Čo však robiť v situácii, keď počítače na letisku ešte nie sú v plnej prevádzke a bez nich sú aj lietadlá bezmocné ? Obnova funkcie všetkých počítačov na letisku v Bangkoku sa predpokladala v priebehu 15 dní. Situácii si našla svojich kladných i záporných hrdinov. Nemecké noviny píšu samé chvály na prácu nemeckého veľvyslanectva. Nemecký veľvyslanec sa ospravedlnil z recepcie na počesť kráľových narodením, pretože riešil problémy turistov a to aj priamo v teréne.

Hodnotiť, čo sa stalo v Thajsku možno až z odstupom času. Vnútropolitickej situácii v Thajsku nerozumiem, je otázne či na ňu museli doplatiť nevinní. Zdalo sa mi vtipné, že premiéra krajiny s ktorým boli Thajci nespokojní, sa rozhodli nepustiť domov zo zahraničnej návštevy zablokovaním letiska. Musel pristáť na vojenskom letisku vzdialenom vyše 100 km od Bangkoku. Thajský Ústavný súd rozhodol v prospech demonštrantov a odsúdil korupčné správanie dnes už bývalého thajského premiéra a jeho strany. Podľa všetkého spravodlivosť zvíťazila a bolo príjemné byť pri tom, aj keď to nebolo ľahké. S každým ďalším dňom, keď sa nemohlo s krajiny odletieť, obavy narastali.

Thajsko je krásna krajina. Rád sa do nej vrátim. Komplikácie spôsobené obsadením letiska Suvarnabumi na prelome novembra a decembra 2008 ma určite neodradia. Bol som si pozrieť Bangkok, kúpal som sa pri mori v Pattayi, na ostrove Koh Larn, prešiel som most cez rieku Kwai, plávajúci trh v Damnoen Saduaku, bol som Ayutthayi, prešiel som východnú časť Thajska – Isaan. V Thajsku som bol už tretí krát a pôjdem tam zase. Pýtate sa prečo ? Ľudia sú tam v porovnaní s vyspelou Európou šťastnejší. Každý sa na každého usmieva, na všetko je dostatok času. Ťažko sa to vysvetľuje, ale jedno je isté – ta krajina Vás chytí za srdce, po jej návšteve budete cítiť potrebu prísť do Thajska opäť. Možno by sa to tam dalo prirovnať k raju, zároveň niektoré veci tam zaváňajú pekelnou bránou. Je to o zmysle života. Tešiť sa aj z maličkostí, vychutnávať si každú radosť a každé dobro, čo sa človeku ponúka. Byť šťastný už len z toho, že človek žije.

JUDr. Peter Dráč